Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/20/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja

Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného R. O. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2008 v Bratislave

sťažnosť obžalovaného R. N. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku

z 12. marca 2008, sp. zn. PK , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obžalovaného R. N.

sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Na Špeciálnom súde v Pezinku je na základe obžaloby prokurátora Úradu

špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. apríla 2007

vedená pod sp. zn. , trestná vec proti R. O. a spol., obžalovanému

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné

trestné činy.

Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku rozhodol tak, že podľa § 32

ods. 3 senát Špeciálneho súdu zložený z predsedu senátu JUDr. Igora Králika

2

a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteja, nie je vylúčený z vykonávania

úkonov trestného konania v prerokúvanej veci.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd rozhodol o pribratí znalca, nakoľko je

potrebné doplniť dokazovanie psychologickým vyšetrením obžalovaných

a vyhotovením znaleckého posudku, ktorý nebol zabezpečený v prípravnom konaní.

Súd pritom postupoval v zmysle ustanovenia , podľa

ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Hrozba zániku

Špeciálneho súdu takisto nemá vplyv a nesúvisí s dokazovaním a rozhodovaním

v predmetnej trestnej veci a je iba vecou rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Čo sa týka účelového zásahu senátu do výsluchu znalca obhajcom,

v danom prípade išlo o nepripustenie položenej hypotetickej otázky, čo nemožno

považovať za porušenie práva obhajoby pri výsluchu znalca. K namietanému

postupu pri výsluchu svedkyne A. P. súd uvádza, že jej výpoveď bude vecou

hodnotenia dôkazov, a to jednotlivo ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi.

Z týchto dôvodov, keď senát iné dôvody pre vylúčenie senátu Špeciálneho

súdu v zmysle nezistil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

napadnutého uznesenia.

Obžalovaný R. N. podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podľa § 187

ods. 1 sťažnosť, ktorú však nijako neodôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti proti

napadnutému uzneseniu preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku, avšak

pochybenie Špeciálneho súdu nezistil.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený

sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší

súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho

3

nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon

priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní

podľa , o ktorý oprel obžalovaný R. N. svoju námietku zaujatosti,

prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť

o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo

dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.

Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych

osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej

veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou

dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou

o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno

rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov.

Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle

ustanovenia treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu

trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.

spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,

osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol

svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však

nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný

v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru

pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré

sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvinených vo väzbe alebo o predĺžení

lehoty trvania väzby.

Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1

4

sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže

vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať

napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi

úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v a pod.

Uplatnenie inštitútu prichádza do úvahy iba vtedy, ak je

existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Dôvodom pre pochybnosti

o jej nestrannosti a nezaujatosti je totiž sama existencia jej pomeru "k veci" alebo

"k osobám", ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich zástupcom,

splnomocnencom alebo obhajcom.

Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov

na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré

sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom

pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci

alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného

konania. Iný právny názor, postup v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej

požiadavke, ktorej môže byť následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku,

či dokonca v inom konaní, nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe

viesť k záveru o jeho zaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. apríla 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda

Za správnost vyhotovenia:

5