Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
536/378879.4b68a1.pdf
PDF · 77.92 KB
No categories available
1Tošs/20/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tošs 20/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja
Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci
obžalovaného R. O. a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006
a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. apríla 2008 v Bratislave
sťažnosť obžalovaného R. N. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 12. marca 2008, sp. zn. PK 1T/14/2007, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného R. N.
sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Na Špeciálnom súde v Pezinku je na základe obžaloby prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. apríla 2007
vedená pod sp. zn. PK-1T/14/07, trestná vec proti R. O. a spol., obžalovanému
pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné
trestné činy.
Napadnutým uznesením Špeciálny súd v Pezinku rozhodol tak, že podľa § 32
ods. 3 Tr. por. senát Špeciálneho súdu zložený z predsedu senátu JUDr. Igora Králika
2
a členov JUDr. Jána Buvalu a JUDr. Vladimíra Peteja, nie je vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania v prerokúvanej veci.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd rozhodol o pribratí znalca, nakoľko je
potrebné doplniť dokazovanie psychologickým vyšetrením obžalovaných
a vyhotovením znaleckého posudku, ktorý nebol zabezpečený v prípravnom konaní.
Súd pritom postupoval v zmysle ustanovenia § 2 ods. 11 Trestného poriadku, podľa
ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Hrozba zániku
Špeciálneho súdu takisto nemá vplyv a nesúvisí s dokazovaním a rozhodovaním
v predmetnej trestnej veci a je iba vecou rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Čo sa týka účelového zásahu senátu do výsluchu znalca obhajcom,
v danom prípade išlo o nepripustenie položenej hypotetickej otázky, čo nemožno
považovať za porušenie práva obhajoby pri výsluchu znalca. K namietanému
postupu pri výsluchu svedkyne A. P. súd uvádza, že jej výpoveď bude vecou
hodnotenia dôkazov, a to jednotlivo ako aj v súhrne s ostatnými dôkazmi.
Z týchto dôvodov, keď senát iné dôvody pre vylúčenie senátu Špeciálneho
súdu v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. nezistil, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
napadnutého uznesenia.
Obžalovaný R. N. podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podľa § 187
ods. 1 Tr. por. sťažnosť, ktorú však nijako neodôvodnil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti proti
napadnutému uzneseniu preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku, avšak
pochybenie Špeciálneho súdu nezistil.
Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený
sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho
3
nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer
k inému orgánu činnému v tomto konaní.
Uplatnenie inštitútu vylúčenia niektorého orgánu činného v trestnom konaní
podľa § 31 ods. 1 Tr. por., o ktorý oprel obžalovaný R. N. svoju námietku zaujatosti,
prichádza do úvahy len vtedy, ak je existencia pomeru, vzbudzujúceho pochybnosť
o nezaujatosti úradnej osoby pre jej pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, prípadne k ich zástupcom, splnomocnencom a obhajcom, preukázaná.
Pokiaľ Špeciálny súd ako súd prvého stupňa a po ňom ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o sťažnosti nezistili existenciu konkrétnych
osobných vzťahov – pomerov jednotlivých sudcov senátu konajúceho v predmetnej
veci, či už k nej samej napríklad tým, že by niektorý zo sudcov bol trestnou vecou
dotknutý, že by vystupoval a viedol pojednávanie s osobnou zaujatosťou svedčiacou
o narušení jeho spôsobilosti viesť konanie objektívne a nestranne, nemožno
rozhodnúť o vylúčení konkrétneho sudcu alebo sudcov.
Podľa konštantnej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle
ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. treba rozumieť určitú zainteresovanosť orgánu
trestného konania na skutku, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Táto môže napr.
spočívať v tom, že orgán trestného konania alebo jeho príbuzný, rodinný príslušník,
osoba mu blízka a pod. boli činom poškodení, prípadne orgán trestného konania bol
svedkom skutku, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie a pod. Na pomer k veci však
nemožno usudzovať výhradne zo spôsobu, akým na to povolaný orgán činný
v trestnom konaní hodnotil vykonané dôkazy, ani vyslovenie právneho názoru
pri meritórnom posudzovaní veci, či pri posudzovaní konkrétnych skutočností, o ktoré
sa opiera výrok o vzatí do väzby, ponechaní obvinených vo väzbe alebo o predĺžení
lehoty trvania väzby.
Pomerom orgánu trestného konania k osobám uvedeným v § 31 ods. 1
4
Tr. por. sa rozumie vzťah tohto orgánu k niektorej z uvedených osôb, ktorý môže
vyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti. Takýto vzťah môže spočívať
napr. v príbuzenskom a rodinnom pomere, v priateľstve alebo v nepriateľstve medzi
úradnou osobou a niektorou z osôb uvedených v § 31 ods. 1 Tr. por. a pod.
Uplatnenie inštitútu § 31 ods. 1 Tr. por. prichádza do úvahy iba vtedy, ak je
existencia takéhoto vzťahu, resp. pomeru preukázaná. Dôvodom pre pochybnosti
o jej nestrannosti a nezaujatosti je totiž sama existencia jej pomeru "k veci" alebo
"k osobám", ktorých sa úkon priamo dotýka, prípadne ich zástupcom,
splnomocnencom alebo obhajcom.
Rozdielnosť právnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu
na jednej strane a účastníkov konania, ich právnych zástupcov a splnomocnencov
na strane druhej na prejednávanú trestnú vec, pokiaľ ide o všetky otázky, ktoré
sa majú v trestnom konaní vyriešiť, nemôže byť v zásade bez ďalšieho podkladom
pre výrok o zaujatosti konkrétneho sudcu alebo sudcov, či už pre jeho pomer k veci
alebo k osobám účastným na trestnom konaní, ktorý sa priamo týka úkon trestného
konania. Iný právny názor, postup v pojednávaní, či dokonca nevyhovenie konkrétnej
požiadavke, ktorej môže byť následne vyhovené v konaní o opravnom prostriedku,
či dokonca v inom konaní, nemôže bez zistenia pomeru sudcu k veci alebo k osobe
viesť k záveru o jeho zaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 10. apríla 2008
JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda
Za správnost vyhotovenia:
5