Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tošs/51/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Paludu v trestnej

veci proti obvinenému B. Š. pre pokus trestného čin podvodu podľa § 8 ods. 1

k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného

v čase spáchania skutku a iné, na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2008 v Bratislave

o sťažnosti prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica z 24. októbra 2007, sp. zn. BB - , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť prokurátora sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením

z 24. októbra 2007, sp. zn. BB - , rozhodol podľa § 244 ods. 1 písm. h/

a obžalobu podanú prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor), sp. zn. VII/2 Gv 7/05,

z 11. septembra 2007 na obvineného B. Š. pre trestný čin spolupáchateľstva

falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 9 ods. 2, § 140

ods. 2, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku

v jednočinnom súbehu s pokusom trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa

§ 9 ods. 2, § 8 ods. 1 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania

2

skutku odmietol a vec vrátil prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal prokurátor

sťažnosť, ktorú odôvodnil v osobitnom písomnom podaní.

V odôvodnení podanej sťažnosti prokurátor označil postup Špeciálneho súdu

za neprijateľný preto, že nad rámec pôvodného rozhodnutia (uznesením Špeciálneho

súdu z 19. júla 2007, sp. zn. BB – , bola trestná vec obvineného B. Š. už

raz vrátená prokurátorovi) rozšíril svoje požiadavky na doplnenie dokazovania aj

o zabezpečenie zvukových záznamov, hoci už v čase prvého rozhodnutia

o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi mu bola známa skutočnosť,

že súčasťou spisu nie sú zvukové záznamy. Prokurátor v sťažnosti uviedol, že ak

Špeciálny súd považoval túto skutočnosť za závažnú procesnú chybu, bolo jeho

povinnosťou vytknúť ju už pri prvom vrátení veci.

Podľa názoru prokurátora podstatné je, že obvinený B. Š. sa mal právo

vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich.

Mal sa právo k nim vyjadriť a ak zvolil spôsob obhajoby spočívajúci v popretí, že by

bol osobou, ktorá komunikovala na záznamoch, využil len svoje právo brániť

sa spôsobom akým uzná za vhodné. Z týchto dôvodov považoval napadnuté

uznesenie za účelové, pretože ak by sa obvinený B. Š. priznal, že bol osobou, ktorej

komunikácia je zachytená na záznamoch, s ktorými bol oboznámený, Špeciálny súd

by obžalobu neodmietol a vec nevrátil prokurátorovi.

Z týchto dôvodov navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194

ods. 1 písm. b/ zrušil napadnuté uznesenie a Špeciálnemu súdu uložil,

aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti postupom

podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia

i konanie mu predchádzajúce a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s právnymi

závermi Špeciálneho súdu týkajúcimi sa posudzovanej veci. Opieral sa pritom

o nasledujúce právne úvahy:

v zmysle účelom trestného konania je, aby trestné činy

boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom

treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.

v súlade s týmto účelom upravuje postup orgánov činných

v trestnom konaní a súdov.

V trestnom konaní nie je namieste žiadna konkurencia ani súťaživosť orgánov

činných v trestnom konaní a súdov. Spoločným cieľom je účel trestného konania.

Tomu je nevyhnutné podriadiť konanie všetkých orgánov, ktoré sa na ňom aktívne

zúčastňujú a riadia ho.

V priebehu trestného konania si každý orgán plní úlohy, ktoré mu Trestný

poriadok presne vymedzuje, či už všeobecne pre celé konanie alebo konkrétne

v jednotlivých štádiách trestného konania alebo pri vykonávaní jednotlivých úkonov.

určuje aj práva a povinnosti osobám, ktoré sa trestného

konania na rozdiel od orgánov činných v trestnom konaní a súdov nezúčastňujú

ex offo – z úradnej povinnosti, ale preto, že sú k tomu štátnou mocou vyjadrenou

aj viac menej donútení. Ide predovšetkým o obvineného,

ale aj poškodeného, svedka, zúčastnenú osobu, obhajcov a ďalšie právnické

a fyzické osoby.

Medzi základné práva obvineného patrí podľa , veta prvá

právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich.

4

Toto právo je možné naplniť iba ak orgány činné v trestnom konaní a súdy

budú plniť svoje úlohy bez zvyšku a v súlade s ustanoveniami

a predpisov, na ktoré ďalej odkazuje.

Podľa iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní

podať obžalobu po tom, čo náležite využil všetky možnosti prokurátorského dozoru

podľa

Podľa obžaloba musí obsahovať dôkazy, ktoré

prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní a zoznam vecných dôkazov,

ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami.

Podľa ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá bola

odmietnutá, opäť pre podanie obžaloby, tá sa za podmienok uvedených v § 241

znovu preskúma alebo za podmienok § 243 znovu predbežne prejedná.

Z uvedených citácií vyplýva, že pokiaľ obvinenému prináleží právo vyjadriť

sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, musí

byť s takýmito dôkazmi nielen v súlade s ustanovením

oboznámený, ale mu aj musia byť v priebehu trestného konania predložené,

aby sa k nim mohol vyjadriť.

Ak sa tak nestane ide o závažné porušenie práva na obhajobu a je to dôvod

na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi.

V žiadnom z ustanovení o vrátení veci, ba ani z ustálenej súdnej praxe,

nevyplýva povinnosť súdu nahrádzať činnosť prokurátora alebo vyšetrovateľa,

ani povinnosť vytknúť všetky pochybenia orgánov činných v prípravnom konaní

už pri prvom rozhodnutí o odmietnutí obžaloby a vrátení veci. Najmä nie

za predpokladu, keď po prvom rozhodnutí o vrátení veci a splnení pokynov súdu

5

v ňom uvedených po podaní novej obžaloby, vyjde najavo skutočnosť, ktorá bola

síce známa, avšak bez spojitosti s úkonom, ktorý bol vykonaný po prvom vrátení

veci, nejavila sa sporná a nevytvárala zákonnú prekážku pre riadne prerokovanie

veci súdom na hlavnom pojednávaní.

Na druhej strane je možné súhlasiť s názorom prokurátora, že aj súd by

v záujme rýchleho konania bez prieťahov mal vytknúť všetky zistené pochybenia,

pokiaľ je to možné naraz už pri prvom rozhodnutí o vrátení veci, v záujme nevytvárať

prekážky pre rýchle a zákonné rozhodnutie. Určovať však takýto postup

ako povinnosť súdu nad rámec požiadavky rýchlosti konania a stavať ju dokonca

nad požiadavku ochrany základných práv a slobôd trestne stíhanej osoby, je podľa

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky neprípustné.

Ak teda obvinený B. Š. prehlásil, že prepis zvukových záznamov, ktoré nie sú

v spise založené a s ktorými nebol obvinený oboznámený (nemal možnosť

sa k nim vyjadriť), že nie sú prepisom komunikácie jeho osoby, nešlo a nejde len

o súčasť a spôsob jeho obhajoby, ale aj o porušenie jeho práva na obhajobu

a zanedbanie povinnosti prokurátora a vyšetrovateľa zadovážiť do spisu všetky

dôkazy, ktoré navrhuje vykonať a o ktoré prokurátor opiera obžalobu bez ohľadu

na to, za aké ich pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu, považuje.

Tejto povinnosti, aby podávaná obžaloba mala všetky náležitosti,

sa prokurátor nemôže zbaviť ani vtedy, ak podáva obžalobu opätovne a vec už raz

bola predbežne prerokovaná súdom, pretože bez dôkazu (zvukového záznamu, ktorý

je originálnym dôkazom a prepis zvukového záznamu je len jeho kópiou), ku ktorému

sa doposiaľ nevyjadril obvinený, neboli splnené náležitosti podania obžaloby

a nemalo dôjsť k jej prvému a už vôbec nie opakovanému podaniu, a to ani vtedy

ak považuje uvedený dôkaz za bezvýznamný, pretože z pohľadu obvineného alebo

súdu o bezvýznamný dôkaz ísť nemusí. Citovanej povinnosti prokurátora nezbaví ani

jeho prehlásenie uvedené v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, že kvôli

bezvýznamnosti záznamov telekomunikačnej prevádzky nebude trvať na vykonaní

tohto dôkazu súdom. Najmä, ak nesplnením uvedenej povinnosti došlo aj

6

k porušeniu práva na obhajobu obvineného.

Napokon, ak si bol prokurátor vedomý, že v rozpore s ustanovením § 115

ods. 6 a spis neobsahoval originálne zvukové záznamy

telekomunikačnej prevádzky, ktoré navrhoval vykonať ako dôkaz, neskôr

sa vzhľadom na podľa neho účelové a opakované odmietnutie obžaloby a vrátenie

veci rozhodol nenavrhovať vykonanie tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní pre jeho

bezvýznamnosť, nič mu nebránilo postupovať podľa – podať

prípadne novú obžalobu, a tým urýchliť konanie, v ktorom doposiaľ, podľa jeho

názoru, nazbieral dostatok iných dôkazov na usvedčenie obvineného B. Š.

zo žalovanej trestnej činnosti.

Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť prokurátora

podľa ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 10. apríla 2008

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: sudca JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: