Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/15/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora

Belka a z členiek JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci navrhovateľky: E. K., bytom K. B., zastúpenej advokátom JUDr. L. L., R. D., B., proti odporcovi: O.P.Ú. v B., K. za účasti S.P.F. v B., zastúpeného advokátom Mgr. P. B., B. B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. j. R- 4946/2004-Os zo dňa 23.2.2005, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -18 zo dňa 30.11.2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -18 zo dňa 30.11.2006 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. j. R-4946/2004-Os zo dňa 23.2.2005 zrušuje a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

9 392,- Sk do rúk jej právneho zástupcu v lehote 10 dní od doručenia tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie

č. R-4946/2004-Os zo dňa 23.2.2005, ktorým odporca nenavrátil navrhovateľke vlastníctvo a nepriznal jej právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Č. pre nesplnenie podmienok vyplývajúcich z a o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom

odporcovi vytýkala, že v predmetnej veci rozhodol bez toho, aby skúmal jej tvrdenia a dôkazy a namietala, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na ustálenú prax súdov, podľa ktorej nie je úlohou súdu v správnom súdnictve nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda posúdiť, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.

Krajskému súdu vyčítala, že sa jej námietkami a tvrdeniami vôbec nezaoberal,

nevyvrátil jej argumentáciu a ani nevysvetlil, prečo jej názor nie je správny a podľa jej názoru je jeho rozsudok nepreskúmateľný.

Namietala použiteľnosť zákona č. 354/1921 Sb. na predmetné pozemky,

keďže tento sa vzťahoval len na nehnuteľnosti, ktoré patrili subjektom v § 1 tohto zákona a nachádzali sa na územiach, ktoré na základe mierových zmlúv po ukončení prvej svetovej vojny boli začlenené do územia čs. štátu. Predmetné pozemky sa na tomto území nenachádzali, pretože obec Č. a jej katastrálne územie Maďarsko postúpilo Čs. štátu na základe Parížskej mierovej zmluvy až po ukončení druhej svetovej vojny s účinnosťou dňom 15.9.1947.

Trvala na tom, že jej právny predchodca nadobudol vlastnícke právo

k pozemku v rámci pozemkovej reformy podľa maďarských zákonov č. XXXVI. a č. XLV. z roku 1921 a na základe rozsudku zo dňa 10.8.1926 č. 33.461/1926/O.F.B. a uznesenia zo dňa 29.6.1928 č. 17900/1926/O.F.B. Štát nehnuteľnosť prevzal dňom vykonania zápisu vlastníckeho práva Čs. štátu, t. j. dňom 27.4.1956, teda v rozhodujúcom období, pričom odkaz na ustanovenie § 5 zákona č. 354/1921 Sb. nezodpovedal právnym skutočnostiam a bol vykonaný bez právneho dôvodu.

Napadnutý rozsudok navrhla zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa zruší.

Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporca navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť pretože sa nepreukázalo, že právny predchodca navrhovateľky bol vlastníkom predmetného pozemku a že vlastníctvo k nemu prešlo na štát v rozhodujúcom období.

Trval na tom, že správne rozhodnutie obsahuje všetky náležitosti v zmysle

§ 47 Správneho poriadku a uviedol, že navrhovateľkou predložené listinné doklady nemajú po obsahovej ani formálnej stránke vplyv na rozhodnutie správneho orgánu a preto ich správny orgán i súd považovali za nedôvodné. Pripomenul, že skúmanie oprávnenosti zápisov uskutočnených v PK vložke neprináleží do kompetencie správneho orgánu, presahovalo by to rámec činnosti správnych orgánov a zasahovalo by to do kompetencie súdov.

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril aj S.P.F. (ďalej len SPF), ktorý poukázal

na PK vl. č. Q., k. ú. Č., z ktorej je zrejmé, že pozemok s parc. č. x bol od roku 1928 vo vlastníctve Maďarskej kráľovskej pokladnice a pripomenul, že Parížskou mierovou zmluvou z roku 1947 boli obce Č., Jarovce, Rusovce a časť k. ú. R. pričlenené k územiu Čs. štátu. Uviedol, že bola na tieto územia

rozšírená účinnosť čs. právnych predpisov, pričom podľa tohto zákona sa ČSR stala vlastníkom všetkého majetku Maďarského štátu na pričlenenom území. Proti zápisom v pozemkových knihách z času, keď tieto neviedol príslušný úrad na území ČSR, bolo možné podať námietky /túto možnosť upravoval s účinnosťou od 31.1.1950/, pričom PK vložky a zápisy v nich, proti ktorým neboli podané námietky, nadobudli právnu účinnosť dňom, ktorý nasledoval po uplynutí lehoty určenej súdom. Právny predchodca navrhovateľky námietky proti zápisu vlastníckeho práva na Maďarskú kráľovskú pokladnicu nepodal a v PK vl. č. Q., k. ú. Č., zapísaný ako vlastník pozemkov s parc. č. x nikdy nebol.

SPF ďalej poukázal na skutočnosť, že do roku 1950 platil na území Slovenska

intabulačný princíp až do účinnosti – , podľa ktorého sa prevod vlastníckeho práva zapisoval do pozemkovej knihy už len s deklaratórnymi účinkami. Ďalší zápis bol vykonaný až v roku 1956 a ako vlastník je zapísaný Československý štát. Podľa názoru SPF vlastníkom predmetných pozemkov sa Československý štát stal najneskôr účinnosťou Parížskej mierovej zmluvy t.j. dňom 15.9.1947.

K námietke navrhovateľky, že jej právny predchodca nadobudol vlastnícke

právo k predmetným pozemkom v rámci pozemkovej reformy podľa maďarských zákonov na základe rozhodnutí vydaných maďarskými súdmi, SPF uviedol, že rozsudok Krajinského súdu pre usporiadanie vlastníctva pôdy zo dňa 10.8.1926 č. 33.461/1926, na ktorý navrhovateľka poukázala, sa netýka predmetného pozemku a zo samotného znenia rozsudku ani nevyplýva nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateľky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že neboli podmienky na potvrdenie rozhodnutia odporcu, ale toto bolo potrebné zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo spisu prvostupňového súdu

i z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si žiadosťou podanou u odporcu dňa 6.12.2004 uplatnila reštitučný nárok na vrátenie pozemku v PK vl. Q., s parc. č. y nachádzajúceho sa v k. ú. Č., ako zákonná dedička po pôvodnom vlastníkovi – neb. J. D.. Rozhodnutím č. j. R-4946/2004-Os. zo dňa 23.2.2005 odporca nenavrátil navrhovateľke vlastníctvo a nepriznal jej právo na náhradu za predmetné nehnuteľnosti s odôvodnením, že predmetná parcela bola od roku 1928 vo vlastníctve Maďarskej kráľovskej pokladnice a podľa zápisu zo dňa 27.4.1956 sa vlastníkom stal Československý štát podľa § 5 zákona č. 354/1921 Sb. V danom prípade ide o prevzatie majetkov pripadnutých podľa mierových zmlúv a preto navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona.

S týmto záverom sa stotožnil aj krajský súd rozhodujúci o opravnom

prostriedku navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil.

Podľa tento zákon upravuje navrátenie

vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,

b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa

tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 3 ods. 1 písm. o/ oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo

k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Podľa o správnom konaní (Správny poriadok)

rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 citovaného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Citovanými ustanoveniami sa odporca dostatočne neriadil.

Zo stručného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporca svoj

záver o nevyhovení podmienok na navrátenie vlastníctva k požadovaným nehnuteľnostiam oprel o preukázanú skutočnosť, že „predmetné pozemky boli od roku 1928 vo vlastníctve Maďarskej kráľovskej pokladnice a podľa zápisu zo dňa 27.4.1956 sa vlastníkom stal Čs. štát podľa § 5 zákona č. 354/1921 Zb. v zmysle tohto zákona ide o prevzatie majetkov pripadnutých podľa mierových zmlúv“ a preto navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona.

Okrem skutočnosti, že hoci navrhovateľka požiadala o navrátenie vlastníctva

k pozemku parc. č. y, odporca vo výroku rozhodol o pozemku parc. č. x, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil prečo nenavrátil vlastníctvo navrhovateľky k pozemku parc. č. z, čo samo o sebe spôsobuje, že rozhodnutie je

neurčité a teda nepreskúmateľné, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé akým postupom a po vykonaní akých dôkazov dospel ku konečnému záveru odôvodňujúcemu zamietavé rozhodnutie o nároku navrhovateľky. Ani z obsahu pripojeného spisu nie je možné zistiť, či navrhovateľke bola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním, najmä za účelom odstránenia rozporu medzi jej tvrdením o vlastníctve dotknutého pozemku J. D. (v čase jeho prechodu na štát) a konštatovaním odporcu o vlastníctve tohto pozemku Maďarskou kráľovskou pokladnicou od roku 1928 a prechodu vlastníctva na Československý štát v zmysle zápisu z roku 1956. Zo spisu nie je ani možné zistiť, či odporca mal v čase rozhodovania k dispozícii listinné podklady (o ktorých sa zmieňuje navrhovateľka v opravnom prostriedku) majúce potvrdiť, že predmetný pozemok mal byť v rámci maďarskej pozemkovej reformy pridelený právnemu predchodcovi navrhovateľky na základe rozhodnutí maďarského súdu z roku 1926, ktoré údajne mala predložiť odporcovi 16.11.2004 prostredníctvom p. F..

Za daných okolností preto nebolo možné považovať skutkový stav vo veci

za dostatočne zistený a následný záver odporcu za dostatočne odôvodnený.

Podľa § 250q ods. 2 o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Z hore uvedených dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu

nepresvedčivé, vydané predčasne a v rozpore so zákonom a preto neboli podmienky na jeho potvrdenie krajským súdom podľa citovaného ustanovenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom odporca náležite zistí skutkový stav, zaujme stanovisko k predloženým dôkazom a stanoviskám navrhovateľky a svoj právny záver v novom rozhodnutí aj náležitým spôsobom odôvodní.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z

v spojení s a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania v sume 9.392,- Sk pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 1.000,- Sk a z trov právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby : prevzatie a príprava veci z 29.3.2005, podanie opravného prostriedku z 1.4.2005, podanie z 30.8.2006, účasť na pojednávaní dňa 30.11.2006 a podanie odvolania z 20.12.2006 a režijný paušál. Za dva úkony právnej služby zrealizované v roku 2005 vo výške po 1.154,- Sk a 2x režijný paušál po 150,- Sk podľa , vyhl. a za 3 úkony zrealizované v roku 2006 po 1.260,- Sk a x režijný paušál po 164,- Sk.

Priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi platná právna úprava

neumožňuje.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 15. januára 2008

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ľubica Kavivanovová