Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
be9/378350.2d30f2.pdf
PDF · 97.03 KB
No categories available
1Cdo/92/2007
Najvyšší súd 1 Cdo 92/2007 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi M., ktorý zomrel
X. a naposledy býval v Š., za účasti dedičov 1/ Ing. Pe., bývajúceho v Š., v dovolacom konaní
zastúpeného JUDr. J., advokátom v B., 2/ Ing. Pa., bývajúceho v B., 3/ A., bývajúcej v B.,
vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8D 437/2003, o dovolaní dediča Ing. Pe. proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2006 sp. zn. 13 CoD 75/05 v znení
uznesenia z 9. mája 2007 sp. zn. 13 CoD 75/05, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Dedičom 2/ a 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
V dedičskej veci po poručiteľovi M. Okresný súd Pezinok uznesením z 31. decembra
2004, č.k. 8 D 437/2003 – 224 rozhodol o všeobecnej cene majetku poručiteľa a potvrdil
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov s výnimkou poľnohospodárskych
pozemkov dedičom Ing. Pe., Ing. Pa. a A, rod. F. V uznesení na záver rozhodol o odmene
notára ako súdneho komisára za vykonané úkony a o jeho hotových výdavkoch a uložil
dedičom spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve.
Na odvolanie dediča Ing. Pe. vec prejednal Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením
z 31. mája 2006 sp. zn. 13 CoD 75/05 v znení uznesenia z 9. mája 2007 sp. zn. 13 CoD 75/05
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil a
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal dedič Ing. Pe. dovolanie,
v ktorom navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie. Uviedol, že odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pričom dospel k nesprávnemu
záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Namietal, že odvolací súd nezohľadnil jeho argumenty
a riadil sa tvrdeniami ostatných dvoch dedičov (ohľadom ich vlastnenia mechanizmov na
obrábanie a že dovolateľ sa o pozemok riadne nestaral). Mal za to, že odvolací súd nesprávne
právne posúdil niektoré sporné skutočnosti, s poukazom na dar, ktorý za života poručiteľa
obdržala dcéra poručiteľa A. (§ 484 Obč. zák.). Dovolanie považoval za dôvodné podľa §
237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. a/ a c/ O.s.p.
Z obsahu vyjadrení dedičov Ing. Pa. a A. vyplýva, že dovolanie dediča Ing. Pe.
považujú za neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v danom prípade napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
ustanovenia § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa . V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil o svojom potvrdzujúcom uznesení,
že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky
niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Nejde o uznesenie odvolacieho súdu, ktorým by
bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 O.s.p.), ani o potvrdzujúce
uznesenie odvolacieho súdu uvedené v § 239 ods. 2 O.s.p. Prípustnosť dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p. ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom v konaní, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenie vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súd, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ v danej veci namietal o vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,
dovolací súd sa preto osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola
dovolateľovi odňatá možnosť pred súdom konať. Po odňatím možnosti pred súdom konať
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Odňatie možnosti konať pred súdom nemožno vidieť v právnych záveroch, ku ktorým
odvolací súd dospel pri posudzovaní odvolania dediča Ing. Pe.. Ustanovenie § 237 písm. f/
O.s.p. dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti s procesnou činnosťou súdu, nie
však s jeho právnym zhodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Samotné právne
posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdu a nezakladá dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože ním súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu zo zákona ani procesné práva účastníka. Odňatie možnosti konať pred súdom
nemožno vidieť ani v tom, že odvolací súd odvolanie dediča Ing. Pe. prejednal bez nariadenia
pojednávania. V danej veci išlo o prejednanie odvolania smerujúceho proti uzneseniu
a v takomto prípade pojednávanie netreba nariaďovať; takýto postup je v súlade s
ustanovením § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktoré napokon dovolateľ vo svojom dovolaní aj
uvádza.
Dovolateľ v tejto veci nedôvodne namietal vadu konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pričom ani iné vady konania uvedené v § 237 O.s.p. v dovolacom konaní nevyšli
najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť z ust. § 237 O.s.p.
Dovolateľ namietal, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne
právne posúdenie veci je relevantným dovolacím dôvodom (porovnaj § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) v tom zmysle, že ním možno odôvodniť dovolanie, ktoré je procesne prístupné; tento
dovolací dôvod ale sám osobe prípustnosť dovolania nezakladá. I keby tvrdenie dovolateľa
o nesprávnom právnom posúdení veci odvolacím súdom bolo opodstatnené (dovolací súd sa
však opodstatnenosťou tohto tvrdenia nezaoberal), nešlo by o okolnosť zakladajúcu
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p., ako už vyššie zdôraznil dovolací súd.
V dôsledku toho by posúdenie, či rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva alebo nespočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné ( o takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené závery možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť
dovolania nemožno vyvodiť z ust. § 239 O.s.p. a ani z ust. § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto bez pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dovolanie dediča Ing. Pe.
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,
odmietol (§ 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným dedičom Ing. Pa. a A. vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti dovolateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4/ v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu úspešným účastníkom nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, keďže nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť
trovy dovolacieho konania a podľa obsahu spisu im v tomto konaní ani trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2008
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :