Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/45/2005

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí v Bratislave

16. apríla 2008 v trestnej veci obžalovaného J. S. a spol. pre trestný čin podvodu

podľa , v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.), o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 20. augusta 2004, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa 256 v znení neskorších predpisov

odvolanie obžalovaného J. S. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline ako súdu prvého stupňa

z 20. augusta 2004, sp. zn. , obžalovaný J. S. bol uznaný za vinného

zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v podstate

na tom skutkovom základe (podrobne uvedenom v písomnom vyhotovení rozsudku

súdu prvého stupňa), že

vystupujúc ako solventný finančník od marca 1996 do decembra 1998

na rôznych miestach v Českej republike uzatváral zmluvy o pôžičkách a tichom

spoločníctve ponúkal finančné investície na podnikanie, resp. kúpy firiem, pričom

sa preukazoval nepravými výpismi z bankových účtov a pod zámienkou

komplikovanosti prevodu jeho financií zo Slovenska do Česka vylákal

od rôznych osôb (firiem) spolu sumu 9 603 293 korún českých (Kč), čo je

10 543 257,40 slovenských korún (Sk), ktorú nevrátil, a to

1. v marci 1996 v Třebíči od Mgr. I. K. a Ing. J. A. (akciová spoločnosť – a. s.

– F.) 1 450 000 Kč, teda 1 609 500 Sk;

2. na základe písomnej zmluvy z 18. decembra 1996 od J. O. 19. decembra

1996 v Ružomberku v hoteli H. 3 000 000 Kč, teda 3 459 000 Sk,

a od 30. apríla 1997 do 20. augusta 1997 od tej istej osoby ešte

550 000 Kč, teda 575 670 Sk (už uvedená firma);

3. od 10. apríla 1997 do 13. mája 1997 v Zlíne od Ing. L. C. (spoločnosť

s ručením obmedzeným – s.r.o. – Z.) 400 000 Kč, teda 437 950 Sk

ku škode J. C.;

4. od júla 1997 do septembra 1997 v Brne a v Přerove od Ing. L. K. (s.r.o. M.)

370 000 Kč, teda 378 880 Sk;

5. od júna 1997 do augusta 1997 v Brne od M. K. (s.r.o. M. v Č.) 339 000 Kč,

teda 399 342 Sk;

6. dňa 12. septembra 1997 v Č. od R. D. (s.r.o. T.) 117 000 Kč,

teda 119 808 Sk;

7. od druhej polovice roka 1997 do 8. februára 1998 v Č. od Ing. Z. L. (H.

v Brne) 988 000 Kč, teda 986 826 Sk;

8. od novembra 1997 do 8. februára 1999 v Zlíne od P. K. (s.r.o. N.)

1 000 000 Kč, teda 1 023 000 Sk;

9. od 13. marca 1998 do 25. marca 1998 v Č., Tošanoviciach

a v Třanoviciach od Ing. G. N. (a.s. T. v Třanoviciach) 75 000 Kč,

teda 77 330 Sk;

10. od septembra 1998 do decembra 1998 v Lukove od J. Ř. (s.r.o. T., a.s. A.

v Luhačoviciach) 700 000 Kč, teda 756 700 Sk, pričom nezaplatením

za služby poskytnuté mu v tomto období v hoteli T.v Lukove J. Ř. spôsobil

škodu 756 700 Sk.

Krajský súd za to obžalovanému J. S. podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., uložil trest

odňatia slobody na jedenásť rokov, na výkon ktorého tohto podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd podľa uložil obžalovanému J. S. povinnosť

nahradiť škodu poškodeným:

Mgr. I. K. 777 000 Sk,

Ing. J. A. 832 500 Sk,

Ing. J. O. 3 459 000 Sk,

J. C. 437 950 Sk,

M. K. 399 342 Sk,

R. D. 119 808 Sk,

Ing. Z. L. 986 826 Sk,

Ing. G. N. 77 330 Sk,

J. Ř. 756 700 Sk,

Ing. J. O. spolu s A. S. 575 670 Sk;

podľa poškodení Ing. J. O., M. K., R. D., Ing. G. N. a J. Ř.

so zvyškom ich nároku na náhradu škody boli odkázaní na konanie

o občianskoprávnych veciach.

Uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline bola za pomoc k trestnému

činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdená

aj A. S.; vo výrokoch jej sa týkajúcich, rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol

právoplatnosť.

Proti rozsudku krajského súdu obžalovaný J. S. podal odvolanie, ktorým

sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a oslobodenia spod obžaloby s tým,

že jeho konanie nenapĺňa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Obžalovaný opakoval svoju obhajobu, že totiž od niektorého z veriteľov prijal

finančné čiastky; aj keby sa tak stalo, podľa jeho názoru by išlo o občianskoprávny

vzťah, pričom poukázal tiež na to, že termíny vrátenia požičaných súm v zmluvách

neboli dohodnuté a dlžníci ich ani nežiadali vrátiť. Výpovede viacerých poškodených

označil obžalovaný za účelové a zaujaté, resp. naznačoval existenciu určitých

nešpecifikovaných nelegálnych zásahov do priebehu konania.

Najvyšší súd postupujúc v zmysle § 564 ods. 4 teraz účinného Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov) ako súd odvolací

primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné ( ) a keďže

nezistil dôvod na rozhodnutie podľa , , v zmysle

ods. 2 preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku

týkajúcich sa obžalovaného J. S., ako aj im predchádzajúce konanie; zistil pritom,

že odvolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd k týmto záverom dospel na verejnom zasadnutí uskutočnenom

v neprítomnosti obžalovaného, keďže odvolacie konanie prebehlo proti ušlému;

na taký postup boli splnené podmienky stanovené v a nasl.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu

a spôsobom predpokladaným v ustanovení ; je potrebné

konštatovať, že nebol zistený dôvod na doplnenie dokazovania, a to ani na základe

námietok obžalovaného uplatnených v odvolaní.

Z dokazovania vyplýva opodstatnenosť záveru krajského súdu,

že obžalovanému (aj za čiastočnej pomoci A. S.) v Česku sa podarilo vytvoriť klamný

dojem o jeho solventnosti, širokých podnikateľských a iných kontaktoch, čo nelegálne

využil. Od jednotlivých poškodených práve na základe takej umelo vytvorenej povesti

vylákal rôzne sumy pod zámienkou, že následne zabezpečí najmä pre ich firmy príliv

investícií vo veľký čiastkach, pričom sľuboval, že nimi poskytnuté financie im vráti.

Uvedenie poškodených do omylu malo určitý základ aj v tom, že obžalovaný

s poškodenými uzavrel aj zmluvy rôzneho charakteru, ktoré ich mali utvrdiť

v presvedčení, že aj z jeho strany ide o seriózne obchodné či podnikateľské vzťahy;

ani písomné záväzky neboli obžalovaným splnené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel protiprávnosť svojho konania

tvrdiac, že poškodení proti nemu vypovedajú nepravdivo. Už z pohľadu počtu

poškodených táto obhajoba obžalovaného sa nejaví ako logická; svedkovia

vypočutí k jednotlivým čiastkovým skutkom pritom obžalovaného usvedčovali

z inkriminovaného konania.

Krajský súd za dôležité dôkazy správne označil aj listinné dôkazy

oboznámené na hlavnom pojednávaní, z ktorých vyvodil, že potvrdzujú verzie

skutkov opísaných poškodenými a ďalšími svedkami, resp. takto vyložil aj iné

dôkazy.

Vykonané dôkazy krajský súd vyhodnotil v intenciách , uvážil

všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, pričom dospel k správnemu záveru,

že obžalovaný spáchal v napadnutom rozsudku opísané skutky. Obžalovaný

úmyselným uvedením iného do omylu na škodu cudzieho majetku sa obohatil,

pričom na takom majetku spôsobil škodu veľkého rozsahu, čo správne viedlo krajský

súd k rezultátu o spáchaní trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. (v znení účinnom do 31. augusta 1999).

Odvolací súd nezistil dôvod na zmenu takého rozhodnutia, a to ani

pri zohľadnení ustanovenia § 16 ods. 1 Tr. zák. (§ 2 ods. 1 teraz účinného Trestného

zákona – v znení neskorších predpisov). Spôsobená škoda

aj v súčasnosti má znaky škody veľkého rozsahu, a preto neprichádza do úvahy iné

právne posúdenie konania obžalovaného.

Odvolací súd zároveň konštatuje, že skutok obžalovaného je trestným činom

a za právne irelevantné je potrebné označiť jeho tvrdenie o obchodnoprávnom

(občianskoprávnom) charaktere jeho vzťahov s poškodenými. Obžalovaný už

pri uzatváraní spomínaných zmlúv, resp. vylákaní peňazí od poškodených poznajúc

svoj reálny majetkový a iný stav s absolútnou určitosťou musel mať vedomosť

o vlastnej neschopnosti splniť zmluvné záväzky, resp. peniaze vrátiť. O tomto svedčí

rozsah jeho skutkov, ich časová a obsahová nadväznosť a prepojenosť, ako aj ním

používaný modus operandi. Z týchto dôvodov všetky námietky prezentované

obžalovaným (najmä v odvolaní) aj Najvyšší súd považuje za právne irelevantné.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné

okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Odvolací súd vezmúc do úvahy,

že škoda spôsobená obžalovaným vysoko prekračuje dolnú hranicu zákonného

znaku škoda veľkého rozsahu, predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za delikty

rovnakého charakteru a ďalšiu priťažujúcu okolnosť nedospel k záveru o zmene

výroku o treste, ako tento prijal krajský súd. Spomínané okolnosti sú legálnym

a spravodlivým dôvodom na uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému

v hornej polovici trestnej sadzby. Tento rezultát nemôže meniť ani skutočnosť,

že od spáchania trestného činu podvodu obžalovaným uplynul už dlhší čas.

Obžalovaný jednak po delikte počas celej doby sa nesnažil napraviť jeho škodlivý

následok vo forme náhrady škody a jednak svojim postupom aspoň čiastočne oddialil

právoplatné skončenie jeho trestného stíhania (o čom svedčí tiež potreba rozhodnúť

o jeho odvolaní v konaní proti ušlému); faktor doby, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu, pri posudzovaní stupňa jeho spoločenskej nebezpečnosti nie je preto

adekvátne zohľadniť v prospech obžalovaného.

Krajský súd legálne a odôvodnene rozhodol tiež o režime výkonu uloženého

trestu odňatia slobody správne aplikujúc zmierňovacie pravidlo vyjadrené

v ustanovení § 39a ods. 3 Tr. zák.

Krajský súd tiež v intenciách a správne

rozhodol o nárokoch poškodených na náhradu škody zaviazaním obžalovaného

(v reálnom rozsahu aj s A. S.), aby im zaplatil peňažné čiastky personálne i sumárne

špecifikované v napadnutom rozsudku, resp. niektorých so zvyškom ich nároku

na náhradu škody odkázal na konanie v občianskoprávnych veciach. Odvolací súd

v tomto smere nezistil dôvod na zmenu rozsudku ani v tejto časti.

Najvyšší súd napokon konštatuje, že v odôvodnení písomného vyhotovenia

napadnutého rozsudku krajský súd jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané,

o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú a akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je zrejmé,

ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke

viny a trestu. Výrok o ňom tiež odôvodnil z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného

činu a osobných pomerov páchateľa, resp. patrične sa vyjadril aj k výrokom

o náhrade škody. Vzhľadom na to odvolací súd v podrobnostiach poukazuje

na príslušné časti odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku,

ktoré zodpovedá ustanoveniu

Najvyšší súd po zvážení všetkých uvedených okolností ako súd odvolací preto

odvolanie obžalovaného J. S. podľa ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.

V Bratislave 16. apríla 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: