Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/71/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobkyne: E. H., zastúpenej JUDr. L. K., proti žalovanému: KSÚ, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSUNR-2006-516-002 zo dňa 30. júna 2006, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -36 zo dňa 27. februára 2007, takto:

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Nitre č.k. -36 zo dňa 27. februára 2007 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa zamietol

žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. júna 2006, č. KSUNR-2006-516-002. Uvedeným rozhodnutím žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Mesta K. zo dňa 2. marca 2006, č. SÚ 14236/SÚ/2005-SV-5.

Krajský súd po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel

v končenom dôsledku k záveru, že zo strany žalovaného, ale ani zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu právnych predpisov, ktoré by

mali za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa

odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Uviedla, že krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobkyňa

spolu so žalobou nepredložila podanie, na ktoré sa odvoláva, a ktoré nie je súčasťou administratívneho spisu, pričom sa malo jednať o žiadosť žalobkyne zo dňa 27. januára 2006, ktorým mala žiadať o odklad ústneho pojednávania. Namietala už v samotnej žalobe, že v predmetnom stavebnom konaní nemala možnosť uplatniť svoje námietky, čím jej bolo odňaté o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) vyjadriť sa k povoleniu predmetnej stavby. Taktiež podľa jej názoru nedostatok dôkazu (žiadosť zo dňa 27. januára 2006) nie je náhodný. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalobkyňa ako dôkaz uviedla: kópia potvrdenej žiadosti žalobkyne zo dňa 27. januára 2006. Táto, podľa jej vyjadrenia, bola osobne doručená do podateľne Mesta K., čo jej bolo potvrdené prezenčnou pečiatkou.

Žalovaný správny orgán navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako

vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania, a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech. Rozhodol na odvolacom pojednávaní dňa 16. apríla 2008 podľa rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa zákonného ustanovenia treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva.

Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom

súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou ( ).

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách

ustanovenia treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah

napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.

Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd pri rozhodovaní o žalobe

na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami , ktoré upravujú správne súdnictvo.

Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver prvostupňového súdu, že

žalovaný správne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu nie je dôvodné, zamietol ho a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd je toho názoru, že oba správne orgány sa logicky a vecne vysporiadali so skutočnosťou, že žalobkyňa nevyužila svoje právo a prípadné námietky alebo pripomienky k realizovanej stavbe nevzniesla do 31.01.2006.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, ako i z výsledkov doterajšieho

priebehu konania, podaním zo dňa 2. decembra 2005, označeným ako výzva, príslušný stavebný úrad - Mesto K. oznámil stavebníčkam Mgr. Z. C. a J. C. začatie konania o dodatočnom povolení stavby „rekonštrukcia a prístavba rodinného domu“ na pozemku parcela č. X. v katastrálnom území K. a zároveň ich vyzval na doloženie dokladov. Dňa 27. decembra 2005 stavebníčka J. C. podala na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby podľa §88a stavebného zákona a povolenie jej užívania. Stavebný úrad vydal dňa 18. januára 2006 oznámenie o začatí konania vo veci dodatočného povolenia stavby a nariadenie ústneho pojednávania, z ktorého vyplynulo, že na deň 31. januára 2006 o 8,30 hod. nariadil ústne pojednávanie so stretnutím na mieste stavby s tým upozornením, že prípadné námietky a pripomienky zo strany účastníkov konania a dotknutých orgánov možno uplatniť najneskôr pri tomto ústnom konaní, inak na ne neprihliadne.

Podľa odôvodnenia rozsudku krajského súdu oznámenie o začatí konania bolo

žalobkyni doručené dňa 23. januára 2006, pričom podľa zápisnice spísanej dňa 31. januára 2006 z výkonu štátneho stavebného dohľadu na stavbe „rekonštrukcia a prístavba rodinného domu v K.“, parcela č. X. v katastrálnom území K., sa tohto konania zúčastnil za žalobkyňu splnomocnený zástupca, ktorý uviedol, že ku konaniu sa nebude vyjadrovať a v prípade potreby bude vec riešiť právnou cestou.

Odvolací súd sa v danom prípade v plnom rozsahu stotožňuje s právnym

názorom krajského súdu, že v danom prípade sa žalobkyňa ústneho pojednávania nezúčastnila a jej splnomocnený zástupca nevzniesol žiadne námietky ani pripomienky, naopak uviedol, že sa ku konaniu nebude vyjadrovať.

V danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež konštatuje,

že v stavebnom konaní sa jednoznačne uplatňuje koncentračná zásada. Stavebný úrad v súlade s touto zásadou vyzval účastníkov konania (teda i žalobkyňu), aby svoje námietky a pripomienky uplatnili najneskôr do dňa ústneho prejednania veci s tým, že v opačnom prípade sa na ne neprihliada. Žalobkyňa svoje pripomienky neuplatnila a taktiež nebolo preukázané ani v súdnom odvolacom konaní, že by doručila stavebnému úradu žiadosť o odklad ústneho konania. Táto žiadosť, ako správne uviedol i krajský súd, nebola doručená, nenachádza sa v administratívnom spise žalovaného a nebola ani žalobkyňou doručená spolu s odvolaním proti rozsudku krajského súdu, napriek tomu, že to žalobkyňa uviedla.

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu námietky žalobkyne uvedené

v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom konaní odvolacom.

Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa

krajský súd nebol podrobne vyporiadal, a ktorými by bola preukázala porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázala, že správne orgány pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku (§ 140 stavebného zákona).

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené. Preto stotožniac sa s právny posúdením veci krajským súdom, uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s , tak, že žalobkyni nepriznal ich náhradu, pretože nebola v tomto konaní úspešná a žalovanému preto, že mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 16. apríla 2008

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová