Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/63/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v trestnej veci obžalovaného I. F. a spol.,

pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa

16. apríla 2008 v Bratislave, prerokoval odvolania obžalovaných I. F., J.S. a R. D.,

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, z 29. apríla 2005, sp. zn.

a rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolania obžalovaných

I. F., J. S. a R. D. sa z a m i e t a j ú .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 29. apríla 2005, sp. zn. boli

obžalovaní I. F., J. S., P. S. a R. D. uznaní vinnými z trestného činu ublíženia

na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorých sa mali dopustiť

na tom skutkovom stave, že:

dňa 19. októbra 2002 v čase asi o 03.00 hod, vo V., na ulici H.

na chodníku pred domom číslo X., bezdôvodne fyzicky napadli poškodeného M. K.,

nar. X. v N., tým spôsobom, že ho opakovane udierali päsťami a kopali ho po celom

tele, najmä do hlavy, čím mu spôsobili zranenia a to kožnú odreninu v okolí s krvnou

podliatinou a opuchom na čele v pravo, krvnú podliatinu na čele vľavo pri vonkajšom

okraji obočia, chorobnú pohyblivosť v oblasti prechodu kostnej a chrupavčitej časti

nosa vľavo, drobnú kožnú odreninu na nose vľavo, čiarovité kožné odreniny pri

ústach vľavo, menšiu krvnú podliatinu na brade prístredne vľavo, kožné odreniny

na prednej ploche krku uprostred a v ľavo, menšie krvnú podliatinu na hrudníku,

menšiu krvnú podliatinu na bruchu vľavo, kožnú odreninu na pravom lakti, kožnú

odreniu na prednej ploche ľavého ramena, krvnú podliatinu na zadnej ploche ľavého

ramena, krvné podliatiny v mäkkých pokrývkach lebečných v čelovej oblasti vpravo,

v spánkovej oblasti vľavo a na temene hlavy uprostred, zakrvácanie v spánkovom

svale vľavo, zakrvácanie pod obaly mozgu, odlomenie chrupavky od nosnej kosti

vľavo, opuch a prekrvenie pľúc, prekrvenie orgánov dutiny brušnej, v dôsledku

ktorých poškodený M. K. v blízkosti miesta činu zomrel.

Za to im boli uložené úhrnné tresty odňatia slobody podľa § 222 ods. 3, § 35

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, a to obžalovaným I. F. a J. S. vo výmere

8 (osem) rokov, obžalovanému P. S. vo výmere 7 (sedem) rokov.

Obžalovanému R. D. podľa § 222 ods. 3, § 35 ods. 3 Tr. zák. účinného do 1.

januára 2006 bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Zároveň bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu v Nitre

z 3. februára 2005, sp. zn. vo vzťahu k tomuto obžalovanému, ako aj

ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. boli všetci obžalovaní na výkon uložených

trestov zaradení do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 boli všetci obžalovaní

zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť škodu a to V. Z. P. N. vo výške 988 Sk

a poškodenému M. K. vo výške 73 413 Sk.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaní I. F.,

J. S. a R. D..

Obžalovaný I. F. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom

obhajcu uviedol, že v čase, keď stretli poškodeného, obžalovaný S. mu povedal,

aby tomuto dal facku, pretože za neho policajti zobrali jeho kamaráta. Dal mu facku

na ľavé líce, pričom poškodený ho chytil rukami za vestu. Keď to ostatní zbadali, vrhli

sa na neho, padol na zem. Keď videl, že poškodenému kvapká krv, vykríkol

na ostatných, aby prestali. Potom spolu s obžalovaným S. posadili poškodeného

na lavičku. Okrem tej jednej facky na poškodeného inak neútočil a ani ostatní

obžalovaní o tomto nevypovedajú. Z výpovede znalca MUDr. M. vyplýva, že nie je

možné určiť, v akom poradí vznikli poranenia poškodeného, a ktoré z poranení hlavy

malo za následok smrť poškodeného. Z uvedených skutočností vyplýva, že nemal

s ostatnými obžalovanými žiadnu dohodu o útoku na poškodeného a nemôže niesť

zodpovednosť za ich konanie voči poškodenému. Navrhol, aby jeho konanie bolo

kvalifikované ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

trest aby mu bol uložený na dolnej hranici trestnej sadzby.

Obžalovaný J. S. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom

obhajcu uviedol, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali podľa zásad

uvedených v , Je pravdou, že dal podnet obžalovanému

F., aby dal facku poškodenému, avšak v ďalšom už len obžalovaných odťahoval

od poškodeného, aby ho nebili. Nebol preukázaný spoločný úmysel konania

obžalovaných voči poškodenému, a preto nemôže ísť o spolupáchateľstvo podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. Nebol preukázaný ani príčinný vzťah medzi jeho konaním a vznikom

poranení poškodeného. V čase skutku mu plynula skúšobná doba pri podmienečnom

odsúdení a bol si vedomý, že sa nemôže aktívne zapájať do akéhokoľvek konfliktu.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 258 ods. 1 písm. b/,

písm. c/, písm. d/ a vec podľa vrátil prvostupňovému

súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Obžalovaný R. D. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu

uviedol, že prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s rozpormi

vo výpovediach obžalovaných a svedkov. Pochybná je výpoveď svedkyne L. T., ktorá

vypovedala, že poškodený nepožíval alkoholické nápoje a nemal na diskotéke

žiaden konflikt. Pritom poškodený bol podľa objektívnych zistení pod značným

vplyvom alkoholu a dostal sa aj do fyzického konfliktu, pričom mal byť udretý

stoličkou do hlavy (výpoveď svedkyne L. T.). Spochybnil čas, kedy malo dôjsť

k spáchaniu skutku ako aj miesto, kde sa odohral. Namietol závery znaleckého

dokazovania znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, keď títo nezodpovedali viaceré

dôležité otázky a súd zamietol návrh na nové znalecké dokazovanie. Nebol

preukázaný spoločný úmysel obžalovaných ublížiť na zdraví poškodenému a nebolo

tiež preukázané, že konanie práve obžalovaného D. je v príčinnej súvislosti

so vznikom poranení poškodeného. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 258 ods. 1

písm. c/ zrušil napadnutý rozsudok a podľa vec vrátil

krajskému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky s poukazom

na správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku navrhla odvolania

obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 254 ods. 1

preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

V prvom rade je potrebné uviesť, že prvostupňový súd vykonal vo veci

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové

aj právne závery. Svoje rozhodnutie súd aj náležite a podrobne zdôvodnil. Na toto

odôvodnenie poukazuje odvolací súd v celo rozsahu a k odvolacím námietkam

dodáva:

Nie je pravdou, že by prvostupňový súd nepostrehol rozpory vo výpovediach

obžalovaných alebo svedkov. Bolo by nemožným, aby viacero svedkov, ktorí

sledovali určitú udalosť z rôzneho miesta, v rôznom čase a rôznom stave,

vypovedalo o sledovaných skutočnostiach úplne zhodne.

Čo sa týka výpovedí obžalovaných, tak rozpory v ich výpovediach sú založené

na ich obhajobe, ktorá spočíva v tom, že žiaden z obžalovaných neútočil

na poškodeného, prípadne ho ešte chránil, ale naopak, boli to práve ostatní

spoluobžalovaní, ktorí udierali a kopali poškodeného. Vyhodnotením týchto výpovedí

je však možné zistiť, že všetci štyria obžalovaní útočili fyzicky na rôzne časti tela

poškodeného a to aj na oblasť hlavy a to údermi rukou, kopancami nohami

a kolenom.

Nie je podstatné, či medzi obžalovanými existovala vopred určitá dohoda

o napadnutí poškodeného. Na naplnenie znakov spolupáchateľstva stačí

aj konkludentné konanie, teda pristúpenie ku konaniu ostatných spoluobžalovaných

v priebehu skutku, k čomu v tomto prípade nesporne došlo. Obžalovaný F. na podnet

obžalovaného S. z malichernej príčiny (ktorá zrejme ani nemala skutočný podklad)

napadol poškodeného, ktorý pod silným vplyvom alkoholu nevedel adekvátne

reagovať, zachytil sa o útočníka a následne ho všetci štyria obžalovaný napadli

spôsobom opísaným v skutkovej vete rozsudku a útokom na hlavu mu spôsobili

smrteľné zranenia. Je pravdou, že nie je možné zistiť, v akom poradí ktoré poranenia

vznikli, resp., kto z obžalovaných spôsobil konkrétne poranenia hlavy poškodeného,

avšak všetci útočili na neho spôsobom, ktorý by bol mohol uvedené poranenia

spôsobiť, resp. prehĺbiť účinok poranení už vzniknutých.

Vyvrátená bola aj obhajoba obžalovaných v tom smere, že poškodený utrpel

smrteľné poranene ešte na diskotéke, keď ho niekto pri konflikte udrel barovou

stoličkou do hlavy. Z výpovedí svedkov, usporiadateľa, policajtov, vyplýva,

že poškodený nebol účastníkom žiadneho takéhoto konfliktu. Svedkyňa L. T., ktorá

o týchto okolnostiach vypovedala, prišla s výpoveďou až v štádiu súdneho konania,

a ako to vyplýva zo spisu, zrejme na požiadanie niektorej osoby blízkej obžalovaným.

Okrem toho je zo znaleckého dokazovania zrejmé, že poškodený utrpel poranenia

hlavy takého charakteru, že v krátkej dobe upadol do bezvedomia a nebolo

mu možné pomôcť ani včasným lekárskym zákrokom. Nebolo teda možné, aby sa po

poranení takého závažného charakteru na diskotéke dostal pešo až na miesto, kde

bol napadnutý obžalovanými.

Krajský súd preto postupoval v súlade so zistený skutkovým stavom

a so zákonom, keď uvedené konanie obžalovaných právne kvalifikoval ako trestný

čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., v jednočinnom súbehu

s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. janu-

ára 2006.

Správny a zákonný je potom aj výrok o uložených trestoch a spôsobe

ich výkonu a výrok o náhrade škody.

V podrobnostiach odvolací súd v plnej miere poukazuje na odôvodnenie

prvostupňového rozsudku.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,

že odvolania obžalovaných I. F., J. S. a R. D. nie sú v žiadnom smere dôvodné,

a preto ich podľa účinného do 1. januára 2006, zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave, 16. apríla 2008

JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: