Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1d9/378810.df2e84.pdf
PDF · 92.23 KB
No categories available
1To/75/2006
N a j v y š š í s ú d 1 To 75/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v trestnej veci proti obžalovanému L. K.,
pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1. januára 2006 a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla 2008 v Brati-
slave, prerokoval odvolania krajského prokurátora v Nitre, obžalovaného L. K.
a poškodeného G. T., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, z 11. apríla 2006,
sp. zn. 5 T 4/2004 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006,
napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa vec vracia
Krajskému súdu v Nitre, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie poškodeného
G. T. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu v Nitre, z 11. apríla 2006, sp. zn. 5 T 4/2004 bol
obžalovaný L. K. uznaný vinným z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,
§ 219 ods. 1 Tr. zák. a z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorých sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že:
dňa 20. apríla 2004 v čase okolo 19.00 hod. v obci G., K. č. X., v zadnej časti
dvora svojho rodinného domu videl prichádzajúceho G. T., ktorému povedal, že je
zlodej, že ho zastrelí a vzduchovkou zn. Slávia 630 upravenou na streľbu nábojmi
kalibru 5,6 mm, ktorú si v presne nezistenej dobe zadovážil od neznámej osoby,
zo vzdialenosti asi 2,5 m na neho vystrelil a zasiahol ho do ľavej časti hrudníka,
pričom keď sa G. T. snažil z dvora uniknúť, zbraň opätovne nabil, vystrelil na neho
a zasiahol ho na krku vľavo, čím poškodenému G. T. spôsobil zástrel ľavej prednej
strany hrudníka s prienikom cez prsné svalstvo do ľavého horného vnútorného
ramena a priestrel ľavej bočnej strany krku s predpokladanou dobou liečby v trvaní
4 – 5 týždňov.
Za to mu bol podľa § 219 ods. 1, § 40 ods. 2, § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, so zaradením na jeho výkon podľa
§ 39a ods. 3 Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, bolo
obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenej
strane V. Z. P., B. škodu vo výške 18 081 Sk.
Podľa § 229 ods. 1 bol poškodený G. T. s nárokom na náhradu škody odkáza-
ný na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie krajský prokurátor
v Nitre, obžalovaný L. K. a poškodený G. T..
Krajský prokurátor v Nitre v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu čo sa týka výroku o treste. Krajský súd
nevzal do úvahy, že obžalovaný sa dopustil svojím konaním dvoch trestných činov
(jedného v štádiu pokusu) a to dvoma samostatnými skutkami. Mal mu preto trest
ukladať podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a v zmysle
asperačnej zásady trest uložiť v hornej polovici trestnej sadzby zvýšenej o jednu
tretinu. Okrem toho prokurátor uviedol, že je nesprávna aj aplikácia § 40 ods. 2
Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, pretože obžalovaný konal
v priamom úmysle poškodeného usmrtiť, a preto na tohto opakovane vystrelil.
Prokurátor navrhol, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. d/, písm. e/,
ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám uložil obžalova-
nému primeraný trest.
Obžalovaný L. K. v písomných dôvodoch odvolania podaného prostredníc-
tvom obhajcu uviedol, že, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými
pre rozhodnutie. V konaní nebol preukázaný žiadny motív usmrtiť poškodeného.
Skutku sa dopustil preto, lebo konal impulzívne, v silnom rozrušení na obranu svojej
osoby a majetku. Poprel, že by sa bol poškodenému vyhrážal zastrelením. V tomto
smere poukázal aj na závery znaleckého dokazovania znalca z odboru psychológie.
Uviedol, že jeho konanie je možné kvalifikovať maximálne ako trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 223 resp. § 224 ods. 1 Tr. zák. ďalej obžalovaný poukázal
na skutočnosť, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s prijatím nového Trestného
zákona a to najmä s ustanoveniami o nutnej obrane a oprávnenom použití zbrane,
ktoré ho podľa jeho názoru zbavujú trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, keď
poškodený neoprávnene a za prekonania prekážky vnikol na jeho pozemok. Obžalo-
vaný navrhol, aby najvyšší súd podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci rozhodol sám.
Poškodený G. T. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že konaním obža-
lovaného mu bola spôsobená vecná škoda, bolo mu poškodené na zdraví a ná-
sledky mu bránia v predchádzajúcom spôsobe života. Preto sa domáhal, aby bol
obžalovaný zaviazaný na náhradu škody celkovo vo výške 41 300 Sk.
Zástupkyňa generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhla vyhovieť
odvolaniu krajského prokurátora z dôvodov v ňom uvedených.
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, i správnosť
postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané a zistil, že dôvodné je iba odvolanie krajského prokurá-
tora.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd vykonal vo veci dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne
závery.
Aj odvolací súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bol preukázaný
priamy úmysel obžalovaného usmrtiť poškodeného. Vyplýva to zo skutočnosti, že na
poškodeného vystrelil dvakrát, pričom po prvom výstrele musel za pomoci drôtu
vybrať nábojnicu z hlavne a zbraň opätovne nabiť. Pritom veľmi dobre vedel, aká
osoba sa nachádza na jeho dvore a z akého dôvodu. Nebolo preukázané, že by
poškodený T. obžalovaného na jeho dvore napadol a už vôbec nie s použití kola
z plota. O tomto kole obžalovaný v prípravnom konaní vôbec nevypovedal a táto
okolnosť sa stala súčasťou jeho obhajoby až v odvolacom konaní.
Jednoznačne bolo tiež preukázané, že nie je pravdivá jeho obhajoba v tom
smere, že k druhému výstrelu došlo nechtiac, pri zápase o strelnú zbraň. Z vyjadre-
nia znalca – balistika totiž vyplýva, takto vzhľadom na stopy povýstrelových splodín
k poraneniu poškodeného nemohlo dôjsť a hlaveň strelnej zbrane bola v čase výstre-
lu od tela poškodeného minimálne vo vzdialenosti jeden meter. Je teda evidentné,
že k usmrteniu poškodeného nedošlo iba z toho dôvodu, že obžalovaný ho ani
jedným výstrelom nezasiahol v oblasti životne dôležitých orgánov, napriek tomu,
že mieril do oblasti krku a hrudníka a preto, lebo poškodený mal napriek poraneniam
dostatok síl, aby obžalovanému vzal zbraň a vyhľadal lekársku pomoc. Za pravdivú
potom prvostupňový súd považoval správne výpoveď poškodeného T., ktorý priebeh
skutku popísal v zhode s ďalšími vykonanými dôkazmi a jednoznačne uviedol,
že obžalovaný sa mu vyhrážal usmrtením.
Napriek tomu, že prvostupňový súd sa otázkou príslušných ustanovení
o okolnostiach vylučujúcich trestnú zodpovednosť v zmysle nového Trestného záko-
na nezaoberal, najvyšší súd po preskúmaní vykonaného dokazovania takéto okolno-
sti nezistil. Je zrejmé, že poškodený sa najprv snažil privolať obžalovaného z ulice
a tento mu aj povedal, že dlžobu mu hneď prinesie. Keď nechodil, poškodený vošiel
(bez súhlasu) na dvor obžalovaného a hľadal ho. Obžalovaný ho na dvore videl
a musel vedieť o koho ide. Neobstojí jeho obhajoba v tom smere, že dobre nevidí,
pretože táto bola vyvrátená odborným vyjadrením príslušného odborného lekára.
V žiadnom prípade teda zo strany obžalovaného nemohlo ísť o prípad oprávneného
použitia zbrane podľa § 26 Tr. zák.
Ako už bolo uvedené, obžalovaný poškodeného dlhodobo poznal, požičiaval
si od neho peniaze a kupoval víno, jeho prítomnosť na dvore, aj keď ho tam sám
nepustil nemohla byť príčinou takého psychického stavu, aký má na mysli ustano-
venie § 25 ods. 3 Tr. zák. Napovedá tomu aj cieľavedomý spôsob konania obžalova-
ného pri manipulácii so strelnou zbraňou.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto správne kvalifikoval prvostup-
ňový súd konanie obžalovaného ako pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,
§ 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Rovnako tak správna je aj kvalifikácia konania obžalovaného ako trestný čin
nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. V podrobnostiach odvolací
súd poukazuje na podrobné odôvodnenie prvostupňového rozsudku.
Je však evidentné, že obžalovaný sa trestného činu nedovoleného ozbrojo-
vania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. dopustil samostatným konaním, keď si nepovolenú
strelnú zbraň zabezpečil pred mnohými rokmi pred skutkom. V takomto prípade bol
preto prvostupňový súd povinný pri ukladaní trestu povinný aplikovať ustanovenie
§ 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, teda tzv. asperačnú zásadu.
Zo znenia výrokovej časti rozsudku a z jeho odôvodnenia však vyplýva, že tomu tak
nebolo a odvolanie krajského prokurátora je v tomto smere dôvodné.
Najvyšší súd preto zrušil napadnutý rozsudok iba čo sa týka výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Úlohou prvostupňového súdu bude, aby
opätovne zvážil všetky okolnosti relevantné pre uloženie trestu obžalovanému
za použitia ustanovenia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006. Najvyšší
súd iba pripomína, že samotné ukladanie trestu za použitia tzv. asperačnej zásady
nevylučuje prípadnú súčasnú aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia Trestného
zákona, ak súd dospeje k záveru, že na takýto postup sú splnené podmienky. Taktiež
je potrebné zvážiť uloženie trestu prepadnutia veci – strelnej zbrane použitej
na spáchanie trestného činu.
Výrok o ochrannom opatrení – ústavnom protialkoholickom liečení je správny
a v súlade s vykonaným dokazovaním.
Čo sa týka výroku o náhrade škody, tak tento je tiež správny a v súlade
so zisteným skutkovým stavom. Poškodený T. v zákonnej lehote nedoložil svoje
nároky na náhradu škody príslušnými dokladmi a preto výrok, ktorým bol odkázaný
na konanie o občianskoprávnych veciach je správny. Odvolanie poškodeného bolo
preto ako nedôvodné zamietnuté.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave, 16. apríla 2008
JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: