Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MCdo/2/2007

1 M Cdo 2 /2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Bajánkovej a sudcov JUDr. Milana Deáka a JUDr. Oľgy Trnkovej v právnej veci

navrhovateľky B., bývajúcej v Č. proti odporcovi M. , bývajúcemu vo ., za účasti

vedľajšieho účastníka na strane odporcu A., o zaplatenie 35.507.-Sk s prísl. , vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo 7. októbra 2004,

č.k. – 45 a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. novembra 2005 sp. zn. 8 Co

243/2005, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e

1/ rozsudok Okresného súdu Čadca zo 7. októbra 2004 č.k. – 45 v časti

výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke 19.898,40.-Sk s

13% úrokom z omeškania z tejto sumy a vo výroku o trovách konania,

2/ rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. novembra 2005 sp. zn.

v časti potvrdzujúceho výroku v rozsahu uvedenom pod 1/ a vo výroku o trovách odvolacieho

konania.

Vec v rozsahu zrušenia vracia okresného súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 7. októbra 2004, č.k. – 45 uložil

odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 35.507.-Sk s 13% úrokom z omeškania od 23

júla 2003 do zaplatenia a trovy konania 1.775.-Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca, ktorý svojim protiprávnym konaním spôsobil

dopravnú nehodu 19. októbra 2002 v obci Radoľa, nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú

na motorovom vozidle navrhovateľky. Výšku tejto škody určil nie ako sumu plnenú

vedľajším účastníkom zo zákonného poistenia, ale ako sumu, ktorú zaplatila navrhovateľka

v opravovni odstraňujúcej škodu. Súd prvého stupňa uzavrel, že odporca má povinnosť

zaplatiť navrhovateľke 35.507.-Sk (ako rozdiel medzi sumou zaplatenou navrhovateľkou za

opravu vozidla a sumou plnenou vedľajším účastníkom), pretože bez jeho zavinenia

a spôsobenia dopravnej nehody by nebola navrhovateľka nútená vozidlo dať opraviť

a odstrániť škodu, ktorá jej vznikla.

Krajský súd v Žiline na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozsudkom

z 22. novembra 2005 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny v zmysle potvrdil a navrhovateľke nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania. V odôvodnení uviedol, že vedľajší účastník namietal, že prvostupňový

súd nezohľadnil amortizáciu poškodených dielov, ktoré súviseli s vekom vozidla, počtom

najazdených kilometrov, a že nezohľadnil daň z pridanej hodnoty, ktorej plátcom je

navrhovateľka, svoje tvrdenia v odvolaní však nepodložil žiadnymi skutkovými tvrdeniami

ani listinnými dôkazmi.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu vedľajšieho účastníka

na strane odporcu napadol mimoriadnym dovolaním výrok rozsudku Okresného súdu Čadca

zo 7. októbra 2004 č.k. – 45 v časti, ktorou odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke sumu rovnajúcu sa zaplatenej DPH za opravu jej poškodeného osobného

motorového vozidla zn. VW Passat, ev.č. CA-523 AH, a výrok rozsudku Krajského súdu

v Žiline z 22. novembra 2005 sp. zn. v časti, ktorou rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške rovnajúcej sa

zaplatenej DPH potvrdil. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že hoci navrhovateľka

zaplatením faktúry za opravu jej poškodeného osobného motorového vozidla zaplatila aj

DPH, ako platiteľka DPH v zmysle , , a o dani z pridanej

hodnoty v znení platnom do 31. decembra 2002 (ďalej len „zákon o DPH“) si mohla, resp.

mala zaplatenú daň odpočítať. Sumu zaplatenej DPH v danom prípade tak nemožno

považovať za škodu a v tomto smere rozhodnutia oboch nižších súdov spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci ( f ods. 1 písm. c/ ). Generálny prokurátor

Slovenskej republiky preto žiadal s poukazom na uvedený rozsah svojho dovolania napadnuté

rozsudky oboch súdov zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( g ) na základe podnetu vedľajšieho účastníka ( e ods.

1 a 2 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( i ods. 2 v spojení s ods.

1 ) preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora

je opodstatnené.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodu,

že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s

) sa zaoberá procesnými vadami uvedeným v a tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady konania

neboli dovolateľom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie okresného súdu

a rozhodnutie krajského súdu v časti o povinnosti odporcu plniť navrhovateľke sumu

rovnajúcu sa ňou zaplatenej DPH v spojitosti s vyfakturovaním opravy jej poškodeného

osobného motorového vozidla spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak za správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Pod škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je

objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi). Skutočnou škodou sa rozumie

ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúca majetkové

hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby sa vec uviedla do predošlého stavu.

Podľa § 443 Obč. zák. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zák. o DPH zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri

poskytovaní služieb dňom ich poskytnutia alebo zaplatenia, a to tým dňom, ktorý nastane

skôr.

Podľa § 20 ods. 1 zák. o DPH platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých

zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení

a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie

svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich

zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu

použitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

Podľa § 20 ods. 2 zák. o DPH platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

a/ sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b/ daň na vstupe zaúčtoval,

c/ daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d/ má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ, a doklad

o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň na vstupe je

200 000.-Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej prostredníctvom

banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Podľa § 20 ods. 3 zák. o DPH platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane v daňovom

priznaní za zdaňovacie obdobie v ktorom sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 písm. a/

a c/ a ku dňu podania daňového priznania má daň na vstupe zaúčtovanú, má daňový doklad

alebo zjednodušený daňový doklad a doklad o zaplatení dane. Ak má platiteľ, ktorý uplatňuje

nárok na odpočet dane, pochybnosti o tom, či osoba, ktorá vyhotovila daňový doklad alebo

zjednodušený daňový doklad, bola platiteľom v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

môže požiadať daňový úrad o túto informáciu.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka 22. októbra 2002 v dotazníku pre

poškodeného (škoda na vozidle a iná vecná škoda) uviedla, že je platiteľkou DPH (č.l. 31

spisu). Navrhovateľka, ktorej opravovňa vyčíslila celkovú cenu opravy jej poškodeného

osobného motorového vozidla v sume 106.413,16.-Sk, z čoho DPH činila 19.898,40.-Sk, keď

zaplatila uvedenú sumu 12. novembra 2002 (č.l. 4 spisu), v zmysle citovaných ustanovení

zákona o DPH mohla, resp. mala zaplatenú daň odpočítať. Skutočnou škodou za týchto

okolností ( pri nároku navrhovateľky na odpočet tejto dane) by nemohla byť aj

navrhovateľkou zaplatená DPH. Situácia by bola iná, keby navrhovateľka ako poškodená

platiteľkou DPH nebola, resp. ak by v konkrétnom prípade nebola oprávnená uplatňovať

nárok na odpočet DPH.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne s názorom generálneho prokurátora

Slovenskej republiky uvedeným v mimoriadnom dovolaní má za to, že oba nižšie súdy

nesprávne právne posúdili otázku výšky skutočnej škody, keď nevzali do úvahy spomenutú

možnosť odpočtu DPH u navrhovateľky ako platiteľky DPH, hoci podľa obsahu spisu

v konaní nevyšla najavo žiadna okolnosť, že v konkrétnom prípade by navrhovateľka

nemohla uplatniť uvedený odpočet dane.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne

dovolanie podľa v spojení s , keďže to vyžadovala

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Z uvedeného vyplýva, že oba rozsudky nižších súdov v napadnutej časti spočívajú na

nesprávnom právnom posúdení veci; Najvyšší súd Slovenskej republiky ich preto

v napadnutom rozsahu a v závislých výrokoch (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 2 písm.

b/ ) zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie

( v spojení s , ,

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 29. januára 2008

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :