Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/33/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom

z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a z členov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľuboša Szigetiho v právnej veci navrhovateľov: 1) A. G., 2) A. G., 3) J. G., proti odporcovi: OPÚ v BB, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 837/2007 zo dňa 31. júla 2007, o odvolaní navrhovateľov 1) – 3) proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -18 zo dňa 7. novembra 2007, takto

r o z h o d o l

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -18 zo dňa 7. novembra 2007 p o t v r d z u j e .

Odvolanie navrhovateľov v 2. a 3. rade o d m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil rozhodnutie

č. 837/2007 zo dňa 31. júla 2007, ktorým odporca rozhodol, že navrhovateľka 1) nespĺňa podmienku podmienky na vrátenie vlastníctva podľa , prípadne iných ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení v znení neskorších 2 predpisov, k pozemku v k.ú. S. Ľ., parc. č. X., vo výmere 2388m , pôvodne evidovanej v PKV č. X. pozemkovej knihy S. Ľ. v celosti na meno J. C. a nevzniklo jej ani právo na priznanie náhrady podľa

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia 1) - 3) včas odvolanie, v ktorom

namietali nesprávne posúdenie veci súdom. Navrhovateľky 1) a 2) vyjadrili presvedčenie, že sú oprávnenými osobami v zmysle . Navrhovateľ 3) uviedol, že je oprávnenou osobou podľa , a to v poradí na prvom mieste, lebo je dedičom zo závetu po nebohom J. C. a nadobudol celé dedičstvo. Nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že si neuplatnil právo na navrátenie vlastníctva k pozemku. Uviedol, že právo na navrátenie vlastníctva k pozemku si uplatnili všetci traja navrhovatelia podľa poučenia pracovníkov odporcu (že postačí, aby návrh podal jeden z nich), v tejto súvislosti poukázal na to, že okrem písomného uplatnenia v jeho mene, právo na navrátenie si uplatnil aj ústne. Navrhovateľ 3) zdôraznil, že predmetný pozemok prešiel na štát v dôsledku a . Pozemok bol J. C. - jeho právnemu predchodcovi vyvlastnený, zomrel 12.09.1967 a za jeho života mu nebola vyplatená žiadna náhrada za vyvlastnený pozemok.

Na základe uvedeného navrhovatelia 1) – 3) navrhli napadnutý rozsudok

krajského súdu zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu navrhli zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov trval na dôvodoch

uvedených vo svojom rozhodnutí a napadnutý rozsudok krajského súdu navrhol potvrdiť.

Odporca uviedol, že navrhovateľka 1) vo svojej žiadosti o navrátenie

vlastníctva k predmetnému pozemku neuviedla, že žiadosť bola podaná aj v mene navrhovateľa 3) a navrhovateľky 2). K tvrdeniu navrhovateľa 3), že si uplatnil predmetné právo ústne, uviedol, že podmienkou ústneho podania v zmysle § 19 Správneho poriadku je, že toto podanie musí byť vykonané zápisnične, čo navrhovateľ 3) neurobil, a teda podanie nemalo predpísanú formu.

K oprávneným osobám odporca uviedol, že závetným dedičom sa po oprávnenej

osobe J. C., stali navrhovateľ 3), ktorý si v zmysle zákona mohol uplatniť právo na vrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku, a jeho manželka A. G.. Keďže A. G. zomrela, uplatniť si právo nemôže už nik, teda ani jej manžel a ani jej deti (navrhovateľky 1/ a 2/), pretože zákon jednoznačne určuje postupnosť oprávnených osôb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal vec podľa , ods. l v rozsahu dôvodov uvedených

v odvolaní a podľa , napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho

spisu ako aj spisu krajského súdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobom zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.

o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene

a doplnení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) sa vzťahuje na v ňom vymedzené prípady zmiernenia následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v tzv. rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990 niektorým zo spôsobov uvedených v zákona.

Z ustanovenia § 2 zákona vyplýva, že oprávnenou osobou je fyzická osoba,

ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období spôsobom uvedeným v § 3 zákona, pokiaľ je občanom SR s trvalým pobytom na jej území. Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5. alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol

celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej

jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa

zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na

jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.(ods.2).

V predmetnej veci nebolo sporným, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností,

na ktoré si navrhovateľka 1) uplatnila nárok bol J. C., ktorý zomrel dňa 12.09.1967.

Po ňom ako závetní dedičia prichádzali do úvahy J. G. (navrhovateľ 3/) a jeho manželka A. G., teda rodičia navrhovateliek 1/ a 2/. A. G. zomrela dňa 24.02.1998.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu však vyplýva, že žiadosť

o uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu

2

k pozemku parc. č. KN X., lúka o výmere 2388m , k.ú. S. Ľ. si uplatnila navrhovateľka 1) vo svojom mene a odporca nepochybil, keď o takejto žiadosti navrhovateľky 1) aj rozhodoval.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka 1) nie je závetným dedičom

priamo po pôvodnom vlastníkovi, preto odporca nepochybil, keď rozhodol, že navrhovateľka 1) nespĺňa podmienku oprávnenej osoby podľa a krajský súd rozhodol správne, keď napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

K odvolacím námietkam navrhovateľky 1), ktorá vyjadrila presvedčenie, že je

oprávnenou osobou v zmysle , je potrebné uviesť, že zákon v ustanovení upravuje samostatne poradie oprávnených osôb a presne uvádza pravidlá, kto je oprávnenou osobou.

Ak sa niekto hlási ako oprávnená osoba s tým, že pôvodný vlastník zanechal

závet, nemožno ho považovať za oprávnenú osobu podľa , , ak závet v dedičskom konaní predložený nebol. Ak závet síce v dedičskom konaní predložený bol, ale závetný dedič zomrel, jeho príbuzní (manželka, deti, vnuci) nie sú oprávnenými osobami. Mohli by nimi byť len v prípade, ak sú v priamom vzťahu k pôvodnému vlastníkovi ( až e/ zákona). Oprávnenou osobou preto nie je ani tá osoba, ktorá je zákonným dedičom po niektorej z oprávnených osôb podľa zákona, ak nie je oprávnenou osobou priamo po pôvodnom vlastníkovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považoval za správne posúdenie

navrhovateľky 1) ako osoby, ktorá nie je v danom prípade oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku po pôvodnom vlastníkovi reštituovaných nehnuteľností J. C.. Navrhovateľka 1) je jedným zo zákonných dedičov závetného dediča (A. G.) pôvodného vlastníka. Aby spĺňala podmienku oprávnenej osoby musela by byť závetným dedičom oprávnenej osoby.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovažoval dôvody

navrhovateľky 1) uvedené v odvolaní za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu a preto ho podľa potvrdil.

Odvolanie navrhovateľov 2) a 3) Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol

podľa , pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovatelia 2) a 3), nepodali žiadosť

na vrátenie vlastníctva k predmetnému pozemku, ani nesplnomocnili navrhovateľku 1) na podanie takejto žiadosti.

Odporca preto správne ani nerozhodoval o žiadosti navrhovateľov 2) a 3)

na navrátenie vlastníctva predmetného pozemku. Keďže teda navrhovatelia 2) a 3) neboli účastníkmi správneho konania, nemohli sa ani účinne domáhať preskúmania napadnutého rozhodnutia a neboli ani oprávnení na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil

a odvolanie navrhovateľov 2) a 3) odmietol.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a 224 ods. l

v spojení s ods. l .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ).

V Bratislave dňa 17. apríla 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová