Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/33/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci žalobcu M., zastúpeného JUDr. J., proti žalovanému N., zastúpenému

Mgr. Z., o určenie neplatnosti výpovede, na dovolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2006 č. k. -102, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa

z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2006 č. k. -102

rozsudok Okresného súdu Bratislava II. z 11. októbra 2005 č. k. -76

na odvolanie žalobcu zmenil tak, že určil, že výpoveď z 1. decembra 2004 zo zmluvy

o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvod-

není rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že zmluvou zo dňa 1. mája 2001 vznikol

medzi účastníkmi záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 652 a nasl. Obchodného

zákonníka o obchodnom zastúpení, ktorý bol uzavretý na dobu neurčitú. Rovnako

považoval za nesporné, že žalovaný zmluvu o obchodnom zastúpení vypovedal

výpoveďou z 1. decembra 2004 a platnosť zmluvy podľa čl. XV. bod 15.2 mala

skončiť dňom doručenia písomnej výpovede žalobcovi, teda dňom 2. decembra

2004. Dôvodom výpovede bolo porušenie čl. X. zmluvy a ustanovenia § 655

. V odvolacom konaní sa súd zaoberal otázkou platnosti

výpovede so zreteľom na rozpor čl. XV. bod 15.2 s ustanovením § 668 ods. 3

.

Zistil, že zmluva o obchodnom zastúpení bola medzi účastníkmi uzavretá

1. mája 2005, preto podľa v znení účinnom

od 1. mája 2001 do 31. decembra 2001, ak nevyplýva z obsahu výpovede neskoršia

doba, je zmluva ukončená pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy

koncom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi, ak trvá zmluva dlhšie

ako rok, je zmluva ukončená koncom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho

po danej výpovedi.

Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 768c ods. 23 Obchodného

zákonníka účinného od 1. januára 2002 platnosť zmlúv o obchodnom zastúpení,

ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002, sa posudzuje podľa doterajších

predpisov. Práva a povinnosti zmluvných strán z takýchto zmlúv sa upravujú týmto

zákonom, ak zákon nepripúšťa, aby si zmluvné strany dohodli niečo iné.

Odvolací súd na základe uvedeného konštatoval, že na daný právny vzťah je

treba, pokiaľ ide o výpovedné lehoty, aplikovať ustanovenie § 688 ods. 3

, ktoré je podľa ustanovenia

kogentným ustanovením. Toto ustanovenie vo svojej prvej vete pripúšťa dohodu

zmluvných strán o inej dĺžke výpovednej lehoty, avšak podľa názoru odvolacieho

súdu táto dĺžka nemôže byť dohodnutá kratšia, môže byť len dlhšia, ako je

stanovená zákonom. Z tohto dôvodu, výpoveď z 1. decembra 2004, daná žalovaným,

je v rozpore so zákonom a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka neplatná, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie

napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko vec

nesprávne právne posúdil. Poukázal, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti

výpovede ako právneho úkonu, ale len v spojení s neplatnosťou čl. XV. bod 15.2

zmluvy o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001. Podľa žalovaného žalobca počas

konania existenciu výpovede a jej platnosť nespochybnil, namietal iba platnosť

zmluvného ustanovenia čl. XV. bod 15.2 zmluvy, preto odvolací súd pochybil, ak

rozhodol o neplatnosti celého právneho úkonu. Zastával názor, že výpovedná lehota,

ani jej dĺžka nemôžu mať vplyv na existenciu a platnosť výpovede ako právneho

úkonu, nakoľko nepodmieňujú platnosť výpovede ako právneho úkonu a sú od tohto

právneho úkonu jednoznačne oddeliteľné a dĺžka výpovednej lehoty nemôže byť

podstatnou náležitosťou vyžadovanou pre platnosť výpovede. Keďže pre výpoveď

zo zmluvy o obchodnom zastúpení nie sú zákonom stanovené žiadne obsahové, ani

formálne náležitosti a zmluva obsahovala iba požiadavku písomnej formy na platnosť

výpovede, ktorá bola splnená, podľa žalovaného je výpoveď žalovaného žalobcovi

platná, bez ohľadu na dĺžku výpovednej lehoty a platnosť jej dojednania. Žalovaný

ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v časti

záveru súdu, že strany si môžu dohodnúť len dlhšiu výpovednú lehotu, naviac

s týmto právnym názorom nesúhlasil, nakoľko nemá oporu v ustanovení § 668 ods. 3

, v zmysle ktorého je dovolená aj iná dohoda zmluvných

strán ohľadom výpovednej lehoty, než je stanovená v dispozícii tejto právnej normy.

Takáto iná dohoda zmluvných strán existovala v čl. XV. bod 15.2 zmluvy. Poukázal

na pripravované novelizované znenie

a Smernicu Rady Európskeho Spoločenstva č. 86/653/EHS o koordinácii právnej

úpravy členských štátov, týkajúcej sa nezávislých obchodných zástupcov, pričom

poznamenal, že slovenské súdy sú povinné rozhodovať na základe znenia platného

vnútroštátneho práva bez ohľadu na jeho prípadný rozpor s právne záväznými aktmi

ES, ktoré nemajú priamy účinok a ktoré vyžadujú implementáciu, ak sa jedná

o smernicu. Vzhľadom na znenie ustanovenia

žalovaný vyslovil názor, že je taktiež vylúčený nepriamy účinok smernice.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a uplatnil si

náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odvolací súd správne

interpretoval ustanovenie , a to vzhľadom

na jeho kogentnú povahu a toto vnútroštátne ustanovenie vykladal a aplikoval

v súlade s požiadavkami komunitárneho práva. Poukázal, že z názvu, petitu

a obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede

z dôvodu rozporu článku XV. bod 15.2 zmluvy o obchodnom zastúpení s ustanove-

ním , nakoľko žalovaný vo výpovedi vylúčil

akúkoľvek možnosť výpovednej lehoty, v dôsledku čoho je výpoveď s poukazom

na ustanovenie absolútne neplatná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie je prípustné ( ), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu stanovenom v a dospel k záveru, že dovolanie je

opodstatnené.

Úlohou súdu v dovolacom konaní bolo určiť, či výpoveď žalovaného

z právneho vzťahu, založeného zmluvou o obchodnom zastúpení, ktorú účastníci

uzavreli 1. mája 2001, je absolútne neplatná. Právny vzťah medzi účastníkmi sa

spravuje uvedenou zmluvou a ustanoveniami a Občian-

skeho zákonníka.

V článku XV. bod 15.1 a bod 15.2 zmluvy o obchodnom zastúpení sa

účastníci dohodli, že zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú a obidve zmluvné strany

môžu túto zmluvu kedykoľvek vypovedať, a to aj bez uvedenia dôvodov. Platnosť

zmluvy končí dňom doručenia výpovednej lehoty.

Podľa ustanovenia a účinného

do 31. decembra 2001 zmluvu, dojednanú na dobu neurčitú, môže ukončiť ktorá-

koľvek zo strán výpoveďou. Ak nevyplýva z obsahu výpovede neskoršia doba, je

zmluva ukončená pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy koncom

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi, ak trvá zmluva dlhšie ako rok, je

zmluva ukončená koncom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po danej výpovedi.

Podľa ustanovenia právny úkon môže byť

neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť

právneho úkonu, alebo môže byť neplatný iba v časti, ktorá je obsahovo oddeliteľná

od tohto úkonu.

Výpoveď je jednostranný právny úkon, s ktorým zákon spája zánik záväzku

zo zmluvy. V zákone a ani v zmluve, ktorú uzavreli účastníci, nie sú stanovené

dôvody (až na výnimku uvedenú v ), ani náležitosti

výpovede. Z prejavu vôle strany však musí byť zrejmé, že strana chce obchodné

zastúpenie ukončiť.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 1. decembra 2004, ktoré označil ako

výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001, uviedol, že z dôvodu

porušenia článku X. zmluvy a ustanovenia

vypovedáva zmluvu a ukončuje jej platnosť dňom 1. decembra 2004.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný určitým a zrozumiteľným spôsobom

prejavil písomne vôľu voči žalobcovi, že chce ukončiť zmluvu o obchodnom

zastúpení, preto je právny úkon výpovede platný. Dohoda o dĺžke výpovednej lehoty,

t.j. o nadobudnutí účinkov výpovede, je vedľajšia náležitosť zmluvy, ktorú možno

oddeliť od obsahu výpovede, a preto neplatnosť tohto dojednania nemôže mať

za následok neplatnosť výpovede.

Podľa súd je návrhom viazaný, v dôsledku čoho nemôže

prisúdiť viac, ale tiež nemôže prisúdiť niečo iné. V prejednávanom spore žalobca

podľa ustanovenia žiadal určiť neplatnosť výpovede, avšak

v žalobe uvedené dôvody neplatnosti právneho úkonu mohli postihnúť len časť

právneho úkonu, ktorým je výpovedná lehota. Nakoľko je výpoveď platná, odvolací

súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobe vyhovel. Túto vadu má aj rozsudok

súdu prvého stupňa, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2

rozsudok odvolacieho, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom

rozhodnutí o veci ( ).

Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. februára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.