Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ac6/380229.480b79.pdf
PDF · 97.08 KB
No categories available
3Obdo/33/2006
Najvyšší súd 3 Obdo 33/2006 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci žalobcu M., zastúpeného JUDr. J., proti žalovanému N., zastúpenému
Mgr. Z., o určenie neplatnosti výpovede, na dovolanie žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 1. júna 2006 č. k. 1 Cob 375/05-102, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa
z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. júna 2006 č. k. 1 Cob 375/05-102
rozsudok Okresného súdu Bratislava II. z 11. októbra 2005 č. k. 42 Cb 67/2005-76
na odvolanie žalobcu zmenil tak, že určil, že výpoveď z 1. decembra 2004 zo zmluvy
o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odôvod-
není rozhodnutia uviedol, že je nesporné, že zmluvou zo dňa 1. mája 2001 vznikol
medzi účastníkmi záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 652 a nasl. Obchodného
zákonníka o obchodnom zastúpení, ktorý bol uzavretý na dobu neurčitú. Rovnako
považoval za nesporné, že žalovaný zmluvu o obchodnom zastúpení vypovedal
výpoveďou z 1. decembra 2004 a platnosť zmluvy podľa čl. XV. bod 15.2 mala
skončiť dňom doručenia písomnej výpovede žalobcovi, teda dňom 2. decembra
2004. Dôvodom výpovede bolo porušenie čl. X. zmluvy a ustanovenia § 655
Obchodného zákonníka. V odvolacom konaní sa súd zaoberal otázkou platnosti
výpovede so zreteľom na rozpor čl. XV. bod 15.2 s ustanovením § 668 ods. 3
Zistil, že zmluva o obchodnom zastúpení bola medzi účastníkmi uzavretá
1. mája 2005, preto podľa § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom
od 1. mája 2001 do 31. decembra 2001, ak nevyplýva z obsahu výpovede neskoršia
doba, je zmluva ukončená pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy
koncom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi, ak trvá zmluva dlhšie
ako rok, je zmluva ukončená koncom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho
po danej výpovedi.
Podľa prechodných a záverečných ustanovení § 768c ods. 23 Obchodného
zákonníka účinného od 1. januára 2002 platnosť zmlúv o obchodnom zastúpení,
ktoré boli uzavreté pred 1. januárom 2002, sa posudzuje podľa doterajších
predpisov. Práva a povinnosti zmluvných strán z takýchto zmlúv sa upravujú týmto
zákonom, ak zákon nepripúšťa, aby si zmluvné strany dohodli niečo iné.
Odvolací súd na základe uvedeného konštatoval, že na daný právny vzťah je
treba, pokiaľ ide o výpovedné lehoty, aplikovať ustanovenie § 688 ods. 3
Obchodného zákonníka, ktoré je podľa ustanovenia § 263 Obchodného zákonníka
kogentným ustanovením. Toto ustanovenie vo svojej prvej vete pripúšťa dohodu
zmluvných strán o inej dĺžke výpovednej lehoty, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu táto dĺžka nemôže byť dohodnutá kratšia, môže byť len dlhšia, ako je
stanovená zákonom. Z tohto dôvodu, výpoveď z 1. decembra 2004, daná žalovaným,
je v rozpore so zákonom a je s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, preto odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p.
napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko vec
nesprávne právne posúdil. Poukázal, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti
výpovede ako právneho úkonu, ale len v spojení s neplatnosťou čl. XV. bod 15.2
zmluvy o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001. Podľa žalovaného žalobca počas
konania existenciu výpovede a jej platnosť nespochybnil, namietal iba platnosť
zmluvného ustanovenia čl. XV. bod 15.2 zmluvy, preto odvolací súd pochybil, ak
rozhodol o neplatnosti celého právneho úkonu. Zastával názor, že výpovedná lehota,
ani jej dĺžka nemôžu mať vplyv na existenciu a platnosť výpovede ako právneho
úkonu, nakoľko nepodmieňujú platnosť výpovede ako právneho úkonu a sú od tohto
právneho úkonu jednoznačne oddeliteľné a dĺžka výpovednej lehoty nemôže byť
podstatnou náležitosťou vyžadovanou pre platnosť výpovede. Keďže pre výpoveď
zo zmluvy o obchodnom zastúpení nie sú zákonom stanovené žiadne obsahové, ani
formálne náležitosti a zmluva obsahovala iba požiadavku písomnej formy na platnosť
výpovede, ktorá bola splnená, podľa žalovaného je výpoveď žalovaného žalobcovi
platná, bez ohľadu na dĺžku výpovednej lehoty a platnosť jej dojednania. Žalovaný
ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov v časti
záveru súdu, že strany si môžu dohodnúť len dlhšiu výpovednú lehotu, naviac
s týmto právnym názorom nesúhlasil, nakoľko nemá oporu v ustanovení § 668 ods. 3
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je dovolená aj iná dohoda zmluvných
strán ohľadom výpovednej lehoty, než je stanovená v dispozícii tejto právnej normy.
Takáto iná dohoda zmluvných strán existovala v čl. XV. bod 15.2 zmluvy. Poukázal
na pripravované novelizované znenie § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka
a Smernicu Rady Európskeho Spoločenstva č. 86/653/EHS o koordinácii právnej
úpravy členských štátov, týkajúcej sa nezávislých obchodných zástupcov, pričom
poznamenal, že slovenské súdy sú povinné rozhodovať na základe znenia platného
vnútroštátneho práva bez ohľadu na jeho prípadný rozpor s právne záväznými aktmi
ES, ktoré nemajú priamy účinok a ktoré vyžadujú implementáciu, ak sa jedná
o smernicu. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka
žalovaný vyslovil názor, že je taktiež vylúčený nepriamy účinok smernice.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť a uplatnil si
náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odvolací súd správne
interpretoval ustanovenie § 668 ods. 3 Obchodného zákonníka, a to vzhľadom
na jeho kogentnú povahu a toto vnútroštátne ustanovenie vykladal a aplikoval
v súlade s požiadavkami komunitárneho práva. Poukázal, že z názvu, petitu
a obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti výpovede
z dôvodu rozporu článku XV. bod 15.2 zmluvy o obchodnom zastúpení s ustanove-
ním § 688 ods. 3 Obchodného zákonníka, nakoľko žalovaný vo výpovedi vylúčil
akúkoľvek možnosť výpovednej lehoty, v dôsledku čoho je výpoveď s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po zistení, že dovolanie je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v rozsahu stanovenom v § 242 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je
opodstatnené.
Úlohou súdu v dovolacom konaní bolo určiť, či výpoveď žalovaného
z právneho vzťahu, založeného zmluvou o obchodnom zastúpení, ktorú účastníci
uzavreli 1. mája 2001, je absolútne neplatná. Právny vzťah medzi účastníkmi sa
spravuje uvedenou zmluvou a ustanoveniami Obchodného zákonníka a Občian-
skeho zákonníka.
V článku XV. bod 15.1 a bod 15.2 zmluvy o obchodnom zastúpení sa
účastníci dohodli, že zmluva sa dojednáva na dobu neurčitú a obidve zmluvné strany
môžu túto zmluvu kedykoľvek vypovedať, a to aj bez uvedenia dôvodov. Platnosť
zmluvy končí dňom doručenia výpovednej lehoty.
Podľa ustanovenia § 668 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka účinného
do 31. decembra 2001 zmluvu, dojednanú na dobu neurčitú, môže ukončiť ktorá-
koľvek zo strán výpoveďou. Ak nevyplýva z obsahu výpovede neskoršia doba, je
zmluva ukončená pri výpovedi danej v priebehu prvého roka trvania zmluvy koncom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po výpovedi, ak trvá zmluva dlhšie ako rok, je
zmluva ukončená koncom kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po danej výpovedi.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka právny úkon môže byť
neplatný v celom rozsahu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitosť
právneho úkonu, alebo môže byť neplatný iba v časti, ktorá je obsahovo oddeliteľná
od tohto úkonu.
Výpoveď je jednostranný právny úkon, s ktorým zákon spája zánik záväzku
zo zmluvy. V zákone a ani v zmluve, ktorú uzavreli účastníci, nie sú stanovené
dôvody (až na výnimku uvedenú v § 670 Obchodného zákonníka), ani náležitosti
výpovede. Z prejavu vôle strany však musí byť zrejmé, že strana chce obchodné
zastúpenie ukončiť.
Žalovaný vo svojom písomnom podaní z 1. decembra 2004, ktoré označil ako
výpoveď zmluvy o obchodnom zastúpení z 1. mája 2001, uviedol, že z dôvodu
porušenia článku X. zmluvy a ustanovenia § 655 Obchodného zákonníka
vypovedáva zmluvu a ukončuje jej platnosť dňom 1. decembra 2004.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný určitým a zrozumiteľným spôsobom
prejavil písomne vôľu voči žalobcovi, že chce ukončiť zmluvu o obchodnom
zastúpení, preto je právny úkon výpovede platný. Dohoda o dĺžke výpovednej lehoty,
t.j. o nadobudnutí účinkov výpovede, je vedľajšia náležitosť zmluvy, ktorú možno
oddeliť od obsahu výpovede, a preto neplatnosť tohto dojednania nemôže mať
za následok neplatnosť výpovede.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd je návrhom viazaný, v dôsledku čoho nemôže
prisúdiť viac, ale tiež nemôže prisúdiť niečo iné. V prejednávanom spore žalobca
podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. žiadal určiť neplatnosť výpovede, avšak
v žalobe uvedené dôvody neplatnosti právneho úkonu mohli postihnúť len časť
právneho úkonu, ktorým je výpovedná lehota. Nakoľko je výpoveď platná, odvolací
súd vec nesprávne právne posúdil, keď žalobe vyhovel. Túto vadu má aj rozsudok
súdu prvého stupňa, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2
O.s.p. rozsudok odvolacieho, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom
rozhodnutí o veci (§ 243b ods. 4 O.s.p.).
Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. februára 2008
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
.