Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/159/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci navrhovateľa J., zast. JUDr. R., proti odporcovi F., IČO X., zast. JUDr.

Š., o zaplatenie Sk 99 826,- ist. a prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. marca 2006 č. k. -82, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 31. marca 2006 č. k. -82 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 3828 Sk trov odvolacieho konania

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31.3.2006 č. k. -82

rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi náhradu

trov konania vo výške Sk 22 993,- na účet právneho zástupcu. Rozsudok odôvodnil

tým, že v konaní bolo nesporne preukázané, že na základe zmlúv o postúpení

pohľadávok sa stal navrhovateľ vlastníkom pohľadávok voči odporcovi. Každá

z týchto pohľadávok predstavuje úrok z omeškania, ktorý vznikol tým, že odporca

hodnotu i výnos dlhopisu vyplatil ich majiteľom nie v lehote do 31.12.2000 (§ 24 ods.

6 zák. č. 92/91 Zb.), ale v priebehu roka 2001, čím sa dostal do omeškania a je preto

povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6% ročne. Ďalej skonštatoval, že ust.

§ 24 odsek 6, 8 a odsek 11 je potrebné posudzovať vo vzájomných súvislostiach.

V § 24 ods. 6 je stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v ods. 11 zákon stanovuje

lehotu, v ktorej je odporca povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným v ods. 3 a 9

dlhopis, vrátane jeho výnosu. Keďže odporca splnil svoje záväzky pred uplynutím

lehoty stanovenej v § 24 ods. 11 zák. č. 92/91 Zb. v znení neskorších predpisov,

nemohol sa dostať do omeškania a navrhovateľovi preto nevzniklo právo na vymá-

hané úroky z omeškania, a preto súd návrh zamietol.

Proti rozsudku sa odvolal navrhovateľ a žiadal jeho zmenu z dôvodu, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva v nesprávnom právnom posúdení

veci.

V odvolaní rozsiahlo reagoval aj na predchádzajúce podania odporcu.

Odvolací súd sa však zaoberal len tými dôvodmi odvolania, ktoré súvisia

s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Uviedol, že žalobný návrh, podaný navrhovateľom, rovnako ako aj odpor

podaný odporcom a následné vyjadrenia navrhovateľa k odporu, boli značne

rozsiahle čo do právnej argumentácie týkajúcej sa žalovanej pohľadávky, pričom

všetky uvedené argumenty obsahovali aj množstvo právnych analýz a rozborov

ohľadne platných právnych predpisov (najmä zákona o veľkej privatizácii), ktoré sú

rozhodné pre posúdenie oprávnených nárokov navrhovateľa voči odporcovi, keďže

oprávnenosť žalovanej pohľadávky závisí výlučne od správneho posúdenia,

rozboru a výkladu uvedených právnych predpisov, pričom súdu prvého stupňa

na samotné odôvodnenie svojho rozhodnutia stačil jeden odsek o šiestich

riadkoch, pričom sa ani čiastočne nevysporiadal s právnou argumentáciou

prezentovanou účastníkmi.

Podľa názoru navrhovateľa sa súd neadekvátne vysporiadal s právnou

argumentáciou, ktorú navrhovateľ prezentoval v žalobnom návrhu, ale i v ďalších

vyjadreniach a stanoviskách, keďže neuviedol žiadne reálne dôvody alebo

argumenty, ktoré by vyvrátili výsledky jeho právnych analýz, respektíve by ich

akokoľvek spochybnili, čo v konečnom dôsledku viedlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu zo strany súdu.

Vyslovil názor, že odporca sa dostal do omeškania so splatením menovitých

hodnôt a výnosov z dlhopisov F. tých majiteľov, ktorí svoje nároky na navrhovateľa

postúpili, pretože im ich splatil až po dni splatnosti týchto dlhopisov, ktorým bol 31.

december 2000. Mal za to, že pre určenie, či sa odporca dostal

do omeškania so splnením svojej povinnosti splatiť uvedené dlhopisy F. ich bývalým

majiteľom je rozhodujúci o podmienkach prevodu

majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a nie § 24 ods. 11

citovaného zákona, ako to uvádza odporca a súd v napadnutom rozsudku.

Skutočnosť, že sa odporca dostal do omeškania so splatením menovitých

hodnôt a výnosu z dlhopisov F. ISIN: X. (ďalej len "dlhopisy F."), vydaných odporcom

v zmysle ustanovenia odôvodnil poukazom na

, podľa ktorého dlhopis fondu je zaknihovaný

cenný papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej

hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos tohto dlhopisu sa určuje vo výške

diskontnej sadzby vyhlásenej N. a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej

hodnoty. Na tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon.

Z vyššie uvedenej definície dlhopisu F. vyplýva, že ide o zaknihovaný cenný

papier na meno, na ktorý sa však nevzťahuje všeobecná právna úprava, upravujúca

dlhopisy ( o dlhopisoch v znení neskorších predpisov).

Zároveň sa ustanovuje, že ide o cenný papier, na ktorý sa viaže výnos, a to

s ročným úročením o výške diskontnej sadzby vyhlásenej N. a platnej ku koncu

bežného roka z jeho menovitej hodnoty.

Keďže doba splatnosti dlhopisov F. bola stanovená na päť rokov odo dňa ich

emisie, celková suma každého dlhopisu F. ku dňu jeho splatnosti predstavovala sumu

14 400,- Sk pozostávajúcu z menovitej hodnoty dlhopisu F. vo výške 10 000,- Sk a

výnosu vo výške 4400,- Sk (5 x 880,- Sk).

Z teoreticko-právneho hľadiska vydanie dlhopisu predstavovalo vznik

synalagmatického právneho vzťahu medzi odporcom a bývalým majiteľom dlhopisu

F. (t.j. právneho vzťahu, z ktorého obom účastníkom právneho vzťahu vznikajú

vzájomné práva a povinnosti), v rámci ktorého vznikol odporcovi ako emitentovi

dlhopisu F. záväzok (povinnosť) zaplatiť majiteľovi dlhopisu F. ku dňu jeho

splatnosti menovitú hodnotu dlhopisu F. a zákonom stanovený výnos, čomu

korešpondoval nárok (pohľadávka) majiteľa dlhopisu F. voči odporcovi na splatenie

menovitej hodnoty dlhopisu F. a zákonom stanoveného výnosu.

Dlhopis F. v teoreticko-právnej rovine teda predstavoval záväzkový vzťah

medzi odporcom ako dlžníkom a majiteľom dlhopisu F. ako veriteľom.

Podľa dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho

výnosu, je splatný 31. decembra 2000.

Podľa dlhopis podľa odseku 4, vrátane

jeho výnosu, je fond povinný splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9, a to

najneskôr do konca roka 2001.

Pojem "splatnosť' je veľmi často používaným právnym pojmom, s ktorým sa

môžeme stretnúť jednak vo väčšine platných právnych predpisov Slovenskej

republiky, ale aj v bežnom živote (napríklad pri platení faktúr za elektrinu, telefón,

nájomné a podobne).

Právny pojem "splatnosť" používajú tie najzákladnejšie právne kódexy

Slovenskej republiky, akými sú napríklad

v znení neskorších predpisov (§ 151j ods. 3, § 151ma ods. 8, § 151mb ods. 3, § 581,

, ),

v znení neskorších predpisov (§ 330 ods. 1 a 3, § 359, § 360, § 392, § 503 ods. 1

a 2) alebo v znení neskorších predpisov

(§ 34, § 69 ods. 1 písm. b/, § 129), ale aj iné významné právne predpisy, ako

napríklad o cenných papieroch a investičných službách

v znení neskorších predpisov (§ 3 ods. 1, § 14 ods. 2, § 123 ods. 1 písm. a/ bod 11.),

o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov ( ods.

5, , ), o účtovníctve v znení neskorších

predpisov (, ), Colný zákon

v znení neskorších predpisov (, ), či

o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (§ 7 ods. 2, § 19 ods. 2 písm. f/ bod 2,

§ 52 ods. 19).

o platobnom styku v znení neskorších predpisov v

ods. 2 dokonca definuje deň splatnosti ako deň, kedy sa má platba vykonať.

Vo všetkých vyššie uvedených právnych predpisoch je právny pojem

"splatnosť" použitý vo význame určenia času, kedy musí byť dlh, respektíve určitý

peňažný záväzok dlžníka, splatený veriteľovi.

Pokiaľ na určenie významu pojmu "splatnosť" použijeme gramaticko-

sémantický výklad, dospejeme k záveru, že podstatné slovo "splatnosť" je odvodené

od slovesa "splatiť", alebo "zaplatiť". Slovesá "splatiť a "zaplatiť'' potom vyjadrujú

okamih splnenia peňažného záväzku jeho uhradením, t.j. zaplatením. V nad-

väznosti na to môžeme pojem "splatnosť“ vyložiť ako "okamih vzniku povinnosti

zaplatiť záväzok" a pojem "splatný" ako "(povinnosť) byť zaplatený".

Rovnakým spôsobom sa na výklad pojmu "splatnosť" pozerá aj právna teória.

V jednej z posledných odborných právnych publikácii uznávaného odborníka v oblasti

civilného práva Prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. s názvom Občianske právo hmotné,

diel I. a II. sa ohľadne splatnosti záväzkov uvádza nasledovné: Jedným

z najčastejších a najprirodzenejších spôsobov zániku záväzku je jeho splnenie

a jednou z posudzovaných podmienok splnenia záväzku je aj otázka, kedy treba

záväzok splniť. Na otázku, kedy treba dlh splniť, treba odpovedať, že ho treba splniť

v deň splatnosti (zročnosti). Deň splatnosti môže byť určený zákonom, súdnym

rozhodnutím, prípadne rozhodnutím iného štátneho orgánu, alebo dohodou strán.

Rovnako sa s otázkou definovania pojmu "splatnosť" vysporiadal aj Najvyšší súd

SR vo svojom rozhodnutí č. Rc 88/2000, ktoré obsahuje nasledovnú právnu vetu

týkajúcu sa vzniku nároku na úroky z omeškania: "Základným predpokladom vzniku

nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného

dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j.

práva na peňažné plnenie, a jej zročnosť (splatnosť)".

Momentom splatnosti sa záväzok navyše stáva aj vymáhateľným. Ak dlžník

záväzok nesplní ani po uplynutí jeho splatnosti, dostáva sa automaticky do omeš-

kania.

Pojem "splatnosť" je teda legislatívno-právnym pojmom, ktorý označuje zročnosť

záväzku, t.j. taký právne relevantný časový okamih, kedy vznikne dlžníkovi povinnosť

splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a od ktorého môže veriteľ od dlžníka

splatenie tohto záväzku požadovať.

Pod právnym pojmom "doba" právna teória i prax rozumie presne ohraničený

časový úsek, počas trvania ktorého má niekto niečo konať, niečoho sa zdržať, alebo

niečo strpieť, alebo uplynutie ktorého spôsobuje určité právne následky (účinky), t.j.

vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov.

Právny pojem "doba" (na rozdiel od pojmu "lehota") je z časového hľadiska

pevným (fixným) obdobím, ktoré uplynie bez ohľadu na to, či posledný deň doby

pripadne na sobotu, nedeľu, štátny sviatok alebo deň pracovného pokoja. Jej plynutie

sa teda na rozdiel od lehoty nepredlžuje.

Typickým príkladom pre pojem "doba" je výpovedná doba ()

alebo premlčacia doba (, ). Uplynutie času

v prípade oboch typov uvedených dôb spôsobuje právne následky - v prvom prípade

je to zánik pracovného pomeru, v druhom prípade je to nemožnosť priznania

právneho nároku (premlčanie).

Pokiaľ si podrobne všimneme ustanovenia , zistíme,

že vo všetkých svojich ustanoveniach používa v súvislosti s úpravou splatenia

dlhopisov F. pojem "doba splatnosti" a pri každom použití pojmu "doba splatnosti" sa

zároveň odvolá na ustanovenie , ktoré

ustanovuje, že dlhopis F., vrátane jeho výnosu, je splatný 31. decembra 2000.

Uvedené legislatívne odvolávky na § 24 ods. 6, pokiaľ ide o dobu splatnosti dlhopisov

F., sú obsiahnuté v , a

Keďže samotný neobsahuje definíciu pojmu doba

splatnosti, aj v tomto prípade si musíme pomôcť výkladom. S ohľadom na vyššie

uvedené vymedzenie pojmu "splatnosť" môžeme pojem "doba splatností' definovať

ako "časovo ohraničený úsek, v ktorom má byť peňažný záväzok splnený".

Týmto spôsobom definuje pojem "doba splatnosti" aj Ministerstvo financií SR

vo svojom Oznámení č. o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú

podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre poisťovne,

pobočky zahraničných poisťovní, zaisťovne, pobočky zahraničných zaisťovní

a Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. V § 13 ods. 7 citovaného oznámenia sa

uvádza, že zmluvná doba splatnosti pohľadávok alebo záväzkov je doba dohodnutá

v zmluve, v ktorej sa majú pohľadávky alebo záväzky splatiť. Rovnaké vymedzenie

pojmu "doba splatnosti" je obsiahnuté aj v oznámeniach Ministerstva financií SR č.

a

S ohľadom na argumentáciu odporcu ohľadne času splnenia záväzkov

a zároveň berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti, navrhovateľ konštatoval, že

pojem "čas splnenia'''' použitý v je v prípade plnenia

peňažného záväzku možné stotožniť s pojmom "doba splatnosti", pretože dlžník je

povinný splniť svoj peňažný záväzok jeho splatením veriteľovi v dohodnutom alebo

ustanovenom čase splnenia, t.j. v čase splatnosti záväzku. Nie je asi potrebné

pripomínať, že čas splnenia, respektíve doba splatnosti peňažného záväzku môže

byť stanovená alebo dohodnutá ako určitý časový úsek, ale taktiež môže byť

vymedzená aj veľmi konkrétnym časovým údajom (napríklad presnou hodinou

alebo minútou).

Pojem "doba splatnosti" preto môžeme definovať ako "čas, kedy má byť

peňažný záväzok splatený".

Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na staré rozhodovacie pravidlo súdov,

ktoré hovorí, že "Pri výklade a použití zákona je treba tiež vychádzať z toho, čo

zákonodarca v zákone uviedol pre určitý jav. To znamená, aby každý použitý výraz

mal vždy ten istý, t.j. len jeden, designát; pritom slová zákona majú byť chápané

podľa ich všeobecného zmyslu a nie podľa mienenia jednotlivca." (Rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Rc 44/2001). S ohľadom na uvedený judikát,

ale aj pri použití úplne elementárnej právnej logiky, nie je možné tvrdiť, že

zákonodarca výlučne iba na to, aby stanovil dátum pre výpočet výnosov dlhopisov F.,

použil vetu "Dlhopis podľa odseku 4 vrátane jeho výnosu je splatný

31. decembra 2000.", namiesto toho, aby na tento účel použil napríklad vetu "Výnos

z dlhopisu podľa odseku 4 sa počíta do 31. decembra 2000".

Ak by úmyslom zákonodarcu skutočne bolo ustanoviť, že odsek 6 má byť

rozhodujúci výlučne pre určenie úrokového výnosu z dlhopisov F. a pre začiatok

plynutia doby ich splatnosti, bolo by značne nelogické, aby zákonodarca dátum

31.12.2000 označil za deň splatnosti dlhopisov F. a nie za dátum rozhodný pre

stanovenie ich úrokového výnosu.

Navrhovateľ svoje stanovisko k splatnosti dlhopisov oprel tiež o nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vydaný v dovolacom konaní.

Odporca vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odvolanie navrhovateľa

je založené na argumentácii, ktorá je vytrhnutá z kontextu a na právnych tvrdeniach

navrhovateľa, s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal. Ďalej

poukázal na skutočnosť, že v ďalších iných skutkovo totožných veciach už rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutia súdov prvého stupňa, ktorými

bol nárok navrhovateľa zamietnutý, potvrdil. Navrhol odvolanie navrhovateľa ako

oneskorené odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 1 Po preskúmaní rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Predmetom konania je právo navrhovateľa na zaplatenie sumy Sk 99 826,-

ako úrokov z omeškania, ktoré malo vzniknúť navrhovateľovi v dôsledku omeškania

odporcu s vyplatením menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov, emitovaných

odporcom.

Podľa o podmienkach prevodu majetku štátu

na iné osoby v znení neskorších predpisov dlhopis fondu je zaknihovaný cenný

papier na meno, ktorý oprávňuje majiteľa tohto dlhopisu na výplatu menovitej

hodnoty a výnosu tohto dlhopisu. Výnos dlhopisu sa určuje vo výške diskontnej

sadzby vyhlásenej N. a platnej ku koncu bežného roka z jeho menovitej hodnoty. Na

tieto dlhopisy sa nevzťahuje osobitný zákon, t.j. o dlhopisoch

v znení neskorších predpisov.

Navrhovateľ má za to, že odporca sa dostal do omeškania s vyplatením

menovitej hodnoty a výnosu dlhopisov vzhľadom na ust. § 24 ods. 6 uvedeného

zákona, ktoré stanovuje, že dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu je splatný

31. decembra 2000. Fond ručí za splatenie dlhopisov podľa odseku 4 svojim

majetkom.

Podľa odseku 11 dlhopis podľa odseku 4, vrátane jeho výnosu, je fond

povinný splatiť osobám uvedeným v odsekoch 3 a 9, a to najneskôr do konca roka

2001. Odporca menovitú hodnotu a výnosy dlhopisov splatil podľa navrhovateľa až

po uplynutí zákonom stanoveného termínu splatnosti v zmysle § 24 ods. 6

uvedeného zákona, čím sa dostal do omeškania, z ktorého dôvodu vzniklo

navrhovateľovi právo na zaplatenie predmetných úrokov z omeškania.

Pre zistenie opodstatnenosti navrhovateľom uplatneného nároku je potrebné

posúdiť, či sa odporca splatením dlhopisov, vrátane ich výnosov majiteľom po lehote

uvedenej v § 24 ods.6 uvedeného zákona, teda po lehote 31. decembra 2000, ale

v lehote stanovenej v odseku 11 uvedeného zákona, teda do 31. decembra 2001,

dostal do omeškania s platením peňažného záväzku. Zánik záväzku plnením dlhu

upravuje ustanovenie , podľa ktorého splnením dlh

zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa

ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ

požiadal.

V predmetnom prípade je čas plnenia upravený právnym predpisom. Emisia

štátnych dlhopisov ako zaknihovaného cenného papiera na meno, v prospech

občanov bol jednorazový akt štátu, ktorý si vyžiadal na realizáciu ich výplaty

občanom osobitnú právnu úpravu , spočívajúcu v osobitnej

úprave splatnosti dlhopisu. Zákon o prevode majetku štátu na iné osoby upravuje čas

splnenia pre dlhopisy fondu v § 24 ods. 6 a ods. 11. Súd prvého stupňa správne

skonštatoval, že uvedené ustanovenia zákona je potrebné vykladať v ich vzájomnej

súvislosti. V § 24 ods.6 je stanovená splatnosť dlhopisu, pričom v odseku 11 zákon

stanovuje lehotu, v ktorej je odporca povinný najneskôr splatiť osobám uvedeným

v odsekoch 3 a 9 dlhopis, vrátane jeho výnosu. Keďže odporca splnil svoje záväzky

pred uplynutím lehoty, stanovenej v v znení

neskorších predpisov, nemohol sa dostať do omeškania a navrhovateľovi preto

nevzniklo právo na vymáhané úroky z omeškania.

Pre úplnosť sa žiada uviesť, že v odôvodnení odvolania navrhovateľ zaujíma

rozsiahle stanovisko k námietkam odporcu prednesených počas konania, týkajúcich

sa najmä platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, ako aj k aktívnej vecnej legitimácii

navrhovateľa. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že odporca sa nedostal

do omeškania s platením svojho peňažného záväzku. Vzhľadom na odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa, skutočnosť, že odporca proti rozsudku nepodal

odvolanie, pretože bol v konaní úspešný, sa odvolací súd zaoberal dôvodmi

odvolania, ktoré súvisia s odôvodnením rozsudku, t.j. s právnou otázkou splatnosti

dlhopisu, nakoľko v tomto rozsahu je rozhodnutie súdu prvého preskúmateľné.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. V 3/2006-134 z 31. januára 2007, odvolací súd uvádza, že nie

je v predmetnej veci týmto názorom viazaný a ani sa s ním nestotožnil.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa v spojení s tak, že v odvolacom konaní úspešnému

odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume Sk 3828,

pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to odmeny za 1 úkon právnej služby

vrátane paušálnej náhrady ( § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3

a vyhl. č. ). Odporca nedoložil, že je platiteľom DPH, preto mu nebola

priznaná náhrada DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 28. februára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu