Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/5/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P., proti žalovanej I.,

o zaplatenie Sk 24 912,- s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre zo dňa 10. októbra 2007 č. k. -73, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra rozsudkom zo dňa 5.3.2007 č. k. -57 návrh

zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že vykonaním

dokazovaním zistil, že za žalobcu, veriteľa úverovú zmluvu uzatváral p. N. bez ďalšej

špecifikácie, bližšieho označenia. Podľa záhlavia zmluvy malo ísť o mandatára

spoločnosti, teda medzi žalobcom a mandatárom p. N. mala byť uzatvorená

mandátna zmluva. Žalobca súdu mandátnu zmluvu nepredložil, ani iným spôsobom

nepreukázal, že p. N. bol oprávnený v mene žalobcu platne uzatvoriť úverovú

zmluvu. Súd vo veci opakovane nariaďoval pojednávanie, ktorého sa účastníci

konania nezúčastňovali, a preto súd rozhodol na základe predložených listinných

dôkazov. Keďže úverovú zmluvu zo dňa 10.3.2003 za žalobcu neuzavreli konatelia,

štatutárni zástupcovia, ale p. N., ktorého oprávnenie uzatvárať zmluvy menom

žalobcu nebolo v konaní preukázané, dospel súd k záveru, že úverová zmluva

zo dňa 10.3.2003 je neplatná. Z neplatnej zmluvy sa v súdnom konaní nemožno

domáhať žiadnych nárokov a práv, pretože tieto nevznikli. Na základe uvedených

skutočností súd podaný návrh ako nedôvodný zamietol.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu rozsudkom zo dňa

10.10.2007 č. k. -73 rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zapla-

tenie Sk 12 000,- s 13% úrokom z omeškania od 22.4.2003 do zaplatenia zmenil

a žalobe vyhovel. V zostávajúcej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok potvrdil.

Uviedol, že vychádzajúc z ust. § 497 a nasl. Obch. zák. je zrejmé, že zákon

nevyžaduje na platnosť uzavretia zmluvy o úvere jej písomnú formu. Žalobca si

v prejednávanej veci uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky z písomne uzavretej

zmluvy o úvere zo dňa 10.3.2003. Účastníci konania nepochybne prejavili záujem

na uzavretí tejto zmluvy v písomnej forme, a preto bolo dôvodné zo strany súdu

prvého stupňa skúmať platnosť, prípadne neplatnosť takto uzavretej písomnej

zmluvy o úvere. Žalobca mal v konaní povinnosť označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, čomu zodpovedá dôkazná povinnosť o platnom uzavretí zmluvy

o úvere, a teda jej uzavretie za žalobcu osobou oprávnenou konať v mene žalobcu.

Napriek podanému odvolaniu a taktiež až do rozhodnutia odvolacieho súdu žalobca

nepredložil listinný dôkaz, ktorým by preukazoval oprávnenie konajúcej osoby p. N.

konať v mene žalobcu pri podpisovaní úverovej zmluvy, z čoho možno vyvodiť

jednoznačný záver, že predmetnú zmluvu za žalobcu nepodpísala oprávnená osoba

a tento právny úkon teda nemožno považovať za platný. Odvolací súd sa preto

stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý považoval uzavretú zmluvu

o úvere zo dňa 10.3.2003 za neplatnú. Žalobcovi preto nevznikol nárok domáhať sa

zaplatenia poplatku pri uzavretí zmluvy v sume Sk 6590,-, ako aj trov za spísanie

notárskej zápisnice celkom v sume Sk 3752,- a taktiež trov exekučného konania

v sume Sk 2570,-. V prípade preukázania uplatnenia nároku z neplatného právneho

úkonu je povinnosťou súdu skúmať, či v danom prípade nedošlo k bezdôvodnému

obohateniu v zmysle ust. § 451 Obč. zák. Odvolací súd teda dospel k záveru, že

žalobca žalovanej poskytol finančné prostriedky v sume Sk 12 000,-, na základe

neplatnej zmluvy o úvere, čo zakladá jeho nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia v uvedenej sume. Odvolací súd preto považoval žalobcom uplatnený

nárok v tomto rozsahu za dôvodný, a to spolu so zodpovedajúcim úrokom

z omeškania podľa ust. vo výške 13% ročne z dlžnej sumy,

počnúc od 22.4.2003, čo vyplýva z písomnej výzvy žalobcu na plnenie zo dňa

14.4.2003, v ktorej poskytol žalovanej 7-dňovú lehotu na vrátenie poskytnutých

finančných prostriedkov. Lehota, poskytnutá žalobcom na plnenie, teda uplynula

dňom 21.4.2003 a dňom 22.4.2003 sa žalovaná dostala do omeškania s vydaním

bezdôvodného obohatenia v rozsahu 12 000,- Sk. Vychádzajúc z vyššie uvedeného

teda odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je

uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že v zostávajúcej časti rozhodnutie súdu

prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

S rozsudkom odvolacieho súdu sa neuspokojil žalobca, ktorý podal včas

dovolanie v zmysle a žiadal čiastočne zrušiť rozsudok

odvolacieho súdu. V dovolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu uvedeného v § 241

ods. 2 písm. b/ , pretože konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že nepreukázanie plnomo-

censtva súd považoval za vadu podania žalobcu vo forme neúplného podania, ktorú

bolo potrebné odstrániť tým, že by žalobca predložil dôkaz o existencii

plnomocenstva. O tejto skutočnosti mal však súd žalobcu poučiť v zmysle § 43 ods. 1

Takáto výzva však žalobcovi s poučením, a to ani v zmysle

doručená nebola. Namietal, že mu boli doručené iba dve výzvy súdu, ktorými ho

tento vyzýval k špecifikácii a doloženiu požadovanej pohľadávky, ktoré doklady

žalobca doložil v súlade s uvedenými výzvami. Poukázal na ust.

a uviedol, že vzhľadom k skutočnosti, že počas konania nebolo sporné uzatvorenie

zmluvy o úvere a predloženými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca poskytol

žalovanému peňažné prostriedky, ktoré tento prevzal, pričom túto skutočnosť

žalovaný ani nenamietal, je preto toho názoru, že nie je potrebné predložiť mandátnu

zmluvu. Má za to, že súd skúmal mandátny vzťah nad rámec toho, aby ho žalovaný

rozporoval, pričom mohol vyzvať účastníka na doloženie mandátnej zmluvy alebo

vykonať dôkaz výsluchom mandatára. Súd v rámci vykonania dôkazov vôbec

neskúmal, či predmetná mandátna zmluva existuje, nevyzval žalobcu na jej

predloženie, iba v odôvodnení rozsudku konštatoval, že z dôvodu, že žalobca túto

nepredložil, je zmluva o úvere neplatná a nemožno sa z nej domáhať žiadnych

nárokov, pretože nevznikli. Pokiaľ ide o nepredloženie mandátnej zmluvy v rámci

odvolacieho konania, vychádzal žalobca z poučenia súdu podľa § 120 ods. 4

v spojení s Z uvedených dôvodov navrhuje preto rozhodnutie

odvolacieho súdu čiastočne zrušiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle .

prejednal dovolanie žalobcu podľa a , bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli

splnené zákonné podmienky.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhod-

nutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upra-

vujú ustanovenia až

Z dôvodov uvedených v je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah

alebo na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto

ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242

ods. 1 ). V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie

nie je v zmysle a prípustné.

Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku zákon vymedzuje v ustanovení

, a Naopak dovolanie proti rozsudku nie je prípustné

z dôvodov uvedených v ods. 4 a ods. 5 tohto ustanovenia.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení nepre-

vyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie

minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Konanie v obchodnej veci o peňažné plnenie v sume Sk 24 912,- začalo

na súde prvého stupňa 26.septembra 2005. Nariadením vlády Slovenskej republiky

č. bola s účinnosťou od 1.októbra 2004 stanovená minimálna mzda

vo výške Sk 6500,-. Desaťnásobok tejto mzdy predstavuje Sk 65 000,-.

Keďže predmet dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok minimálnej

mzdy a súčasne dovolací súd nezistil závažné vady konania, majúce za následok

prípustnosť dovolania podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

dovolanie žalobcu pre jeho neprípustnosť podľa

v spojení s ust. odmietol.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne vynaložené

trovy dovolacieho konania nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. marca 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.