Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bf2/378034.793180.pdf
PDF · 98.03 KB
No categories available
3Cdo/119/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 119/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O., bývajúcej v O.,
zastúpenej JUDr. D., advokátkou so sídlom v T., proti odporcovi M., bývajúcemu v N.,
zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom v T., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20 C 101/2004, o dovolaní navrhovateľky
proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. januára 2007 sp. zn. 17 Co 247/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín rozsudkom z 26. júna 2006, č.k. 20 C 101/2004-116 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovateľka ako súdom ustanovená opatrovníčka A. (§ 29 Občianskeho
zákonníka) domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. decembra 2003
medzi A., zastúpenou Mgr. R. a odporcom, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v kat. úz. T.,
zapísané na LV č. X. ako parc. č. X. - zastavaná plocha vo výmere 746 m², parc. č. X. -
zastavaná plocha vo výmere 281 m², parc. č. X. - zastavaná plocha vo výmere 111 m²
a rodinný dom súp. č. X. postavený na parc. č. X.. Rozhodnutie odôvodnil nedostatkom
vecnej aktívnej legitimácie navrhovateľky na podanie návrhu, ktorá v konaní vystupuje ako
súdom ustanovená opatrovníčka A.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania
neuplatnil.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 24. januára 2007
sp. zn. 17 Co 247/2006 rozsudok okresného súdu potvrdil. Odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal. Stotožnil sa so záverom okresného súdu o nedostatku aktívnej
legitimácie navrhovateľky na podanie návrhu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
navrhovateľka ako opatrovníčka A. (t.j. účastníčky kúpnej zmluvy), nie je nositeľkou práv
a oprávnení vyplývajúcich z kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania
odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože si ju neuplatnil.
Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka dovolanie, prípustnosť ktorého
odôvodnila § 237 písm. f/ O.s.p. Poukázala na to, že za opatrovníčku A., bývajúcej naposledy
v T. č. X., ktorá je na neznámom mieste, bola ustanovená podľa § 29 Občianskeho zákonníka
uznesením Okresného súdu Trenčín zo 14. mája 2004 č.k. 14 C 62/2000-31, ktorým jej bol
vymedzený rozsah oprávnení za účelom ochrany jej záujmov, medzi ktoré patrí aj právo
podať žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd jej odňal možnosť konať
pred súdom vyslovením nesprávneho právneho názoru. Znemožnil jej povinnosť uloženú
súdnym rozhodnutím, t.j. podať žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy, čím jej znemožnil
ochraňovať záujem A., ktorá je na neznámom mieste a nemôže sa z tohto dôvodu domáhať
svojich práv. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že podpis A. na plnomocenstve, ktorým
splnomocnila Mgr. R. na všetky právne úkony súvisiace s predajom označených
nehnuteľnosti je falošný, a teda nedošlo k platnému udeleniu plnomocenstva. V súvislosti
s podvodom pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 15. decembra 2003 na základe falošného
splnomocnenia došlo k odsúdeniu Mgr. K. za trestný čin sprenevery. Odvolací súd pochybil
pri rozhodovaní, keď si neuvedomil, že predmetom konania je určovacia žaloba v zmysle §
80 písm. c/ O.s.p. Pre tento procesný inštitút (nie hmotnoprávny) nie je rozhodujúca
hmotnoprávna legitimácia účastníkov konania. Určovaciu žalobu môže podať aj ten, kto nie je
subjektom práva, povinnosti alebo právneho vzťahu, ktoré majú byť určené a súd v tomto
prípade skúma iba naliehavosť právneho záujmu na určení, ktorého sa žalobca domáha a nie
hmotnoprávnu legitimáciu. Nesprávnym právnym posúdením veci odvolací súd jej odňal
možnosť konať pred súdom, lebo jej postavenie navrhovateľa podmienil v rozpore s § 80
písm. c/ O.s.p. hmotnoprávnou legitimáciou. Žiadala preto zrušiť rozsudok krajského súdu
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa.
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
Navrhovateľka dovolaním napadla rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje
znaky niektorého z rozsudkov uvedených v citovaných ustanoveniach. Nejde o zmeňujúci
rozsudok v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, a teda ani
nevyslovil svoj právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu
rozsudku, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238 ods. 3
O.s.p.). So zreteľom na to je zrejmé, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť
Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať
vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom
niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Navrhovateľka vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila
a existencia týchto vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto
z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu, dovolací súd sa
osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola navrhovateľke odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto prípad
v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súd prvého stupňa ako i odvolací súd pri
prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a navrhovateľke
neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej
práv a oprávnených záujmov.
Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na
ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie
s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo skutočne založené na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
súd však jeho rozhodnutie z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná
okolnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale
prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či
odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo
správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až
vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže dovolanie navrhovateľky nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť
k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke postupom
súdov nebola odňatá možnosť pred súdom konať. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej
republiky jej dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 238
ods. 1, 3 O.s.p., § 237 O.s.p.) podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p. odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal
napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd napriek tomu procesne úspešnému účastníkovi nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. apríla 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: