Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c59/380533.3ba2d8.pdf
PDF · 131.25 KB
No categories available
4Obo/112/2007
Najvyšší súd 4 Obo 112/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany
Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej
veci žalobcu v l. rade: A.K., O.X., M. a žalobkyne v 2. rade: A.K., O.X., M., obaja
zastúpení JUDr. B.N., advokátom, H.X., B.B., proti žalovanému: JUDr. M.D., advokát,
A.R.X., Ž., správca konkurznej podstaty úpadcu G., s.r.o., V.L., zast. JUDr. M.Š.,
advokátom, N.r.X., B., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12. marca 2007 č.k. 65 Cbi
111/2004-176, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 12. marca 2007 č.k. 65 Cbi 111/2004-176 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania
vo výške 61.765,- Sk na účet právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uložil správcovi
konkurznej podstaty úpadcu G., s.r.o., V.L. vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty
nehnuteľnosti zapísané na LV č. X, parc.č. 3247/2 o výmere 1.671 m.2, parc.č. 3247/69
o výmere 353 m2, zastavané plochy a stavbu KN p.č. 3247/69 súp.č. 1095 A. - obchodné
a ubytovacie objekty a žalobcom priznal náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou
súdu dňa 21.12.2001 domáhali vylúčenia veci z konkurznej podstaty. Išlo
o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. M. zapísané na LV č. X parcela č. 3247/2 o
výmere 1.671 m2, ostatné plochy, parc.č. 3247/69 o výmere 353 m2 zastavané plochy a
stavba na parc.č. 3247/69 súp.č. 1095 A. - obchodné ubytovacie objekty.
Žalobcovia na odôvodnenie žaloby uviedli, že KÚ v B., Správa katastra M. im
doručila písomnú kúpnu zmluvu z 19.8.2002, z ktorej sa dozvedeli, že označené
nehnuteľnosti mali predať spoločnosti D., s.r.o., Ž., pričom ich podpisy na zmluve
mala overiť notárka JUDr. H.J. v B. dňa 19.8.2002. Žalobcovia uviedli, že takýto úkon
nevykonali. Následne podali trestné oznámenie, na základe ktorého sa začalo trestné
stíhanie za trestný čin úverového podvodu a podvodu v spolupáchateľstve. Podľa zistení
vyšetrovateľa bolo preukázané, že neznámy páchateľ podvodne vyhotovil kúpnu
zmluvu, sfalšoval podpisy žalobcov a následne vykonal i úverový podvod, keď získal
úver, ktorý zabezpečil predmetnými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov.
Spoločnosť D., s.r.o., sa následne premenovala na G., s.r.o., V.L., na ktorú bol
vyhlásený konkurz.
Žalovaný k žalobe uviedol, že vylučovacia žaloba bola podaná po lehote
stanovenej súdom t.j. po uplynutí 20 kalendárnych dní, preto navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.1.2005
(na l.č. 70), ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie,
o ktorom rozhodol NS SR uznesením 6 Obo 219/2005 zo dňa 7.4.2006 tak, že napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Predmetom konania bolo vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu G., s.r.o., V.L.
S ú d n a z á k l a d e s p r á v y K R P Z v B . , Ú r a d j u s t i č n e j
a kriminálnej polície B. zo dňa 13.4.2004 zistil, že zmluva o prevode nehnuteľností
uzavretá 19.8.2002, na základe ktorej úpadca nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, bola uzavretá neznámymi páchateľmi bez vedomia žalobcov.
Vyšetrovaním bolo zistené, že podpisy žalobcov na kúpnej zmluve boli falšované, ale na
základe tejto zmluvy bol povolený vklad na LV č. X na KÚ B., Správa katastra M. v
prospech s.r.o., D. Ž..
Súd vec posudzoval podľa § 19 ods. 2 ZKV v platnom znení a v zmysle
rozhodnutia NS SR zisťoval, komu bolo doručené uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
9.8.2004 č.k. 28 K 14/2003-188 a zistil, že žalobcovi v 1. rade bolo doručené
19. septembra 2004 a žalobkyni v 2. rade dňa 20. septembra 2004. V tomto k o n a n í
ž a l o b c o v z a s t u p o v a l J U D r . M . K . , a d v o k á t , p ô s o b i a c i v B., čo vyplýva z
udelenej plnej moci zo dňa 19.3.2004. Z plnomocenstva vyplýva, že A.K. a A.K.
(žalobcovia) splnomocnili právneho zástupcu na obhajovanie
a zastupovanie vo všetkých právnych veciach, na všetky právne úkony a najmä ho
splnomocnili vo veciach určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a v trestnej veci vedenej
pod č.k. ČUS:KUJP-322/OVVK-2003.
Súd podľa obsahu plnomocenstva dospel k záveru, že žalobcovia mali právneho
zástupcu s plnou mocou pre celé konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici
pod sp.zn. 28K 14/2003, v ktorom konaní právny zástupca vykonával právnu službu.
Plnú moc právny zástupca vypovedal a oznámenie o vypovedaní doručil súdu
30.9.2004.
V predmetnej veci súd zistil, že v konkurznom konaní uznesenie zo dňa
9.9.2004 č.k. 28K 14/2003-188 nebolo žalobcom riadne doručené, nakoľko bolo
doručené len A.K. a A.K., nie však právnemu zástupcovi tak, ako to ukladá § 49 ods. l
veta prvá O.s.p.
Žalobcovi tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti nepatria do konkurznej podstaty,
preto podali vylučovaciu žalobu, k jej podaniu však neboli riadne vyzvaní, preto im
ani nezačala plynúť stanovená 20-dňová lehota. Vzhľadom na uvedené, považoval súd
obranu žalovaného o zmeškaní lehoty na podanie vylučovacej žaloby za irelevantnú.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že predmetné
nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty nepatria a rozhodol o ich vylúčení.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. tak, že ich náhradu
úspešným žalobcom priznal v celkovej výške 189.940,- Sk.
Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 3. mája 2007.
V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe čoho nesprávne vec právne
posúdil. Poukázal na nesprávnu aplikáciu § 49 ods. l O.s.p.
V odvolaní uviedol, že splnomocnenie udelené JUDr. M.K.
je len vo fotokópii úradne neosvedčenej, preto súd v konkurznom konaní
správne takúto plnú moc neakceptoval. Zastáva názor, že aj v prípade originálu
plnej moci, nie je možné ju považovať za plnú moc, ktorou žalobcovia
splnomocnili svojho právneho zástupcu na zastupovanie vo všetkých právnych
veciach, ktoré sa ich týkajú.
Ďalej poukázal v odvolaní na ust. § 7 ods. 1 ZKV, kto sú účastníkmi konkurzného
konania a zastáva názor, že žalobcovia nimi v relevantnom čase neboli. Na základe
uvedeného navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.
Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že tvrdenia žalovaného sú
právne irelevantné a odporujúce skutočnému stavu veci. Poukázali na rozhodnutie
NS SR 6 Obo 219/2005 a 5 Obo 214/2005 zo dňa 7. apríla 2006, z ktorého vyplýva,
že spochybňovanú plnú moc považoval za planú a v tejto súvislosti poukázali na ust.
§ 226 O.s.p. Taktiež poukázali na to, že v konkurznom spise sa nachádza originál plnej
moci.
Ak žalovaný tvrdí, že ide o špeciálnu a nie generálnu plnú moc, je
takéto tvrdenie v rozpore s textom udeleného plnomocenstva, z ktorého je zrejmé,
že právneho zástupcu žalobcovia splnomocnili na všetky úkony, ktoré sa
v z ť a h o v a l i a v y p l ý v a l i z o h r o z e n i a a p o r u š e n i a v l a s t n í c k e h o v z ť a h u
k nehnuteľnostiam. I v prípade, že by z obsahu plnomocenstva nebol rozsah udeleného
splnomocnenia zrejmý, mohol súd účastníkov na odstránenie nejasnosti vyzvať, čo sa
nestalo. K ust. § 7 ZKV žalobcovia poukazujú i na ust. § 66e ods. l ZKV a uviedli, že
síce účastníkmi konkurzu neboli, ale účastníkmi konania vyvolaného podľa § 19 ZKV sa
stali, nakoľko sa rozhodovalo o ich právach. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejedná vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2)
v rozsahu podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné vyhovieť.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa správne
rozhodol, keď žalobe na vylúčenie veci (nehnuteľností) z konkurznej podstaty vyhovel
tak, ako vyplýva z výroku napadnutého rozsudku.
Predmetom konkurzu sú veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia
konkurzu, a ktoré počas konkurzu nadobudne a tvoria konkurznú podstatu. Veci,
ktoré nepatria úpadcovi, musia byť z konkurznej podstaty vylúčené.
Žalobcami uplatnený nárok je nárokom na vylúčenie individuálne určených
vecí - nehnuteľností v k.ú. M. zapísaných na LV č. X.
Podľa § 19 ZKV jedným z právnych dôvodov nároku na vylúčenie veci
z konkurznej podstaty, je vlastníctvo k predmetnej veci a žaloba smerujúca proti
správcovi konkurznej podstaty na vylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej
podstaty je žalobou procesnou a nie hmotno-právnou, pretože zadržanie veci
správcom konkurznej podstaty je úkon podľa procesných predpisov a nie podľa práva
hmotného.
V danom prípade v čase vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, bol síce
úpadca v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností, pričom
jeho vlastníctvo bolo vierohodne spochybnené tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia
napadnutého rozsudku.
Podstatou odvolania však nie je spochybnenie výroku rozsudku z hľadiska
vylúčenia sporných nehnuteľností, ale námietky účastníctva žalobcov v konkurznom
konaní, včasnosť podania vylučovacej žaloby, ako i spochybnenie plnomocenstva
udeleného v konkurznom konaní žalobcami.
Oprávnenie podať vylučovaciu žalobu podľa § 19 ods. 2 ZKV zákon priznáva
každému, kto uplatňuje, že vec nemala byť zaradená do súpisu podstaty, pričom ani
nemusí ísť o vlastníka, ani nemusí byť preukázaný naliehavý právny záujem na
takomto určení. V predmetnej veci žalobcovia preukázateľne mali právo na podanie
takejto žaloby.
Pokiaľ ide o posúdenie, či žalobcovia podali vylučovaciu žalobu v lehote,
odvolací súd sa stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, ako i s názorom vysloveným k námietke ohľadne splnomocnenia advokáta
v konkurznom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods.1 O.s.p. tak, že ich úspešným žalobcom priznal trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní za dva úkony právnej pomoci vrátane paušálnej náhrady (vyjadrenie
k odvolaniu, účasť na pojednávaní), stratu času a cestovnú náhradu B.B. - B. a
späť v celkovej výške 61.765,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave dňa 11. marca 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: