Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/6/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa

23. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanému V. Z. a spol. pre

trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. k § 250 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o odvolaní obžalovaných V. Z., M. Z.

a poškodených Ľ. T. a M. K. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

5. decembra 2006, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa účinného do 1. januára 2006, odvolanie obžalovaných

V. Z. a M. Z. a poškodených Ľ. T. a M. K. sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach boli obžalovaní V. Z.

a M. Z. uznaní za vinných z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. k § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom

skutkovom základe, že

v Košiciach pod zámienkou, že zabezpečia sprivatizovanie štátneho podniku

M. K., ul. J. č. X., najprv v termíne do konca novembra 1996, potom, v termíne

do konca roka 1996 a po nedodržaní týchto termínov, že privatizačné rozhodnutie

uvedeného podniku v prospech M. K. a Ľ. T. zabezpečia v januári 1997,

od uvedených vylákali a nechali si ako zálohu na zaplatenie prvých splátok

sprivatizovaného podniku M. K., vyplatiť v sídle a.s., I. I. and C. C. S. K., ul. Č. C.

X., v priebehu mesiaca 2 800 000 Sk, 1 200 000 Sk a 1 800 000 Sk pričom dohodu

nesplnili, peniaze nevrátili a stanoviskami Fondu národného majetku Slovenskej

republiky zo dňa 13. októbra 1997 a 2. septembra 1998 bolo preukázané, že z ich

podnetu sa žiadosť na privatizáciu podniku M. K. v archíve FNM SR nenachádza,

čím M. K. a Ľ. T. spôsobili škodu vo výške 5 800 000 Sk.

Krajský súd za to podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006, uložil každému jednému z obžalovaných trest odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov, pričom výkon trestu im podľa § 58 ods. 1 písm. a/,

§ 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, podmienečne odložil na skúšobnú

dobu v trvaní troch rokov.

Podľa účinného do 1. januára 2006, súd uložil obom

obžalovaným spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným M. K., a Ľ. T. škodu

vo výške 5 800 000 Sk.

V zákonnej lehote určenej v ustanovení účinného

do 1. januára 2006, podali proti tomuto rozsudku odvolanie obaja obžalovaní

prostredníctvom svojich obhajcov V. Z., M. Z.. Odvolanie podali aj poškodení Ľ. T.

a M. K. prostredníctvom splnomocnenca.

Obžalovaní V. Z. i M. Z. vo svojich odvolaniach napadli výrok o vine

a v nadväznosti na to i výrok o treste, a tiež výrok o náhrade škody. Uviedli,

že žalovaného trestného činu sa nedopustili, a preto sa necítia byť vinnými.

Poukázali na to, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo

preukázané naplnenie subjektívnej stránky žalovaného trestného činu podvodu,

ktorého sa mali dopustiť prevzatím peňažnej sumy 5 800 000 Sk, tak ako to tvrdili

poškodení Ľ. T. a M. K.. Vyjadrili názor, že v konaní nebola preukázaná ani

objektívna stránka trestného činu teda nebolo preukázané, že by niekoho uviedli

do omylu alebo využili niečí omyl prisľúbením vykonania činnosti, ktorú právne

predpisy vylučovali. Poškodení, vzhľadom na ich vzdelanie, postavenie a funkcie

v zamestnaní, v štatutárnych a kontrolných orgánoch, museli poznať zákonný spôsob

privatizácie a nemohli byť uvedení do omylu tak ako to tvrdí obžaloba. Ak by bolo

pravdivé tvrdenie poškodených a svedka Ing. J. B., došlo by z ich strany k naplneniu

skutkovej podstaty korupčného trestného činu.

Zvukový záznam telefonického rozhovoru medzi svedkom M. a obžalovaným

V. Z., vyhotovený Ing. M. M. a predložený poškodeným Ľ. T. je nezákonne získaný

dôkaz a nemožno naň v konaní a pri rozhodovaní prihliadať, keďže záznam bol

vykonaný bez príkazu sudcu pre prípravné konanie. Cieľom takto získanej zvukovej

nahrávky malo byť získanie finančných prostriedkov vydieraním a keďže aj tento

dôkaz bol zaradený medzi dôkazy o ktoré bola opretá obžaloba, je zrejmé, že postup

orgánov prípravného konania nebol nezaujatý.

Obžalovaní v odôvodnení svojich odvolaní ďalej zhodne dôvodili, že zmluvy

o pôžičke, na základe ktorých mal Ing. M. M. poskytnúť poškodenému Ľ. T. sumu

2 770 000 Sk nie sú hodnovernými dôkazmi, keďže nie je zrejmé, či Ing. M. finančné

prostriedky v takom objeme mohol mať. Vyjadrili názor, že existuje dôvodná

pochybnosť o fiktívnosti uvedených zmlúv o pôžičkách a to aj preto, že súvisiace

doklady nemajú náležitosti daňových dokladov. Orgány prípravného konania tieto

doklady riadne nepreverili.

Postup poškodených nezodpovedal zákonným požiadavkám Zákona

č. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, pričom vzhľadom

na ich viacročné skúsenosti z podnikateľskej činnosti si museli byť vedomí aj tej

skutočnosti, že bez písomne udelenej plnej moci obžalovaným nemôžu žiaden

právny úkon v ich mene na Fonde národného majetku Slovenskej republiky

uskutočniť.

Pochybnosti o pravdivosti výpovedí poškodených existovali aj po vykonaní

a vyhodnotení všetkých dôkazov v čase vydania napadnutého rozsudku krajského

súdu a aj v konaní pred súdom vykonanom v nadväznosti na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa 22. marca 2005, sp. zn.

), ktorým bol zrušený oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu

v Košiciach (zo dňa 8. decembra 2003, sp. zn. ). V predmetnej veci nebol

vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval zmenu právneho názoru krajského

súdu oproti jeho predchádzajúcemu rozhodnutiu zo dňa 8. decembra 2003.

S poukazom na uvedené okolnosti obžalovaní V. Z. a M. Z. zhodne navrhli,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil

a podľa účinného do 1. januára 2006, rozhodol o ich

oslobodení spod obžaloby, lebo nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú

obžalovaní stíhaní a to s poukazom na zásadu trestného konania „v pochybnostiach

v prospech obvineného“.

Poškodení M. K. a Ľ. T. v odôvodnení svojho odvolania podaného proti výroku

napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd zaviazal obžalovaných na náhradu škody

spoločne a nerozdielne v ich prospech vo výške 5 800 000 Sk, dôvodili,

že prvostupňový súd pochybil keď nezaviazal obžalovaných na náhradu škody počas

plynutia skúšobnej doby, a to v súlade s tým ako bol rozsudok vyhlásený.

Navrhli preto, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok zmenil a zaviazal

obžalovaných na náhradu škody, tak aby táto im bola nahradená v celom rozsahu

ešte v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom

zasadnutí odvolacieho súdu sa v celom rozsahu stotožnil so závermi krajského súdu,

a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania oboch

obžalovaných zamietol. Vo vzťahu k odvolaniu poškodených vyjadril názor, že výrok

o náhrade škody je správny a zákonný a v tomto smere nie je žiaden dôvod na to,

aby bol tento zrušený alebo menený.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní

obžalovaných podľa § 254 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i konanie,

ktoré mu predchádzalo a takto zistil, že krajský súd rozhodol správne a v súlade

so zákonom.

Vzhľadom na to, že vo vzťahu k obžalovanému M. Z. boli splnené všetky

zákonné podmienky ustanovenia na vykonanie konania proti

ušlému, odvolací súd na základe opatrenia predsedu senátu zo dňa 6. mar-

ca 2008, sp. zn. , vykonal konanie v zmysle až proti

ušlému.

V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu veci, krajský súd vykonal

na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne

jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým

záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého rozsudku potom krajský súd

vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona o otázke vina a trestu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové

závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnu-

tého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetný skutok sa stal tak, ako

to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd

a tento skutok nepochybne spáchali práve obžalovaní V. Z. a M. Z..

Najvyšší súd neakceptoval odvolacie námietky oboch obžalovaných, pretože

vykonané dôkazy poskytujú spoľahlivý podklad pre záver o ich vine.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva záver, že v inkrimi-

novanom čase obžalovaní V. Z. a M. Z. ako predstavitelia spoločnosti I. I. and C. C.

a.s., S. K., prisľúbili poškodeným M. K. a Ľ. T. sprostredkovanie privatizácie štátneho

podniku M. K., a za tým účelom vylákali a prevzali od nich postupne v troch častiach

ako zálohu na zaplatenie prvých splátok sumu 5 800 000 Sk, pričom žiadne

relevantné kroky na začatie privatizačného konania nevykonali a napriek tomu

poškodených opakovane ubezpečovali, že v ich prospech konajú, pričom peniaze

im nevrátili.

Najvyšší súd poukazuje predovšetkým na výpovede poškodených M. K., Ľ. T.,

ktoré v priebehu celého trestného konania neboli ničím spochybnené, ale naopak

potvrdené celým radom svedeckých výpovedí, najmä výpoveďami svedkov Ing. J. B.,

Ing. J. H., Ing. M. M., J. M. a D. K.. V tomto smere ide o jednoznačné a nepochybné

dôkazy, ktoré potvrdzujú účasť oboch obžalovaných na spáchaní celého posudzova-

ného skutku. Na tieto výpovede svedkov potom nadväzuje rad ďalších i keď

nepriamych dôkazov, a to najmä výpovede svedkov Ing. J. S., Ing. J. K., Ing. J. Š.,

ako aj svedka Ing. V. B..

Ďalej sú to aj listinné dôkazy, najmä výpisy P. B., a.s., v K. z účtu I. I. and C.

C. S. a.s., S. K. a písomné stanoviská Fondu národného majetku Slovenskej

republiky zo dňa 13. októbra 1997 a 2. septembra 1998.

V súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaných treba osobitne zdôrazniť,

že výpovede poškodených počas celého trestného konania boli jednoznačné a neboli

ničím spochybnené. Zhodne potvrdili, že obom obžalovaným v troch splátkach

odovzdali finančné prostriedky v celkovej výške 5 800 000 Sk za účelom, aby im títo

pomohli k dosiahnutiu privatizácie š.p., M. K.. Obžalovaní im nedali žiadne písomné

potvrdenie o prevzatí týchto peňazí a toto oni ani nepožadovali pretože im plne

dôverovali. Neskôr sa osobne presvedčili, že Fondu národného majetku Slovenskej

republiky nebol návrh na privatizáciu ani podaný, hoci ich obžalovaní uisťovali,

že tento návrh podali. V danom prípade ide teda aj podľa názoru najvyššieho súdu

o typické podvodné konanie zo strany oboch obžalovaných, a preto aj odvolací súd

si plne osvojil skutkové a právne závery krajského súdu.

Zo všetkých vyššie uvedených dôkazov možno aj podľa názoru odvolacieho

súdu vyvodiť jediný a spoľahlivý záver, že predmetný skutok sa stal tak, ako to

správne ustálil krajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Preto najvyšší

súd, s prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti, nepovažoval odvolacie námietky

oboch obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým záverom, záverom o vine,

za opodstatnené a dôvodné. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku

podrobne a náležite vysporiadal s obhajobou obžalovaných, pričom treba z hľadiska

odvolacieho súdu uviesť, že obhajoba obžalovaných prednášaná v rámci celého

trestného konania, spočívajúca v tvrdení, že sa predmetného trestného činu

nedopustili, tvorila aj podstatu ich odvolacích námietok.

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd nepochybil

ani pri právnom posúdení konania obžalovaných, keď ich uznal za vinných z trestné-

ho činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, pretože

vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obaja

obžalovaní spoločným konaním na škodu cudzieho majetku sa obohatili tým, že iné

osoby uviedli do omylu a spôsobili tak v konečnom dôsledku škodu veľkého rozsahu.

Krajský súd sa náležite vysporiadal aj s otázkou trestov uložených obžalova-

ným, keď v rámci zmiernenej trestnej sadzby podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, uložil tresty pod dolnou hranicou prípustnej trestnej sadzby,

a to s poukazom najmä na neprimeranú dĺžku trestného konania, ktoré trvá takmer

jedenásť rokov. Odvolací súd z tohto pohľadu považuje uložené tresty odňatia

slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom ich výkonu na skúšobnú

dobu v trvaní troch rokov za správne a zákonné.

Napokon správne a v súlade so zákonom prvostupňový súd rozhodol

aj o uplatnenom nároku poškodených M. K. a Ľ. T. na náhradu škody, keď poškodení

včas a riadne svoj nárok uplatnili. Preto v súlade s ustanovením

účinného do 1. januára 2006, uložil krajský súd obom obžalovaným povinnosť

spôsobenú škodu solidárne poškodeným nahradiť.

Odvolanie poškodených nie je dôvodné, pretože výroková časť napadnutého

rozsudku krajského súdu je plne v súlade s rozsudkom, tak ako bol na hlavnom

pojednávaní dňa 5. decembra 2006 vyhlásený. Krajský súd v predmetnej veci neapli-

koval ustanovenie § 59 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o primeranom

obmedzení alebo povinnosti, ktorým by povinnosť obžalovaných škodu nahradiť,

určitým spôsobom časovo vymedzil.

Vzhľadom na uvedené okolnosti najvyšší súd odvolania oboch obžalovaných

ako aj poškodených Ľ. T. a M. K. ako nedôvodné podľa účinného

do 1. januára 2006, zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný pro-

striedok.

V Bratislave, 23. apríla 2008

JUDr. Pavol T o m a n , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Pavol Farkaš

Za správnosť vyhotovenia: