Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/79/2006

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša,

v trestnej veci proti obžalovanému F. S. , pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8

ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 23. apríla 2008 v Bratislave, prerokoval odvolanie obžalovaného

a krajského prokurátora v Trnave, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave,

z 2. mája 2006, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

I. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému

F. S., nar. X. v Š., bytom S., ul. M. č. X.

u k l a d á

ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.

II. Podľa účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného

F. S. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. mája 2006, sp. zn. bol

obžalovaný F. S. uznaný vinným z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,

§ 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť na tom

skutkovom základe, že:

dňa 16. júla 2003 asi o 22.35 hod., v S. na ul. M. č. X. v spálni vlastného bytu

svojej družke A. B., stojacej jemu chrbtom, najmenej dvakrát omotal okolo krku čierny

kábel, ktorým ju škrtil, potom ako poškodená stratila vedomie, položil ju na zem

a z bytu odišiel, pričom v dôsledku škrtenia a dusenia, ktorým došlo k prerušeniu

prívodu krvi a kyslíka do mozgu poškodenej A. B. spôsobil opuch mozgu

s bezvedomím, krvné podliatiny na krku, krvný výron na sliznici ústnej dutiny

a mäkkej časti úst a pomliaždenie ľavej lopatky.

Za to mu bol podľa § 219 ods. 1, s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky,

so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to

čierneho kábla o dĺžke 70 cm.

Podľa bola poškodená strana V. Z. P., a.s., pobočka G.

s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný F. S.

a krajský prokurátor v Trnave.

Obžalovaný F. S. v písomných dôvodoch odvolania podaného

prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozsudok napáda čo do výroku o vine aj

treste. Jeho konanie bolo ovplyvnené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť

a vyplývalo

zo subjektívnej nespokojnosti so stavom okolo neho. Na základe vykonaného

dokazovania súd nemal zaujať záver, že jeho úmyslom bolo poškodenú usmrtiť. Mal

iba snahu potrestať ju za jej provokujúce správanie, pričom použil predmet, ktorý

aj podľa vyjadrenia znalca bol spôsobilý aj na udretie a bolo iba na momentálnom

psychickom rozpoložení páchateľa, akým spôsobom sa rozhodol tento predmet

použiť. Nemal motív poškodenú usmrtiť, svoj čin oznámil polícii, oľutoval ho

a napomáhal orgánom trestného stíhania. Poukázal na znalecké posudky znalcov

z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že nie je možné ani jednoznačne zaujať

záver o otázke jeho príčetnosti v čase skutku, pričom všetky znalecké posudky majú

rovnakú váhu. Nie je tiež pravdou, že poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Vyplýva to z výpovedí svedkov, ktorí ju videli po skutku, z jej spôsobu života a z toho,

že z liečenia bola prepustená krátko po skutku bez akýchkoľvek následkov.

Obžalovaný navrhol, aby najvyšší súd, ak nenájde dôvody na jeho oslobodenie spod

obžaloby, uznal ho vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1

Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil mu primeraný trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obhajca obžalovaného na verejnom

zasadnutí poukázal aj na zlý zdravotný stav obžalovaného, ktorý mu bráni vo výkone

trestu odňatia slobody.

Krajský prokurátor v Trnave v písomných dôvodoch odvolania uviedol,

že rozsudok napáda z dôvodu, že obžalovanému nebol uložený ochranný dohľad.

Uznaný bol vinným zo skutku, ktorý by bol podľa súčasne platného

kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody. V zmysle § 2 ods. 3 a § 76 os. 1 Tr. zák. mu preto mal byť uložený

ochranný dohľad. Prokurátor preto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 322 ods. 2

vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o chýbajúcom výroku rozhodol.

Zástupkyňa Generálneho prokurátora navrhla vyhovieť odvolaniu krajského

prokurátora a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 254 ods. 1

účinného do 1. januára 2006, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie,

i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom

i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že dôvodné je iba odvolanie

krajského prokurátora v Trnave.

V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd vykonal vo veci dokazovanie

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne

závery. Svoje rozhodnutie aj náležite a podrobne odôvodnil, na toto odôvodnenie

poukazuje odvolací súd v celom rozsahu a odvolacím námietkam obžalovaného

dodáva:

Správny je záver prvostupňového súdu v tom smere, že konanie obžalované-

ho smerovalo k usmrteniu poškodenej. Vyplýva to z výpovede poškodenej, podľa

ktorej sa jej krátko pred skutkom obžalovaný usmrtením vyhrážal. Aj v okamihu,

keď svoj skutok obžalovaný oznamoval policajtom, uviedol, že ponáhľať sa miesto

činu by bolo zbytočné, lebo poškodená je mŕtva. Je teda zrejmé, že v čase, keď

poškodenú nechal na mieste činu v bezvedomí, so zatiahnutým káblom okolo krku,

bol v domnení, že je mŕtva. Čo sa týka motívu jeho konania, boli ním jednoznačne

dlhodobé rozpory vyplývajúce z podozrenia, že poškodená udržuje styky s inými

mužmi.

Nie je vôbec rozhodujúce, aké poranenia a s akými následkami utrpela

poškodená, pretože páchateľ sa môže dopustiť pokusu trestného činu vraždy,

a kvalifikačné znaky budú naplnené aj v prípade, že poškodený neutrpí žiadne

poranenia. Je treba pripomenúť, že skutková veta napadnutého rozsudku ani žiadne

konštatácie ohľadne závažnosti utrpených poranení poškodenou neobsahuje. Nie

je tiež potrebné zaoberať sa otázkou, či predmet použitý proti poškodenej bolo

možné použiť inak, ako na jej usmrtenie, keď z okolností prípadu je zrejmé,

že predmetným káblom obžalovaný poškodenú nebil, ale jej ho omotal okolo krku

a tým útočil na jej život.

Čo sa týka otázky príčetnosti obžalovaného, tak už prvostupňový súd

sa musel vysporiadať s existenciou dvoch znaleckých posudkov znalcov z odboru

psychiatrie, ktorí dospeli k odlišným záverom ohľadne miery zachovania ovládacej

schopnosti obžalovaného. Za tejto situácie bol správne do konania pribraný ústav,

a na základe záverov takéhoto znaleckého dokazovania prvostupňový súd sa zákon-

ným spôsobom vysporiadal so spornou otázkou. Aj najvyšší súd je toho názoru,

že obžalovaný sa konania dopustil v stave tzv. vystupňovaného (t.j. nie patologic-

kého afektu), v dôsledku čoho jeho ovládacia schopnosť bola čiastočne obmedzená,

avšak schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť zostala

zachovaná. Skutočnosť, že v konaní existujú viaceré znalecké posudky zaoberajúce

sa tou istou otázkou neznamená, že súd nemá povinnosť dostupnými možnosťami

tieto rozpory odstraňovať a v spornej otázke rozhodnúť.

Na základe uvedených skutočností krajský súd správne uznal obžalovaného

F. S. vinným z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219

ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.

Správny a v súlade so zákonom je aj výrok o uloženom treste odňatia slobody,

keď prvostupňový súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a použil zmierňovacie

ustanovenie na uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej

sadzby.

Správny a v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním je tiež výrok

o treste prepadnutia veci a výrok o náhrade škody.

Čo sa týka zdravotného stavu obžalovaného, nie je v kompetencii odvolacieho

súdu sa v tomto štádiu touto otázkou zaoberať. Jej posúdenie je vecou prvostupňo-

vého súdu, resp. orgánov zabezpečujúcich výkon trestu odňatia slobody.

Je však treba uviesť, že odôvodnené sú námietky prokurátora o neuložení

ochranného dohľadu obžalovanému.

Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák. ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona

účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého

odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, uloženie ochranného dohľadu

je obligatórne. V prejednávanom prípade uznal súd obžalovaného vinným zo skutku,

ktorý podľa súčasne platného je obzvlášť závažným zločinom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sám rozsudkom doplnil chýbajúci výrok

o ochrannom dohľade a tento uložil obžalovanému vo výmere jeden rok.

Pretože odvolanie obžalovaného nebolo v žiadnom smere dôvodné, najvyšší

súd ho podľa účinného do 1. januára 2006 zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 23. apríla 2008

JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: