Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)6be/378477.7dc793.pdf
PDF · 104.11 KB
No categories available
1To/79/2006
N a j v y š š í s ú d 1 To 79/2006
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Jozefa Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Tomana a JUDr. Pavla Farkaša,
v trestnej veci proti obžalovanému F. S. , pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8
ods. 1, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. apríla 2008 v Bratislave, prerokoval odvolanie obžalovaného
a krajského prokurátora v Trnave, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave,
z 2. mája 2006, sp. zn. 1 T 12/05 a rozhodol
t a k t o :
I. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému
F. S., nar. X. v Š., bytom S., ul. M. č. X.
u k l a d á
ochranný dohľad vo výmere 1 (jeden) rok.
II. Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného
F. S. sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 2. mája 2006, sp. zn. 1 T 12/05 bol
obžalovaný F. S. uznaný vinným z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1,
§ 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že:
dňa 16. júla 2003 asi o 22.35 hod., v S. na ul. M. č. X. v spálni vlastného bytu
svojej družke A. B., stojacej jemu chrbtom, najmenej dvakrát omotal okolo krku čierny
kábel, ktorým ju škrtil, potom ako poškodená stratila vedomie, položil ju na zem
a z bytu odišiel, pričom v dôsledku škrtenia a dusenia, ktorým došlo k prerušeniu
prívodu krvi a kyslíka do mozgu poškodenej A. B. spôsobil opuch mozgu
s bezvedomím, krvné podliatiny na krku, krvný výron na sliznici ústnej dutiny
a mäkkej časti úst a pomliaždenie ľavej lopatky.
Za to mu bol podľa § 219 ods. 1, s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky,
so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol uložený trest prepadnutia veci a to
čierneho kábla o dĺžke 70 cm.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana V. Z. P., a.s., pobočka G.
s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný F. S.
a krajský prokurátor v Trnave.
Obžalovaný F. S. v písomných dôvodoch odvolania podaného
prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že rozsudok napáda čo do výroku o vine aj
treste. Jeho konanie bolo ovplyvnené okolnosťami, ktoré nemohol ovplyvniť
a vyplývalo
zo subjektívnej nespokojnosti so stavom okolo neho. Na základe vykonaného
dokazovania súd nemal zaujať záver, že jeho úmyslom bolo poškodenú usmrtiť. Mal
iba snahu potrestať ju za jej provokujúce správanie, pričom použil predmet, ktorý
aj podľa vyjadrenia znalca bol spôsobilý aj na udretie a bolo iba na momentálnom
psychickom rozpoložení páchateľa, akým spôsobom sa rozhodol tento predmet
použiť. Nemal motív poškodenú usmrtiť, svoj čin oznámil polícii, oľutoval ho
a napomáhal orgánom trestného stíhania. Poukázal na znalecké posudky znalcov
z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že nie je možné ani jednoznačne zaujať
záver o otázke jeho príčetnosti v čase skutku, pričom všetky znalecké posudky majú
rovnakú váhu. Nie je tiež pravdou, že poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
Vyplýva to z výpovedí svedkov, ktorí ju videli po skutku, z jej spôsobu života a z toho,
že z liečenia bola prepustená krátko po skutku bez akýchkoľvek následkov.
Obžalovaný navrhol, aby najvyšší súd, ak nenájde dôvody na jeho oslobodenie spod
obžaloby, uznal ho vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a uložil mu primeraný trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obhajca obžalovaného na verejnom
zasadnutí poukázal aj na zlý zdravotný stav obžalovaného, ktorý mu bráni vo výkone
trestu odňatia slobody.
Krajský prokurátor v Trnave v písomných dôvodoch odvolania uviedol,
že rozsudok napáda z dôvodu, že obžalovanému nebol uložený ochranný dohľad.
Uznaný bol vinným zo skutku, ktorý by bol podľa trestného zákona súčasne platného
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody. V zmysle § 2 ods. 3 a § 76 os. 1 Tr. zák. mu preto mal byť uložený
ochranný dohľad. Prokurátor preto navrhol, aby najvyšší súd podľa § 322 ods. 2
Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby o chýbajúcom výroku rozhodol.
Zástupkyňa Generálneho prokurátora navrhla vyhovieť odvolaniu krajského
prokurátora a odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 254 ods. 1
Tr. por. účinného do 1. januára 2006, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia mohli podať odvolanie,
i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom
i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, že dôvodné je iba odvolanie
krajského prokurátora v Trnave.
V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd vykonal vo veci dokazovanie
v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové aj právne
závery. Svoje rozhodnutie aj náležite a podrobne odôvodnil, na toto odôvodnenie
poukazuje odvolací súd v celom rozsahu a odvolacím námietkam obžalovaného
dodáva:
Správny je záver prvostupňového súdu v tom smere, že konanie obžalované-
ho smerovalo k usmrteniu poškodenej. Vyplýva to z výpovede poškodenej, podľa
ktorej sa jej krátko pred skutkom obžalovaný usmrtením vyhrážal. Aj v okamihu,
keď svoj skutok obžalovaný oznamoval policajtom, uviedol, že ponáhľať sa miesto
činu by bolo zbytočné, lebo poškodená je mŕtva. Je teda zrejmé, že v čase, keď
poškodenú nechal na mieste činu v bezvedomí, so zatiahnutým káblom okolo krku,
bol v domnení, že je mŕtva. Čo sa týka motívu jeho konania, boli ním jednoznačne
dlhodobé rozpory vyplývajúce z podozrenia, že poškodená udržuje styky s inými
mužmi.
Nie je vôbec rozhodujúce, aké poranenia a s akými následkami utrpela
poškodená, pretože páchateľ sa môže dopustiť pokusu trestného činu vraždy,
a kvalifikačné znaky budú naplnené aj v prípade, že poškodený neutrpí žiadne
poranenia. Je treba pripomenúť, že skutková veta napadnutého rozsudku ani žiadne
konštatácie ohľadne závažnosti utrpených poranení poškodenou neobsahuje. Nie
je tiež potrebné zaoberať sa otázkou, či predmet použitý proti poškodenej bolo
možné použiť inak, ako na jej usmrtenie, keď z okolností prípadu je zrejmé,
že predmetným káblom obžalovaný poškodenú nebil, ale jej ho omotal okolo krku
a tým útočil na jej život.
Čo sa týka otázky príčetnosti obžalovaného, tak už prvostupňový súd
sa musel vysporiadať s existenciou dvoch znaleckých posudkov znalcov z odboru
psychiatrie, ktorí dospeli k odlišným záverom ohľadne miery zachovania ovládacej
schopnosti obžalovaného. Za tejto situácie bol správne do konania pribraný ústav,
a na základe záverov takéhoto znaleckého dokazovania prvostupňový súd sa zákon-
ným spôsobom vysporiadal so spornou otázkou. Aj najvyšší súd je toho názoru,
že obžalovaný sa konania dopustil v stave tzv. vystupňovaného (t.j. nie patologic-
kého afektu), v dôsledku čoho jeho ovládacia schopnosť bola čiastočne obmedzená,
avšak schopnosť rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť zostala
zachovaná. Skutočnosť, že v konaní existujú viaceré znalecké posudky zaoberajúce
sa tou istou otázkou neznamená, že súd nemá povinnosť dostupnými možnosťami
tieto rozpory odstraňovať a v spornej otázke rozhodnúť.
Na základe uvedených skutočností krajský súd správne uznal obžalovaného
F. S. vinným z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219
ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006.
Správny a v súlade so zákonom je aj výrok o uloženom treste odňatia slobody,
keď prvostupňový súd zhodnotil všetky okolnosti prípadu a použil zmierňovacie
ustanovenie na uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby.
Správny a v súlade so zákonom a vykonaným dokazovaním je tiež výrok
o treste prepadnutia veci a výrok o náhrade škody.
Čo sa týka zdravotného stavu obžalovaného, nie je v kompetencii odvolacieho
súdu sa v tomto štádiu touto otázkou zaoberať. Jej posúdenie je vecou prvostupňo-
vého súdu, resp. orgánov zabezpečujúcich výkon trestu odňatia slobody.
Je však treba uviesť, že odôvodnené sú námietky prokurátora o neuložení
ochranného dohľadu obžalovanému.
Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák. ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého
odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, uloženie ochranného dohľadu
je obligatórne. V prejednávanom prípade uznal súd obžalovaného vinným zo skutku,
ktorý podľa súčasne platného Trestného zákona je obzvlášť závažným zločinom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sám rozsudkom doplnil chýbajúci výrok
o ochrannom dohľade a tento uložil obžalovanému vo výmere jeden rok.
Pretože odvolanie obžalovaného nebolo v žiadnom smere dôvodné, najvyšší
súd ho podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 23. apríla 2008
JUDr. Jozef K a n d e r a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: