Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/119/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky /O7

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci žalobcu: B., s.r.o., B. X., B., IČO: X., zast. JUDr. T.K., advokát, Ú.,X., B.,

proti žalovanému: JUDr. J.B., R. X., P., správca konkurznej podstaty úpadcu S.S., a.s., P. X.,

B., IČO: X., zast. JUDr. A.F., advokát, M. X. N., o určenie pravosti pohľadávky,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6 Cbi -62 zo dňa

22. marca 2OO7, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

6 Cbi -62 zo dňa 22. marca 2OO7 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý žalovanému nahradiť trovy odvolacieho konania v sume

6 655.- Sk na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou podanou na súd

dňa l6.8.2OO5, opravenou dňa 22.3.2OO7 uplatnil si žalobca právo na určenie pravosti

pohľadávky prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vo výške 35 9l5 O99.- Sk prihláškou

zo dňa l8.5.2OO5, titulom zmluvnej pokuty, ktorú správca na prieskumnom pojednávaní

24 Obo ll9/O7

poprel z dôvodu neexistencie právneho dôvodu. Žalobca pohľadávku oprel o rámcovú kúpnu

zmluvu zo dňa 23.3.2OO4 uzatvorenú s úpadcom a všeobecné obchodné podmienky na rok

2004, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že pohľadávky nemôžu byť postúpené bez

písomného súhlasu B., akejkoľvek tretej osobe a nemôžu sa stať predmetom záložného práva.

Pre prípad, že dodávateľ svoje pohľadávky voči žalobcovi postúpi bez písomného súhlasu B.,

prevedie alebo zaťaží, bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5O% z ceny takto

postúpenej, či zaťaženej pohľadávky. Listom zo dňa 28.10.2004 bol žalobcovi oznámený

vznik záložného práva medzi žalovaným ako záložcom a U., a.s., V. X., B., IČO: X. ako

záložným veriteľom, registrovaného v centrálnom registri záložných práv pod značkou NCR

: X. z 28.7.2004. Ku vzniku záložného práva došlo bez písomného súhlasu žalobcu, na

základe toho si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu za porušenie čl. VI. bod l zmluvy. Žalobca si

zmluvnú pokutu vypočítal zo zoznamu faktúr žalovaného splatných do 28.7.2OO4. Krajský

súd poukázal na to, že zmluvná pokuta je upravená v ako aj

v . Ide o zabezpečovací inštitút smerujúci k plneniu zmluvných

povinností. Jej dojednanie zakladá povinnosť dlžníka zaplatiť určitú čiastku, ak dlžník poruší

zmluvnú povinnosť, na ktorú sa vzťahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Veriteľovi vzniká

nárok na zmluvnú pokutu, bez ohľadu na to, či mu porušením povinností, na ktoré sa zmluvná

pokuta vzťahuje, vznikla škoda alebo nie. Na rozdiel od nie je dlžník

podľa povinný platiť zmluvnú pokutu, ak porušenie povinností

nezavinil a nie je stanovené moderačné právo súdu. V danom prípade pri zmluve označenej

ako rámcová kúpna zmluva uzatvorenej dňa l2.3.2OO4, ide o vzťah medzi dvoma

podnikateľmi, ktorý sa riadi ustanoveniami . Aplikácia Občianskeho

zákonníka prichádza do úvahy za predpokladu, ak niektorú otázku nemožno riešiť podľa

, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva (§ l ods.). V danom

prípade v čl. VI. Zmluvy si zmluvné strany mali dojednať zmluvnú pokutu pre prípad

postúpenia pohľadávok veriteľa (úpadcu) akejkoľvek tretej osobe a zriadenia záložného práva

alebo iného zabezpečovacieho nástroja podľa slovenských právnych noriem bez písomného

súhlasu žalobcu - dlžníka. Samotná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom, nie je

kúpnou zmluvou podľa O9 a nasl. , pretože postráda konkretizáciu

predávanej hnuteľnej veci – určenie tovaru, jeho množstvo a druh ani kúpnu cenu. Takto

uzatvorená kúpna zmluva označená ako rámcová kúpna zmluva, neobsahuje teda určenie

základných povinnosti vyplývajúcich z kúpnej zmluvy – dodať určitý tovar a zaplatiť zaň

kúpnu cenu. Samotné ujednanie o zmluvnej pokute vykonané v čl. VI. Zmluvy neobsahuje

ujednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníka,

34 Obo ll9/O7

vyplývajúcich z uzavretej zmluvy, ale iba zákaz pre budúceho veriteľa z budúcich kúpnych

zmlúv postúpiť pohľadávku, resp. zaťažiť pohľadávku z kúpnych zmlúv, ktorých uzatvorenie

v zmysle čl. II. bod 2 zmluvy, malo prebiehať na základe samostatných objednávok

odberateľa a realizácie dodávok úpadcom. Išlo teda o zákazy z práv alebo právnych vzťahov,

ktoré mali vzniknúť až v budúcnosti, nepostihujúce však neplniča zmluvných povinností

z budúcich kúpnych zmlúv – dlžníka za porušenie ustanovení z kúpnych zmlúv, ale naopak

budúceho veriteľa za uplatnenie svojho práva na postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl.

, ako aj práva na založenie pohľadávky v prospech tretej osoby. Nie je

teda o.i. splnený ani základný predpoklad vzniku nároku na zmluvnú pokutu – porušenie

povinnosti dlžníkom podľa kúpnej zmluvy. Uzatvorená kúpna zmluva v ujednaniach

o zmluvnej pokute nesankcionovala porušiteľa zmluvných povinností – dlžníka za porušenie

zmluvnej povinnosti zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar. Je nesporné, že Občiansky

zákonník v ust. § 525 a § l5l ods. 6 umožňuje uzatvorenie dojednaní o nemožnosti postúpenia

pohľadávky, dohody zakazujúcej zriadiť záložné právo s jeho neúčinnosťou, iba voči tretím

osobám. Takéto dohody však môžu byť vykonané v zmluve samotne zakladajúcej vznik

pohľadávky alebo neskôr. Krajský súd je toho názoru, že pre takéto dojednania nie sú

splnené náležitosti na platné dojednanie zmluvnej pokuty. Navyše dojednávala sa

zmluvná pokutu u práv, ktoré mali vzniknúť až v budúcnosti, na základe budúcich

objednávok, čo bolo v rozpore s ust. ., podľa ktorého dohoda, ktorou sa niekto

vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Dojednanie čl. VI. malo

umožniť dlžníkovi vyúčtovať zmluvnú pokutu do výšky 5O% z ceny postúpenej či zaťaženej

pohľadávky. Cena postúpenej pohľadávky a cena zaťaženej pohľadávky, nie je pojmom

totožným s pohľadávkou samotnou. V zmluve o postúpení pohľadávky sa cena pohľadávky

určuje odplatou za postúpenú pohľadávku a spravidla býva nižšia, ako je postúpená

pohľadávka. Pohľadávka môže byť postúpená aj bezodplatne. V danom prípade žalobca ani

nedeklaroval aká bola cena pohľadávky – resp. odplata za postúpenie pohľadávky, ktorú mal

získať úpadca, ani cena zabezpečenej pohľadávky v čase realizácie zabezpečenia. Pri výpočte

zmluvnej pokuty teda nevychádzal z ceny pohľadávky, ale z výšky svojho vlastného

existujúceho dlhu voči veriteľovi – t.j. zo samotnej pohľadávky úpadcu voči nemu, pričom

takýmto ujednaním ju znižoval o 5O% - teda na 5O%. Prvostupňový súd konštatoval, že takto

uzatvorená zmluva bola v čl. VI. v rozpore s , ,

v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku podľa , ako

aj v rozpore s dobrými mravmi podľa . Na základe takto koncipovanej zmluvy

44 Obo ll9/O7

žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § l42 ods. l

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe

vyhovieť v celom rozsahu, pretože prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec

a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru Rámcová zmluva a všeobecné

obchodné podmienky na rok 2OO4 zo dňa 23.3.2OO4 boli v zmysle § 269 Obchodného

zákonníka nepomenovanou zmluvou. Zmluvné strany predmetnú zmluvu vlastnoručne

podpísali, čím súhlasili so všetkými podmienkami v nej stanovenými, čiže aj so znením čl.

VI. Išlo o dohodu čisto medzi žalobcom a žalovaným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

vznikol okamihom porušenia zmluvnej povinnosti – konaním – t.j. uzatvorením zmluvy

o zriadení záložného práva bez písomného súhlasu žalobcu. Záver súdu o rozpore dojednania

zmluvnej pokuty s je nesprávny. Výška zmluvnej pokuty

nie je zákonom výslovne obmedzená (maximalizovaná), preto je dôležité, aby výška zmluvnej

pokuty bola starostlivo zvážená oboma zmluvnými stranami. Nakoľko došlo k uzatvoreniu

zmluvy, bola zmluvná pokuta dojednaná primerane hodnote a významu zabezpečovanej

povinnosti, avšak ak by súd zastával názor, že zmluvná pokuta je neprimerane vysoká, vzniká

tu priestor pre antiliberálne právo súdu znížiť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta bola

vypočítaná k okamihu porušenia zmluvnej povinnosti ku dňu uzatvorenia zmluvy o zriadení

záložného práva na pohľadávky t.j. ku dňu 28.7.2OO4. Základom pre výpočet zmluvnej

pokuty boli všetky nesplatené, v tom čase existujúce pohľadávky žalovaného (dodávateľa) aj

napriek skutočnosti, že záložným právom boli zaťažené aj pohľadávky, ktoré mali vzniknúť

až v budúcnosti. Z pohľadávok, ktoré vznikli až v budúcnosti, t.j. po dátume 28.7.2OO4 si

žalobca zmluvnú pokutu neuplatnil. Cenou zaťažených pohľadávok sa pre výpočet zmluvnej

pokuty rozumie ich hodnota ku dňu uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva na

pohľadávky t.j. ku dňu 28.7.2OO4. K predmetnému dňu hodnota zaťažených pohľadávok

predstavovala sumu vo výške 7O 346 l83.- Sk.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako

vecne správny. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. . Žalobca vlastne

obmedzoval svojho budúceho veriteľa v oblasti súkromného práva sankciami, ak chcel

dodávateľ – budúci veriteľ, realizovať niektoré inštitúty občianskeho práva (postúpenie

pohľadávky, záložné právo alebo iné zabezpečovacie nástroje). Toto obmedzovanie realizoval

54 Obo ll9/O7

odberateľ – budúci dlžník vo svoj prospech. Zmluvná pokuta by mala byť primeraná významu

a hodnote zabezpečovanej povinnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ lO ods. 2 ) prejednal vec

podľa ust. 2 ods. l a po prejednaní odvolania podľa ust. 4 ods. l dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolania je právo na určenie pravosti pohľadávky vo výške

35 9l5 O99.- Sk, ktorá mala podľa žalobcu vzniknúť titulom práva na zmluvnú pokutu,

z rámcovej kúpnej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok na rok 2OO4 zo dňa

23.3.2OO4, v ktorej si v článku VI. zmluvné strany dohodli, že akékoľvek pohľadávky

obchodných partnerov firmy B. s.r.o., nemôžu byť bez písomného súhlasu B. s.r.o.

podpísaného štatutárnymi zástupcami spoločnosti, postúpené akejkoľvek tretej osobe.

Pohľadávky sa nemôžu stať predmetom záložného práva bez horeuvedeného písomného

súhlasu, ako aj iného zabezpečovacieho nástroja podľa slovenských právnych noriem.

V prípade, že dodávateľ svoje pohľadávky, ktoré má voči spoločnosti B. s.r.o., akýmkoľvek

spôsobom bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti B. s.r.o. prevedie alebo inak

zaťaží, je povinný zaplatiť spoločnosti B. s.r.o. zmluvnú pokutu vo výške 5O% z ceny takto

postúpenej či zaťaženej pohľadávky.

Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňový súd vyslovil názor, že

žalobcovi právo na zmluvnú pokutu nevzniklo z dôvodu, že článok VI. Zmluvy s odkazom na

ktorý si právo na zmluvnú pokutu žalobca uplatnil, je v rozpore s ust. § 39 Občianskeho

zákonníka a preto je neplatným právnym úkonom.

Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla

znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj

o absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým

mravom.

64 Obo ll9/O7

V danom prípade zmluvné strany v čl. VI. zmluvy dohodli, že v prípade, ak veriteľ

pohľadávok dlžníka, ako aj pohľadávok obchodných partnerov dlžníka, postúpi tieto

pohľadávky tretej osobe bez písomného súhlasu štatutárneho zástupcu dlžníka bude povinný

dlžníkovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5O% z ceny takto postúpenej či zaťaženej

pohľadávky.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania je, či porušenie dohody

zmluvných strán o zákaze postúpenia pohľadávok je možné považovať za porušenie zmluvnej

povinnosti, ktoré zakladá právo na zmluvnú pokutu.

Zmluvná pokuta je upravená v a , ktorá platí aj pre

obchodné vzťahy s odchýlkami vyplývajúcimi z OO až O2 .

Účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti. Obvykle sa ňou

sankcionuje porušenie základnej povinnosti z uzavretej zmluvy. Pri dojednaní zmluvnej

pokuty je potrebné dbať na to, aby nešlo o dojednanie nedovolené, teda také, ktoré by svojim

obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým

mravom ( ), pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne

neplatné ( ). Ak by dojednanie o zmluvnej pokute odporovalo

zásadám poctivého obchodného styku, právo na jej zaplatenie by nebolo súdne vymožiteľné

( ).

Z obsahu čl. VI. Zmluvy, na základe ktorej si žalobca právo na zmluvnú pokutu

uplatnil, v danom prípade vyplýva, že žalobca – dlžník zakázal postúpiť pohľadávky

žalovaného – veriteľa, ktoré by mali žalovanému vzniknúť z dôvodu, že žalobca – dlžník

nebude plniť jeho záväzok zaplatiť za tovar v danom prípade žalovanému. Z predmetného

dojednania teda vyplýva, že touto dohodou bolo za porušenie povinnosti označené prípadné

postúpenie pohľadávok, ktoré by mali vzniknúť žalovanému práve, z dôvodu porušenia

zmluvnej povinnosti žalobcom za dodaný tovar zaplatiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom vysloveným

v prvostupňovom rozhodnutí, keď článok VI. Zmluvy (dohodu za porušenie takto označenej

zmluvnej povinnosti s následkom vzniku práva na zmluvnú pokutu) označil za neplatný

právny úkon. Prvostupňový súd, ako aj žalovaný argumentoval správne, keď dohodu o zákaze

postúpenia jeho pohľadávok, ktoré by mali vzniknúť v budúcnosti práve následkom porušenia

74 Obo ll9/O7

zmluvnej povinnosti žalobcom zaplatiť za tovar, kvalifikoval za neplatný právny úkon.

Dohodu o zmluvnej pokute, ktorá má vzniknúť z dôvodu vzdania sa práva postúpiť

pohľadávky, ktoré by mali vzniknúť práve následkom porušenia zmluvnej povinnosti

žalobcom, nie je dohodou, ktorá by mala charakter zabezpečovacieho inštitútu zabezpečenia

zmluvnej povinnosti. Inštitút postúpenia pohľadávky je právom veriteľa a nedá sa označovať

za zmluvnú povinnosť, a teda nie je možné z dôvodu dohody o zákaze realizovať právo

dojednávať zmluvnú pokutu. S otázkou porušenia zásady dobrých mravov v spojení

s dohodou o výške zmluvnej pokuty sa vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd

nezaoberal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného skutkového a právneho

stavu dospel k záveru, že žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nevznikol a teda aj jeho žaloba

o určenie pravosti pohľadávky, ktorá mu mala vzniknúť titulom práva na zmluvnú pokutu, je

nedôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedených skutočností napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa ust. 9 ako vecne správny potvrdil.

Súčasne rozhodol aj o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. l a § l42

ods. l tak, že úspešnému žalovanému priznal podľa vyhl. č. 655/2OO4 Z.z. náhradu

trov právneho zastúpenia v sume 6 655.- Sk, ktoré pozostávajú podľa ust. § ll ods. l

z 3 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa

lO.9.2OO7 a účasť na pojednávaní dňa l8.3.2OO8) t.j. dvakrát po l 37l.- Sk a raz l 465.- Sk,

náhrady výdavkov podľa § l6 ods. 3 t.j. dvakrát po l78.- Sk a raz l9O.- Sk, ako aj náhrady za

stratu času podľa § l7 ods. l šesťkrát l/2 hodín v sume l 9O2.- Sk.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa l8. marca 2OO8

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: