Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5f6/374670.0e8565.pdf
PDF · 94.29 KB
No categories available
1TdoV/3/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 3/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu z predsedu
senátu JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Milana
Lipovského, JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Štefana Michálika v trestnej veci proti
obvinenému Š. K. a spol., vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 4 T 5/03,
prerokoval na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2008 Bratislave dovolanie, ktoré
podal obvinený Š. K. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 10. októbra 2007, sp. zn. 1 To 13/2006 a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Š. K. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 9. júna 2005, sp. zn. 4 T 5/03 bol obvi-
nený Š. K. (spolu s K. M., rod Č.) uznaný za vinného z trestného činu skrátenia dane
a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1 Tr. zák. a z rovnako
pomenovaného trestného činu podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
v časovom období od 1. apríla 1999 do 4. novembra 1999 v prevádzke B.-H.,
číslo X. obžalovaný Š. K., ako podnikateľ podnikajúci na základe živnostenského
oprávnenia pod obchodným menom Š. K. – O. s palivom, spoločne s obžalovanou
K. M. po vzájomnej dohode predávali jednotlivým odberateľom rôzne druhy tovaru,
pričom nevystavovali daňové doklady o prijatí peňažných súm, príjmové pokladničné
doklady a ani doklady z elektronickej registračnej pokladne o prijatí peňažných súm,
pri príjme peňazí v hotovosti a v týchto prípadoch neboli tržby zavedené do účtovnej
evidencie, neboli priznané v daňových priznaniach za rok 1999 a boli vedené len
v štyroch zošitoch, kde ich zapisovala obžalovaná M., čím spoločným konaním
21 Tdo V 3/2008
skrátili daň z pridanej hodnoty vo výške 3 058 402 Sk a daň z príjmov fyzických osôb
vo výške 6 214 061 Sk a spôsobili tak štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky
v zastúpení D. Ú. v B. škodu vo výške 9 272 463.
Za to bol odsúdený podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradený
do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na podklade včas
podaných odvolaní obvinenými Š. K. a K. M., rod. Č., rozsudkom z 10. októbra 2007,
sp. zn. 1 To 13/2006, zrušil podľa § 258 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v znení účinnom
do 1. januára 2006 citovaný rozsudok súdu prvého stupňa a v celom rozsahu a podľa
§ 259 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 sám vo veci rozhodol tak,
že uznal obvineného Š. K. za vinného činu skrátenia dane a poistného
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 a obvinenú K. M., rod. Č. z trestného činu skrátenia dane
a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1 Tr. zák., s použitím
§ 88 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, na rovnakom skutkovom základe
ako súd prvého stupňa.
Za to odsúdil obvineného Š. K. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006, na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, pre výkon
ktorého ho podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradil do I. (prvej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Obvinenej K. M., rod. Č. bol podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006 uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon
ktorého jej bol podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom
do 1. januára 2006, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Proti citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu
odvolacieho podal obvinený Š. K. dovolanie prostredníctvom obhajcu (zákonná
podmienka uvedená v § 373 ods. 1 Tr. por.) Tento mimoriadny opravný prostriedok
oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por., t.j.,
31 Tdo V 3/2008
že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a napadnuté
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a tiež
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolateľ poukázal
na to, že súdy oboch stupňov porušili zásadu spravodlivého hodnotenia dôkazov,
uvedenú v § 2 ods. 12 Tr. por., keď sa nevysporiadali s dôkazmi svedčiacimi v jeho
prospech a keď jednostranne prihliadli len na dôkazy svedčiace v jeho neprospech.
Za podklad pre rozhodnutie o vine vzali zmätočné vyjadrenie spoluobvinenej K. M.
pri miestnom zisťovaní vykonanom daňovým úradom ako aj pri podaní vysvetlenia,
kedy nemala možnosť náležitým spôsobom vysvetliť funkciu zaistených zošitov,
v ktorých sa viedla pomocná účtovná evidencia. Rozsah skrátenia dane bol
nesprávne zistený len na základe spomenutých zošitov, bez pribratia znalca z odboru
ekonomiky, ako to navrhoval v pôvodnom konaní. Pokiaľ súdy nižších stupňov
nevykonali takýto dôkaz, bolo porušené jeho právo na obhajobu ako aj zásada
náležitého zistenia skutkového stavu. Súd sa tiež dostatočne nevysporiadal
s výpoveďou svedkyne K. Ď., že v zošitoch boli uvádzané aj faktúry, ktoré s zhodli
s účtovníctvom ako aj s výpoveďou svedka J. T., že každý predaj prešiel
elektronickou registračnou pokladňou. V konaní pred súdmi boli produkované len
dôkazy, ktoré smerovali k tomu, že neviedol riadne účtovnú evidenciu, na základe
ktorej potom podal nesprávne daňové priznanie. Toto konanie bolo súdmi
vyhodnotené ako úmyselné bez toho, aby bola vykonaná fyzická inventúra
skutočného tovaru, ktorý sa nachádzal vo firme. Pritom pri daňových kontrolách
nebol nájdený tovar, ktorý by bol čiernym tovarom alebo by nebol zachytený
v účtovníctve. Tiež v spise nie je uvedený žiadny odberateľ, ktorý by potvrdil,
že takýto tovar (označený bodkou) od neho odobral. Už spomenuté vysvetlenie
poskytnuté spoluobvinenou M., 5. novembra 1999, ktoré nemalo povahu
neodkladného alebo neopakovateľného úkonu nemohlo byť vo forme záznamu
zaradené do trestného spisu, pričom súdy podľa ustálenej súdnej praxe nemali
na taký dôkaz prihliadať.
Z uvedených dôvodov obvinený Š. K. navrhol, aby dovolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
súdu prvého stupňa, a aby prikázal vec znovu prerokovať a rozhodnúť.
41 Tdo V 3/2008
Krajský prokurátor v Žiline vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol,
že obvineným Š. K. uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a
písm. i/ Tr. por. nie sú splnené. Odmietnutie vykonania navrhnutého dôkazu môže
znamenať neúplné zistenie skutkového stavu a nie porušenie práva na obhajobu.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. podané
dovolanie neobsahuje žiadne právne námietky ale smerujú výhradne voči skutkovým
záverom súdov nižších stupňov, akcentujúc neúplnosť vykonaného dokazovania
a nesprávne hodnotenie dôkazov.
Z uvedených dôvodov krajský prokurátor navrhol dovolanie obvineného Š. K.
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.) ale súčasne aj to,
že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo
je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.)
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371
Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na
príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti
obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu ide o dovolanie,
ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnu-
tiam súdu je určený k náprave výslovne uvedených procesných hmotnoprávnych
chýb, ako to plynie z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Spomenutý
opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého
a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
51 Tdo V 3/2008
Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu
všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť
skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad
ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom
na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je
možné vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Tento dôvod dovolania je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva
na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na inom nesprávnom hmotnopráv-
nom posúdení. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené
k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú
v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
To znamená, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých
je rozhodnutie založené.
Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu ku skutko-
vému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Dovolanie obvineného Š. K. však
existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. neopiera o žiadne
právne námietky ale je založené výlučne na skutkových výhradách, keď skutkové
zistenia považuje za chybné v dôsledku neúplného dokazovania a tiež nesprávneho
hodnotenia dôkazov. Ide tak o námietky, ktoré sú mimo dovolateľom deklarovaného
zákonného dovolacieho dôvodu (námietky obvineného Š. K. vecne nezodpovedajú
zákonnému vymedzeniu použitého dovolacieho dôvodu) a preto najvyšší súd na ne
nemohol prihliadať
Rovnako tomu tak je aj pokiaľ ide o ďalší dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por., ktorý je daný v prípadoch porušenia práva na obhajobu, ovšem
zásadným spôsobom. Tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený pri nerešpek-
tovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní úkonov
trestného konania tvoriacich podklad pre meritórne rozhodnutie bez prítomnosti
ustanoveného alebo zvoleného obhajcu obvineného, hoci sa takých úkonov mienil
zúčastniť a pod. Bez ďalšieho však pod uvedený dovolací dôvod, ale nemožno
61 Tdo V 3/2008
podradiť nevykonanie dôkazov súdom v rozsahu navrhovanom procesnou stranou
ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade.
Napokon nebolo možné prihliadať ani na námietku obvineného, že súčasťou
spisu nemal byť záznam o podaní vysvetlenia obvinenou K. M. 5. novembra 1999,
ktorý prečítal prvostupňový Krajský súd v Žiline na hlavnom pojednávaní ako listinný
dôkaz podľa § 213 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (č.l. 700),
pretože dovolací súd je podľa § 385 ods. 1 Tr. por. viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené, pričom dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., t.j.,
že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom, obvinený Š. K. výslovne neuplatnil. Navyše vykonanie tohto dôkazu
súdom prvého stupňa (ktoré nemožno stotožňovať s námietkou zaradenia takého
dôkazného prostriedku do trestného spisu) obvinený nenamietal najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom, a preto podľa § 371 ods. 3 Tr. por., by ani tento dovolací
dôvod použiť nemohol.
So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por., dovolací súd bez
preskúmania veci podané dovolanie obvineným Š. K. odmietol na neverejnom
zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 28. apríla 2008
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Krajčovič
Za správnosť vyhotovenia: