Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/1/2008

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 1/2008

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Juraja Majchráka, JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Štefana

Michálika a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci proti obvinenému J. K .

a spol., vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. , prerokoval

na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podali

obvinení J. K. a S. F. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. septembra 2007, sp. zn. a rozhodol

t a k t o:

Podľa dovolanie obvinených J. K. a S. F.

sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e:

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 7. septembra 2005, sp. zn.

boli obvinení J. K. a S. F. uznaní za vinných zo spáchania pokusu trestného činu

vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/

Tr. - ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom

základe, že

14. mája 1994 obaja obvinení v presne nezistenom čase na ceste z mesta N.

na B. M. za obcou J., po predchádzajúcom navedení toho času už nebohým R. H.

a po predchádzajúcej vzájomnej dohode v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda

120 L, červenej farby, ktorého vodičom bol obvinený S. F. a obvinený J. K. sedel

v aute vzadu vpravo, za prisľúbenú finančnú odmenu v úmysle usmrtiť poškodeného

21 Tdo V 1/2008

R. M. G. obvinený J. K. prehodil cez hlavu poškodeného R. M. G. povraz, používaný

na viazanie slamy, ktorého konce mal omotané okolo rúk a s takto natiahnutým

povrazom ho začal škrtiť v úmysle ho usmrtiť, čo sa mu nepodarilo v dôsledku

obrany poškodeného, ktorý vsunul dva prsty ľavej ruky pod povraz, na to sa obvinený

S. F. so skrutkovačom o dĺžke najmenej 20 cm pokúsil bodnúť poškodeného R. M. G.

a následne obvinení v konaní už nepokračovali, poškodenému R. M. G. spôsobili

zranenie - odreninu krku a malé krvácanie na pravom oku.

Za to boli odsúdení podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 2, ods. 3

Tr. zák. na tresty odňatia slobody, a to:

- obvinený J. K. vo výmere sedem rokov ako trest súhrnný s použitím § 35

ods. 2 Tr. zák. s tým, že bol súčasne zrušený výrok o treste právoplatného rozsudku

Okresného súdu Nitra z 29. októbra 1996, sp. zn. , ako aj ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a

- obvinený S. F. vo výmere päť rokov.

Obaja obvinení boli pre výkon trestu zaradení podľa § 39a ods. 3

Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení v zákonnej lehote odvolanie

a odvolanie podal aj krajský prokurátor v Nitre v neprospech oboch obvinených.

Najvyšší súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky ako súd odvolací,

rozhodol o podaných odvolaniach tak, že:

I. Na podklade odvolania obvinených J. K. a S. F. podľa § 258 ods. 1 písm. d/

v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len ) rozsudok súdu prvého

31 Tdo V 1/2008

stupňa zrušil v celom rozsahu a následne na základe

obvinených J. K. a S. F. na nezmenenom skutkovom základe, uvedenom v rozsudku

súdu prvého stupňa za použitia § 88 Tr. zák., uznal za vinných z pokusu trestného

činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Tr. zák.

a za to odsúdil:

- obvineného J. K. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2, § 40

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, pričom

súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra z 29. októ-

bra 1996, sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

- obvineného S. F. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.

Podľa oboch obvinených na výkon im uložených trestov

zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.

II. Podľa odvolanie krajského prokurátora v Nitre zamietol.

Proti citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj proti

rozsudku súdu prvého stupňa podali obvinení J. K. a S. F. prostredníctvom obhajcu

JUDr. J. H. dovolanie.

Tento mimoriadny opravný prostriedok opreli o dovolací dôvod uvedený

v , t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia.

41 Tdo V 1/2008

V písomnom odôvodnení dovolania obvinení prostredníctvom ich obhajcu

predovšetkým namietali, že prvostupňový súd neriešil otázku, kedy možno prečítať

výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní, čím sa nezaoberal ani odvolací súd, hoci

išlo z hľadiska výroku o vine oboch obvinených o rozhodujúcu otázku. Čítať výpoveď

svedka možno iba za taxatívne stanovených podmienok, pričom išlo predovšetkým

o výpoveď svedka R. M. G., ktorý musel a mal možnosť sa vyjadriť k jeho pomeru

k veci, keď bol zadržaný nemeckou políciou a neskôr súdom odsúdený. Je totiž

vylučujúcou okolnosťou tvrdenie, že obaja obvinení sa ho mali pokúsiť zavraždiť

s tým, že mu dopomohli utiecť zo Slovenskej republiky. Poškodený sa po

„protiprávnom konaní“ obvinených dostal do stíhania a zadržania nemeckých

orgánov. Chcel sa dostať do postavenia prenasledovaného a núteného utiecť

z územia, kde ho chceli zavraždiť, a tak si „vylepšiť“ postavenie zadržaného

a stíhaného. Keď neboli splnené podmienky na prečítanie jeho výpovede a svedok

bol vypočúvaný počas trestného stíhania v Nemecku, tak treba pripustiť, že svoju

výpoveď upravil tak, aby si v tomto postavení svoje postavenie vylepšil. V konaní

pred prvostupňovým súdom tak došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach § 2 ods. 6

a

Dovolatelia v ďalšom namietali, že došlo k porušeniu zákona aj v ustanovení

§ 8 ods. 3 Tr. zák., pokiaľ súdy oboch stupňov nevzali za preukázané, že obaja

obvinení po skutku, označenom ako pokus trestného činu vraždy, dobrovoľne upustili

od ďalšieho konania potrebného k dokonaniu trestného činu. Poukázali na to,

že obvinený S. F. vozil brata, zo žiadneho dôkazu však nevyplynulo, že by sa

zúčastnil jednania, na ktorom sa malo dohodnúť usmrtenie R. M. G. Pre záver o vine

obvineného S. F. bolo potrebné preukázať, že mal vedomosť o zámere usmrtiť

poškodeného, a za tým účelom po dohode alebo s vedomosťou o uvedenej okolnosti

riadil motorové vozidlo, čo sa však nestalo. Podľa argumentácie dovolateľov

sa skutok, tak ako bol ustálený ani objektívne stať nemohol, pretože tomu bránili

priestorové možnosti vozidla (Škoda 120L). Vyšetrovací pokus by vylúčil možnosť,

že poškodený so slučkou na krku, pripútaný na pravom prednom sedadle vozidla

ľavou nohou odvrátil útok obvineného F. a pri fixácii hlavy škrtidlom by ešte narazil

hlavou do predného skla.

51 Tdo V 1/2008

V ďalšom obhajca obvinených poukázal na ich osobnostné črty, ktoré

nenasvedčujú tomu, že by boli schopní spáchať trestný čin vraždy. Vo vzťahu

k obvinenému S. F. namietal, že sa súdy nezaoberali jeho obhajobou, že na

poškodeného skrutkovačom zaútočil preto, lebo sa zľakol, a preto urobil v podstate

obranný pohyb, ktoré vysvetlenie je prijateľnejšie než záver, že chcel poškodeného

bodnúť, a to dokonca že chcel zasiahnuť životne dôležité orgány, pričom však

poškodenému žiadne zranenia nespôsobil. Dovolatelia namietali, že o treste a jeho

výške sa malo rozhodovať až po tom, čo by bola ich vina nesporná. Obhajca

obvinených s poukazom na to, že nemá k dispozícii odôvodnenie odvolacieho súdu

uviedol, že nemôže v podanom dovolaní reagovať na dôvody rozsudku tohto súdu.

V závere dovolania obhajca obvinených zdôraznil rozhodnutia súdov oboch

stupňov považuje za nezákonné, keďže v konaní pred súdom prvého stupňa došlo

k porušeniu zákona v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 2 ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 11,

ods. 12, , , , a

s ich podrobnou citáciou a k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení došlo zásadne

v ustanovení § 8 ods. 3 Tr. zák., keďže zo strany obvinených došlo k zániku

trestnosti v dôsledku dobrovoľného upustenia od dokonania súdeného činu. Vyjadril

presvedčenie, že ak došlo k upusteniu od úmyslu uškrtiť poškodeného a nenastúpil

iný mechanizmus jeho usmrtenia, tak došlo k upustenia od úmyslu usmrtiť G.,

čo ani nebolo sporným. Ak by sa G. podarilo utiecť, mali obvinení dni a noci na to,

aby úmysel im kladený za vinu dokonať, alebo sa oň opäť pokúsiť. Nestalo sa tak

preto, lebo obvinený K. upustil od úmyslu usmrtiť poškodeného a obvinený F. taký

úmysel ani nikdy nemal. Rozhodnutie o vine obvinených je preto v rozpore

s ustanoveniami § 4, § 9 ods. 2, § 8 ods. 3 a § 219 Tr. zák. a je ním negovaná

zásada in dubio pro reo.

Podaným dovolaním sa preto dovolatelia domáhali nápravy s prosbou,

aby dovolací súd konal nezávisle a nestranne a zásadne v duchu zákonnosti

a spravodlivosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenými osobami

prostredníctvom obhajcu () a ),

61 Tdo V 1/2008

v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať (, ) avšak súčasne zistil, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa , lebo

je zrejmé, že nie je splnený dovolateľmi uplatnený dôvod dovolania podľa § 371

ods. 1 písm. i/

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnu-

tiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných

a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých

dovolacích dôvodov podľa ods. písm. a/ ž písm. l/ , resp. aj ustano-

venia

Tento mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových

zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia

ustanovenia , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotno-právneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd

nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhod-

nutí súdu druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací

súd nemôže skúmať už aj z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho

prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného iba

s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením

vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom

nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave

právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom

71 Tdo V 1/2008

posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom

dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. i/ nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na

ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne

námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový

stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa

, hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.

Z pohľadu dovolacieho súdu treba ďalej uviesť, že obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera

existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ

tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania (v posudzovanom prípade bol uplatnený dovolací

dôvod podľa ), pritom ale v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou

sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho

stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Podľa možno dovolanie podať, ak rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci rozhodovania

o dovolaní z uvedeného dôvodu vychádza Najvyšší súd Slovenskej republiky

zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní

a hodnotí, či tieto skutkové zistenia boli z hľadiska hmotného práva správne

posúdené. Nie je teda možné namietať nič proti samotným skutkovým zisteniam

súdu, proti tomu, ako súd hodnotil dôkazy, v akom rozsahu vykonal dokazovanie, ako

postupoval pri vykonávaní dôkazov a pod. V tomto smere totiž nejde o aplikáciu

hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6

o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu

a pri hodnotení dôkazov.

81 Tdo V 1/2008

V posudzovanej veci súdy oboch stupňov zhodne skutkovo uzavreli,

že obvinení J. K. a S. F. 14. mája 1994 v presne nezistenom čase na ceste z mesta

N. na B. M. za obcou J., po predchádzajúcom navedení toho času už nebohým R. H.

a po predchádzajúcej vzájomnej dohode v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda

120 L červenej farby, ktorého vodičom bo obvinený S. F. a obvinený J. K. sedelv aute

vzadu vpravo, za prisľúbenú finančnú odmenu v úmysle usmrtiť poškodeného

R. M. G. obvinený J. K. prehodil cez hlavu poškodeného R. M. G. povraz, používaný

na viazanie slamy, ktorého konce mal omotané okolo rúk a s takto natiahnutým

povrazom ho začal škrtiť v úmysle ho usmrtiť, čo sa mu nepodarilo v dôsledku

obrany poškodeného, ktorý vsunul dva prsty ľavej ruky pod povraz, na to sa obvinený

S. F. so skrutkovačom o dĺžke najmenej 20 cm pokúsil bodnúť poškodeného R. M. G.

a následne obvinení v konaní už nepokračovali, poškodenému R. M. G. spôsobili

zranenie - odreninu krku a malé krvácanie na pravom oku. Tento skutok bol

v konečnom dôsledku u oboch obvinených posúdený za použitia § 88 Tr. zák.,

ako pokus trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2

a § 219 ods. 1 Tr. zák.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že existenciu uplatneného

dovolacieho dôvodu podľa obvinení vidia zjavne

v skutkových zisteniach prvostupňového a odvolacieho súdu, týkajúcich sa záverov

o dobrovoľnom upustení od dokonania spomínaného trestného činu, a to na základe

podľa odvolateľov nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho hodnotenia

vykonaných dôkazov (podľa dovolateľov vykonaných aj nezákonným spôsobom).

Podstatou podaného dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd

prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným

právnym záverom, než tak urobili prvostupňový a odvolací súd. Treba pritom

podotknúť, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (ktorý však obhajca podľa

vlastného vyjadrenia nemal k dispozícii) podrobne vysvetlil a ktoré dôkazy a závery

z nich vyplývajúce oprel svoj rezultát, že v posudzovanej veci nedošlo k naplneniu

podmienok ustanovenia § 8 ods. 3 Tr. zák.

Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté

dovolaním obvinených J. K. a S. F. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení

91 Tdo V 1/2008

skutku ani na inom nesprávnom hmotno-právnom posúdení, pretože skutok, tak ako

bol súdmi oboch stupňov zistený, vykazuje znaky pokusu trestného činu vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Tr. zák., z ktorého

boli obvinení uznaní za vinných. Preto nimi uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ nie je daný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené

zjavné nesplnenie podmienok dovolania podľa dovolanie

obvinených J. K. a S. F. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. apríla 2008.

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Juraj Majchrák

Za správnosť vyhotovenia: