Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f8e/374669.7fc552.pdf
PDF · 104.39 KB
No categories available
1TdoV/1/2008
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 1/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Juraja Majchráka, JUDr. Petra Krajčoviča, JUDr. Štefana
Michálika a JUDr. Milana Lipovského v trestnej veci proti obvinenému J. K .
a spol., vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 5 T 7/2003, prerokoval
na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podali
obvinení J. K. a S. F. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 19. septembra 2007, sp. zn. 1 To 7/2006 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených J. K. a S. F.
sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e:
Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo 7. septembra 2005, sp. zn. 5 T 7/2003
boli obvinení J. K. a S. F. uznaní za vinných zo spáchania pokusu trestného činu
vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/
Tr. zák. v znení zákona č. 177/1993 Z.z. - ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom
základe, že
14. mája 1994 obaja obvinení v presne nezistenom čase na ceste z mesta N.
na B. M. za obcou J., po predchádzajúcom navedení toho času už nebohým R. H.
a po predchádzajúcej vzájomnej dohode v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
120 L, červenej farby, ktorého vodičom bol obvinený S. F. a obvinený J. K. sedel
v aute vzadu vpravo, za prisľúbenú finančnú odmenu v úmysle usmrtiť poškodeného
21 Tdo V 1/2008
R. M. G. obvinený J. K. prehodil cez hlavu poškodeného R. M. G. povraz, používaný
na viazanie slamy, ktorého konce mal omotané okolo rúk a s takto natiahnutým
povrazom ho začal škrtiť v úmysle ho usmrtiť, čo sa mu nepodarilo v dôsledku
obrany poškodeného, ktorý vsunul dva prsty ľavej ruky pod povraz, na to sa obvinený
S. F. so skrutkovačom o dĺžke najmenej 20 cm pokúsil bodnúť poškodeného R. M. G.
a následne obvinení v konaní už nepokračovali, poškodenému R. M. G. spôsobili
zranenie - odreninu krku a malé krvácanie na pravom oku.
Za to boli odsúdení podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 40 ods. 2, ods. 3
Tr. zák. na tresty odňatia slobody, a to:
- obvinený J. K. vo výmere sedem rokov ako trest súhrnný s použitím § 35
ods. 2 Tr. zák. s tým, že bol súčasne zrušený výrok o treste právoplatného rozsudku
Okresného súdu Nitra z 29. októbra 1996, sp. zn. 2 T 45/96, ako aj ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
- obvinený S. F. vo výmere päť rokov.
Obaja obvinení boli pre výkon trestu zaradení podľa § 39a ods. 3
Tr. zák. do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení v zákonnej lehote odvolanie
a odvolanie podal aj krajský prokurátor v Nitre v neprospech oboch obvinených.
Najvyšší súd Slovenskej republiky Slovenskej republiky ako súd odvolací,
rozhodol o podaných odvolaniach tak, že:
I. Na podklade odvolania obvinených J. K. a S. F. podľa § 258 ods. 1 písm. d/
Tr. por. v znení účinnom do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) rozsudok súdu prvého
31 Tdo V 1/2008
stupňa zrušil v celom rozsahu a následne na základe § 259 ods. 3 Tr. por.
obvinených J. K. a S. F. na nezmenenom skutkovom základe, uvedenom v rozsudku
súdu prvého stupňa za použitia § 88 Tr. zák., uznal za vinných z pokusu trestného
činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Tr. zák.
a za to odsúdil:
- obvineného J. K. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2, § 40
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov, pričom
súčasne zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Nitra z 29. októ-
bra 1996, sp. zn. 2 T 45/96, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,
- obvineného S. F. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyri roky.
Podľa § 39a ods. 3 Tr. por. oboch obvinených na výkon im uložených trestov
zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny.
II. Podľa § 256 Tr. por. odvolanie krajského prokurátora v Nitre zamietol.
Proti citovanému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj proti
rozsudku súdu prvého stupňa podali obvinení J. K. a S. F. prostredníctvom obhajcu
JUDr. J. H. dovolanie.
Tento mimoriadny opravný prostriedok opreli o dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., t.j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia.
41 Tdo V 1/2008
V písomnom odôvodnení dovolania obvinení prostredníctvom ich obhajcu
predovšetkým namietali, že prvostupňový súd neriešil otázku, kedy možno prečítať
výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní, čím sa nezaoberal ani odvolací súd, hoci
išlo z hľadiska výroku o vine oboch obvinených o rozhodujúcu otázku. Čítať výpoveď
svedka možno iba za taxatívne stanovených podmienok, pričom išlo predovšetkým
o výpoveď svedka R. M. G., ktorý musel a mal možnosť sa vyjadriť k jeho pomeru
k veci, keď bol zadržaný nemeckou políciou a neskôr súdom odsúdený. Je totiž
vylučujúcou okolnosťou tvrdenie, že obaja obvinení sa ho mali pokúsiť zavraždiť
s tým, že mu dopomohli utiecť zo Slovenskej republiky. Poškodený sa po
„protiprávnom konaní“ obvinených dostal do stíhania a zadržania nemeckých
orgánov. Chcel sa dostať do postavenia prenasledovaného a núteného utiecť
z územia, kde ho chceli zavraždiť, a tak si „vylepšiť“ postavenie zadržaného
a stíhaného. Keď neboli splnené podmienky na prečítanie jeho výpovede a svedok
bol vypočúvaný počas trestného stíhania v Nemecku, tak treba pripustiť, že svoju
výpoveď upravil tak, aby si v tomto postavení svoje postavenie vylepšil. V konaní
pred prvostupňovým súdom tak došlo k porušeniu zákona v ustanoveniach § 2 ods. 6
Dovolatelia v ďalšom namietali, že došlo k porušeniu zákona aj v ustanovení
§ 8 ods. 3 Tr. zák., pokiaľ súdy oboch stupňov nevzali za preukázané, že obaja
obvinení po skutku, označenom ako pokus trestného činu vraždy, dobrovoľne upustili
od ďalšieho konania potrebného k dokonaniu trestného činu. Poukázali na to,
že obvinený S. F. vozil brata, zo žiadneho dôkazu však nevyplynulo, že by sa
zúčastnil jednania, na ktorom sa malo dohodnúť usmrtenie R. M. G. Pre záver o vine
obvineného S. F. bolo potrebné preukázať, že mal vedomosť o zámere usmrtiť
poškodeného, a za tým účelom po dohode alebo s vedomosťou o uvedenej okolnosti
riadil motorové vozidlo, čo sa však nestalo. Podľa argumentácie dovolateľov
sa skutok, tak ako bol ustálený ani objektívne stať nemohol, pretože tomu bránili
priestorové možnosti vozidla (Škoda 120L). Vyšetrovací pokus by vylúčil možnosť,
že poškodený so slučkou na krku, pripútaný na pravom prednom sedadle vozidla
ľavou nohou odvrátil útok obvineného F. a pri fixácii hlavy škrtidlom by ešte narazil
hlavou do predného skla.
51 Tdo V 1/2008
V ďalšom obhajca obvinených poukázal na ich osobnostné črty, ktoré
nenasvedčujú tomu, že by boli schopní spáchať trestný čin vraždy. Vo vzťahu
k obvinenému S. F. namietal, že sa súdy nezaoberali jeho obhajobou, že na
poškodeného skrutkovačom zaútočil preto, lebo sa zľakol, a preto urobil v podstate
obranný pohyb, ktoré vysvetlenie je prijateľnejšie než záver, že chcel poškodeného
bodnúť, a to dokonca že chcel zasiahnuť životne dôležité orgány, pričom však
poškodenému žiadne zranenia nespôsobil. Dovolatelia namietali, že o treste a jeho
výške sa malo rozhodovať až po tom, čo by bola ich vina nesporná. Obhajca
obvinených s poukazom na to, že nemá k dispozícii odôvodnenie odvolacieho súdu
uviedol, že nemôže v podanom dovolaní reagovať na dôvody rozsudku tohto súdu.
V závere dovolania obhajca obvinených zdôraznil rozhodnutia súdov oboch
stupňov považuje za nezákonné, keďže v konaní pred súdom prvého stupňa došlo
k porušeniu zákona v ustanoveniach § 2 ods. 1, § 2 ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 11,
ods. 12, § 100 ods. 2, ods. 8, § 211 ods. 1, ods.2 písm. b/ a § 211 ods. 3 Tr. por.
s ich podrobnou citáciou a k porušeniu hmotnoprávnych ustanovení došlo zásadne
v ustanovení § 8 ods. 3 Tr. zák., keďže zo strany obvinených došlo k zániku
trestnosti v dôsledku dobrovoľného upustenia od dokonania súdeného činu. Vyjadril
presvedčenie, že ak došlo k upusteniu od úmyslu uškrtiť poškodeného a nenastúpil
iný mechanizmus jeho usmrtenia, tak došlo k upustenia od úmyslu usmrtiť G.,
čo ani nebolo sporným. Ak by sa G. podarilo utiecť, mali obvinení dni a noci na to,
aby úmysel im kladený za vinu dokonať, alebo sa oň opäť pokúsiť. Nestalo sa tak
preto, lebo obvinený K. upustil od úmyslu usmrtiť poškodeného a obvinený F. taký
úmysel ani nikdy nemal. Rozhodnutie o vine obvinených je preto v rozpore
s ustanoveniami § 4, § 9 ods. 2, § 8 ods. 3 a § 219 Tr. zák. a je ním negovaná
zásada in dubio pro reo.
Podaným dovolaním sa preto dovolatelia domáhali nápravy s prosbou,
aby dovolací súd konal nezávisle a nestranne a zásadne v duchu zákonnosti
a spravodlivosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenými osobami
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/) Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.),
61 Tdo V 1/2008
v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) avšak súčasne zistil, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por., lebo
je zrejmé, že nie je splnený dovolateľmi uplatnený dôvod dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnu-
tiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. písm. a/ ž písm. l/ Tr. por., resp. aj ustano-
venia § 374 ods. 3 Tr. por.
Tento mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových
zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotno-právneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd
nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhod-
nutí súdu druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací
súd nemôže skúmať už aj z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho
prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného iba
s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením
vykonaných dôkazov nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom
nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave
právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom
71 Tdo V 1/2008
posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom
dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na
ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne
námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový
stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná
okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba ďalej uviesť, že obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ
tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania (v posudzovanom prípade bol uplatnený dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou
sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho
stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. možno dovolanie podať, ak rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia. Z uvedeného vyplýva, že v rámci rozhodovania
o dovolaní z uvedeného dôvodu vychádza Najvyšší súd Slovenskej republiky
zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní
a hodnotí, či tieto skutkové zistenia boli z hľadiska hmotného práva správne
posúdené. Nie je teda možné namietať nič proti samotným skutkovým zisteniam
súdu, proti tomu, ako súd hodnotil dôkazy, v akom rozsahu vykonal dokazovanie, ako
postupoval pri vykonávaní dôkazov a pod. V tomto smere totiž nejde o aplikáciu
hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6
Tr. por. o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu
a pri hodnotení dôkazov.
81 Tdo V 1/2008
V posudzovanej veci súdy oboch stupňov zhodne skutkovo uzavreli,
že obvinení J. K. a S. F. 14. mája 1994 v presne nezistenom čase na ceste z mesta
N. na B. M. za obcou J., po predchádzajúcom navedení toho času už nebohým R. H.
a po predchádzajúcej vzájomnej dohode v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda
120 L červenej farby, ktorého vodičom bo obvinený S. F. a obvinený J. K. sedelv aute
vzadu vpravo, za prisľúbenú finančnú odmenu v úmysle usmrtiť poškodeného
R. M. G. obvinený J. K. prehodil cez hlavu poškodeného R. M. G. povraz, používaný
na viazanie slamy, ktorého konce mal omotané okolo rúk a s takto natiahnutým
povrazom ho začal škrtiť v úmysle ho usmrtiť, čo sa mu nepodarilo v dôsledku
obrany poškodeného, ktorý vsunul dva prsty ľavej ruky pod povraz, na to sa obvinený
S. F. so skrutkovačom o dĺžke najmenej 20 cm pokúsil bodnúť poškodeného R. M. G.
a následne obvinení v konaní už nepokračovali, poškodenému R. M. G. spôsobili
zranenie - odreninu krku a malé krvácanie na pravom oku. Tento skutok bol
v konečnom dôsledku u oboch obvinených posúdený za použitia § 88 Tr. zák.,
ako pokus trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2
a § 219 ods. 1 Tr. zák.
Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že existenciu uplatneného
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinení vidia zjavne
v skutkových zisteniach prvostupňového a odvolacieho súdu, týkajúcich sa záverov
o dobrovoľnom upustení od dokonania spomínaného trestného činu, a to na základe
podľa odvolateľov nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho hodnotenia
vykonaných dôkazov (podľa dovolateľov vykonaných aj nezákonným spôsobom).
Podstatou podaného dovolania je teda snaha dosiahnuť, aby dovolací súd
prehodnotil vykonané dôkazy a na základe ich iného hodnotenia dospel k odlišným
právnym záverom, než tak urobili prvostupňový a odvolací súd. Treba pritom
podotknúť, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (ktorý však obhajca podľa
vlastného vyjadrenia nemal k dispozícii) podrobne vysvetlil a ktoré dôkazy a závery
z nich vyplývajúce oprel svoj rezultát, že v posudzovanej veci nedošlo k naplneniu
podmienok ustanovenia § 8 ods. 3 Tr. zák.
Z uvedeného v konečnom dôsledku vyplýva, že rozhodnutie napadnuté
dovolaním obvinených J. K. a S. F. nespočíva na nesprávnom právnom posúdení
91 Tdo V 1/2008
skutku ani na inom nesprávnom hmotno-právnom posúdení, pretože skutok, tak ako
bol súdmi oboch stupňov zistený, vykazuje znaky pokusu trestného činu vraždy
spolupáchateľstvom podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Tr. zák., z ktorého
boli obvinení uznaní za vinných. Preto nimi uvádzaný dovolací dôvod podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je daný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené
zjavné nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods.1 písm. i/ Tr. por. dovolanie
obvinených J. K. a S. F. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2008.
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Juraj Majchrák
Za správnosť vyhotovenia: