Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/6/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

1 Tdo V – 6/2007

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Haralda Stiffela a sudcov JUDr. Jany Serbovej, JUDr. Emila Bdžocha,

JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Martina Piovartsyho, v trestnej veci proti obvinenému

F. L. a spol., vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. , prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. apríla 2008 v Bratislave, dovolanie, ktoré

podal obvinený F. L., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo 6. decembra 2006, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného F. L.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 29. mája 2006, sp. zn. , bol

obvinený F. L. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa

§ 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. júla 2004 a z trestného činu vraždy podľa

§ 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, ktorých sa dopustil

v podstate tak, že

dňa 16. januára 2004 asi o 15.00 hod. v P., na parkovisku plážového

kúpaliska pri reštaurácii K., na B., prevzal od spoluobvineného J. M. (nar. X. –

odsúdeného v rovnakej veci ), ktorý ho na toto miesto priviezol, pištoľ značky W. P.,

mod. 9, ráže 6.35 mm, výrob. čís. X., rukavice, silónovú pančuchu a šiltovú čiapku,

pričom mu povedal, aby sa zamaskoval uvedenými vecami a pod hrozbou

odovzdanej strelnej zbrane donútil J. K. (ktorého na toto miesto on – J. M. – vylákal

21 Tdo V – 6/2007

pod zámienkou predaja osobného motorového vozidla za sumu 980 000 Sk)

odovzdať mu prinesenú finančnú hotovosť, ktorú si mali rozdeliť, následne obvinený

F. L. na uvedenom parkovisku v čase okolo 15.25 hod. pristúpil z ľavej strany

k zaparkovanému vozidlu zn. A. X., EČV P., pištoľou vystrelil cez okno ľavých

predných dverí dovnútra vozidla, pričom strelou zasiahol spolujazdca J. Š.

do pravého predlaktia a potom, keď z vozidla vystúpil vodič J. K., z bezprostrednej

vzdialenosti najmenej dvakrát na neho vystrelil, pritom kričal, aby mu dal peniaze,

čím mu spôsobil priestrel pravého predkolenia a strelné poranenie ľavej časti

hrudníka, priestrel prednej a zadnej steny pravej komory srdca, v dôsledku čoho J. K.

zomrel.

Za tieto trestné činy uložil krajský súd obvinenému F. L. podľa § 219 ods. 2,

s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, úhrnný výnimočný trest

odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsiatich) rokov a 2 (dvoch) mesiacov. Na výkon tohto

trestu ho podľa § 39a ods. 2 písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného do1. januára 2006

zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa účinného do 1. januára 2006 súd zaviazal

obvineného F. L. nahradiť poškodenej J. K. škodu v sume 43 851 Sk.

Tento rozsudok podľa , alinea cc) účinného

do 1. januára 2006, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 6. decembra 2006,

kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného zamietol.

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému

a jeho obhajcovi doručený 14. marca, resp. 10. marca 2007.

Krajský súd v Trenčíne predložil dňa 25. júna 2007 Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky dovolanie, ktoré podal obvinený F. L. prostredníctvom obhajcu

na Krajskom súde v Trenčíne dňa 23. mája 2007, proti uzneseniu Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 6.decembra 2006, sp. zn. . Domáhal sa ním,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona z dôvodov

uvedených v ustanovení , , ,

31 Tdo V – 6/2007

Svoje dovolanie odôvodnil tým, že v dôsledku toho, že neboli vykonané všetky

dôkazy, súd rozhodol tak, že organizátora trestného činu J. M. odsúdil iba za trestný

čin lúpeže, hoci ho na trestnú činnosť naviedol. Napriek tomu, jeho – obvineného

F. L. – odsúdil za trestný čin vraždy, pričom pri ukladaní trestu použil asperačnú

zásadu kvôli tomu, že čin spáchal so zbraňou, hoci ju prevzal od M. asi 10 minút pred

skutkom na vystrašenie poškodených. Z uvedeného je zrejmé, že ak je on stíhaný

za trestný čin vraždy, potom aj osoba, ktorá ho na čin naviedla a dala mu k dispozícii

nabitú zbraň, musela konať minimálne v nepriamom úmysle podľa § 4 písm. b/

Tr. zák. tak, ako sa to vykladá v jeho neprospech. Pokiaľ by však úvaha súdu

vo vzťahu k odsúdenému M. a právnej kvalifikácie lúpeže bola správna, potom by

sa aj na neho mala vzťahovať takáto právna kvalifikácia, pretože pôvodne sa s J. M.

dohodli iba na lúpeži a k usmrteniu poškodeného došlo nešťastnou náhodou a nie

úmyselným konaním. Preto by bola na mieste správna právna kvalifikácia s priamym

úmyslom k trestnému činu lúpeže podľa § 234 s nedbanlivostným následkom smrti

poškodeného. Jeho obhajoba, že k zraneniam a usmrteniu poškodeného došlo

pri vzájomnom zápase, čo nevyvrátil ani súdny znalec, nebola vyvrátená, o čom

svedčí aj to, že jedna zo striel smerovala do pravého predkolenia a jedna do ľavej

časti hrudníka. Že došlo k vzájomnému kontaktu oboch osôb nakoniec vyplýva

aj z odôvodnenia rozsudku krajského súdu.

Obvinený ďalej v dovolaní poukázal na to, že krajský súd nesplnil dôsledne

pokyn najvyššieho súdu, aby sa dôsledne objasnil vplyv anabolík a steroidov, ktoré

užíval, na jeho duševný stav. Zo stanoviska MUDr. N. M. vyplýva, že realizovanie

vyšetrenia duševného stavu obvineného – i po dvoch rokoch

od skutku, by mohlo priblížiť a odhaliť prípadné psychopatologické štruktúry jeho

osobnosti. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcom období bol dlhodobo

aj psychiatricky liečený, bolo potrebné v danom prípade vykonať aj znalecké

dokazovanie v tomto smere vo vzťahu k posúdeniu jeho trestnoprávnej

zodpovednosti a k možnostiam jeho správania sa v stresovej situácii, v ktorej

sa pri trestnej činnosti nachádzal. Nevykonanie tohto dôkazu potom malo

za následok jednostranné posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti bez toho,

aby bol zistený skutočný skutkový stav vo vzťahu k jeho osobnosti.

41 Tdo V – 6/2007

V ďalšej časti dovolania obvinený opakoval okolnosti nadobudnutia zbrane

od obvineného M. a z toho plynúce následky, s ktorými musel byť

aj on uzrozumený. Napriek tomu došlo k už uvedenému rozdielnemu právnemu

posúdeniu ich konania. Namietal tiež uplatnenie asperačnej zásady pri ukladaní

trestu, lebo ak mu obvinený M. odovzdal zbraň tesne pred spáchaním trestného činu,

výhradne na jeho spáchanie, nemohlo ísť u neho o nedovolené ozbrojovanie

v súlade s dikciou zákona. Keďže nešlo o jeho úmysel zbraň držať alebo

prechovávať, bol tento trestný čin konzumovaný trestným činom lúpeže. Súd

mu však túto okolnosť dokonca kvalifikoval dvakrát, ako dvojité použitie priťažujúcej

okolnosti, čo zákon taktiež nepripúšťa.

Z týchto dôvodov obvinený F. L. vo svojom dovolaní navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok

súdu prvého stupňa a Krajskému súdu v Trenčíne prikázal, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle sa dňa 12. júna 2007 vyjadril k obsahu uvedeného

dovolania Krajský prokurátor v Trenčíne. Predovšetkým poukázal na to, že dôvody

dovolania v zmysle a obvinený nijakým spôsobom

nerozviedol a nekonkretizoval. Namietané pochybenie súdov ohľadom právnej

kvalifikácie jeho konania bolo podrobne rozobrané v ich rozhodnutiach, kde bola

argumentácia obvineného vyvrátená s poukazom na exces v jeho konaní z pohľadu

pôvodného dohovoru medzi obomi páchateľmi a jeho konanie bolo správne

vyhodnotené ako trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák.,

ktorého sa dopustil v nepriamom úmysle v zmysle § 4 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006. Použitie asperačnej zásady, rovnako ako uloženie trestu

vo výmere 20 rokov a 2 mesiace je v súlade s účinným v čase

skutku a bolo pre neho priaznivejšie, ako použitie neskôr účinného zákona.

Jednočinný súbeh trestného činu nedovoleného ozbrojovania s iným trestným činom

prichádza do úvahy vtedy, ak si páchateľ strelnú zbraň bez povolenia zadováži

trestným činom. Nevykonanie dokazovania ohľadom psychického stavu obvineného

formou znaleckého skúmania bolo odôvodnené odborným vyjadrením súdneho

znalca MUDr. N. M., podľa ktorého ani dlhodobé užívanie anabolických steroidov

51 Tdo V – 6/2007

nemá vplyv na psychiku užívateľa a nevedie k poruche ovládania ani rozpoznávacích

funkcií.

Z týchto dôvodov krajský prokurátor navrhol dovolanie obvineného F. L. podľa

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne

po preskúmaní veci zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

( ).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne,

t. j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedeného

v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti

obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie,

ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným

rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných

a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích

dôvodov podľa až písm. l/ , resp. aj podľa

Tento opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení urobených

súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať

len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou – treťou inštanciou zameranou

na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť

a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie

je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol

podľa základných zásad trestného konania, najmä ústnosti a bezprostrednosti

61 Tdo V – 6/2007

v konaní o dovolaní sám vykonávať. Preto s poukazom na nesprávne skutkové

zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodzovať dovolací

dôvod podľa

Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba právne námietky vo vzťahu

ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižších stupňov. Zákonná formulácia tohto

dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb

rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku

alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. To znamená, že s poukazom

na dovolací dôvod uvedený v nie je možné domáhať

sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Dovolateľ síce v súlade s ustanovením uviedol dôvody

dovolania podľa , , , tvrdiac,

že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, že rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, že bol

uložený nezákonný trest a konečne, že rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku, ale žiadny z týchto dôvodov nebol naplnený.

Ako bolo uvedené vyššie, podané dovolanie len formálne (a inflačne) odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, ktoré sa týkajú porušenia

práva na obhajobu, resp. uloženia trestu mimo sadzby alebo druhu trestu, ktorý

zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, či to, že rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom – § 371 ods. 1

písm. c/, písm. g/ a písm. h/ bez akejkoľvek vecnej argumentácie.

V skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov,

lebo dovolací súd po preskúmaní veci žiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

Treba len pripomenúť, že tieto dôvody dovolania nie je ani možné použiť, ak takú

skutočnosť obvinený nenamietal najneskôr v konaní pred odvolacím súdom (§ 371

ods. 3 ).

Skutočným obsahom dovolania obvineného, tak ako je to rozvedené vyššie,

sú jeho námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov

a k hodnoteniu vykonaných dôkazov z pohľadu ustanovenia § 2 ods. 5, ods. 6

71 Tdo V – 6/2007

účinného do 1. januára 2006, čo všetko malo mať za následok pochybnosti

o jeho vine vo vzťahu k trestnému činu vraždy.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho

konania pripomína, že v zmysle dovolanie možno podať

(aj vtedy), ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť

a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní.

Preto dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho

dôvodu namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť

hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného dokazovania, pričom

dovolateľ práve tieto skutkové okolnosti spochybňuje a uplatňuje ich ako osobitný

dovolací dôvod v zmysle tvrdiac, že bolo zásadným

spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. O tento dôvod by išlo v prípade

porušenia práva na obhajobu, ale zásadným spôsobom. Tento dovolací dôvod bude

spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej

obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod.,

čo sa v posudzovanom prípade nezistilo.

Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutku, ktorý spáchal obvinený F. L.,

súdy oboch stupňov v súlade s platným zákonom v čase činu (§ 16 ods. 1 Tr. zák.)

použili pre obvineného najpriaznivejší zákon, ktorým bol účinný do 1.

januára 2006, resp. do 31. júla 2004, ako je to uvedené nižšie. Súdy

sa správne vyrovnali aj s excesom v konaní obvineného F. L. pri jeho vybočení

z dohody so spoluobvineným J. M. o použití strelnej zbrane

pri lúpežnom prepadnutí J. Š. a J. K. Za preukázaných okolností obsahuje

tzv. skutková veta rozsudku súdu prvého stupňa vyjadrenie všetkých skutkových

okolností, ktoré vyžaduje použitá právna kvalifikácia, t. j. nepriamy úmysel

obvineného (§ 4 písm. b/ Tr. zák.) usmrtiť iného v úmysle získať majetkový prospech,

tak ako to vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu

vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Tr. zák. účinného

81 Tdo V – 6/2007

do 1. januára 2006. Obvinený F. L. spáchal tento trestný čin v reálnom súbehu

s trestným činom nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. júla 2004 (čo bolo pre obvineného vzhľadom na trestnú sadzbu opäť

najpriaznivejšie použitie zákona). Pri tomto trestnom čine sa rozumie „zadovážením

strelnej zbrane“ akýkoľvek spôsob jej získania pre seba (alebo iného), napr.

aj darom, resp. faktickým odovzdaním zbrane na spáchanie trestného činu, ako

to bolo v tomto prípade. Na dĺžke takejto nepovolenej držbe nezáleží i keď skutočná

dĺžka nepovolenej držby zbrane môže vo všeobecnosti mať význam z hľadiska

§ 3 ods. 4 Tr. zák. (nižšia spoločenská nebezpečnosť), okrem prípadu, ak je takouto

zbraňou spáchaný trestný čin, kedy sa stupeň spoločenskej nebezpečnosti naopak

zvyšuje.

Jednočinný súbeh trestného činu podľa § 185 Tr. zák. je možný s trestným

činom lúpeže podľa § 234 Tr. zák., krádeže podľa § 247 Tr. zák. (a inými

majetkovými trestnými činmi) iba v prípade, ak si páchateľ zadováži zbraň práve

spáchaním takého trestného činu. V prerokovanej veci o taký prípad nešlo.

Napokon nebolo možné prihliadať ani na námietku, že vo veci došlo

k dvojitému pričítaniu priťažujúcej okolnosti, že trestný čin bol spáchaný s použitím

zbrane, lebo takáto priťažujúca okolnosť v ustanovení § 34 Tr. zák. ani neexistuje.

Pokiaľ mal obhajca obvineného na mysli okolnosť, ktorá podmieňuje použite

prísnejšej trestnej sadzby – v kvalifikovanej skutkovej podstate § 219 ods. 2 písm. a/

Tr. zák. sa táto okolnosť taktiež nenachádza, lebo toto ustanovenie vyjadruje úmysel

získať majetkový prospech.

Rovnako tak nemohlo dôjsť k tzv. faktickej konzumpcii trestného činu podľa

§ 185 ods. 1 Tr. zák. trestným činom podľa § 219 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., lebo táto

je možná iba pri jednočinnom súbehu, o ktorý v tomto prípade nejde a vtedy,

ak by bol trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák.

iba prostriedkom relatívne malého významu v porovnaní so základným trestným

činom (teda iným ako trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák.).

Vzhľadom na uvedené, prvostupňový súd pri ukladaní trestu správne použil

tzv. asperačnú zásadu uvedenú v § 35 ods. 2 Tr. zák. a uložil obvinenému F. L.

91 Tdo V – 6/2007

zákonný trest v rámci takto stanovenej trestnej sadzby. Aj zaradenie

na výkon trestu je v súlade so zákonným ustanovením § 39a ods. 2 písm. c/, ods. 3

posledná veta Tr. zák.

Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu konania J. M.,

nie je možné ňou argumentovať v rámci dovolacích dôvodov

Nad rámec tohto odôvodnenia treba len dodať, že uvedené právne posúdenie

zodpovedá úlohe organizátora obvineného J. M. vo vzťahu k spáchaniu trestného

činu lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

účinného do 1. januára 2006.

So zreteľom na to, že v posudzovanej veci neboli splnené podmienky

dovolania podľa , , , , dovolací

súd bez preskúmania veci podané dovolanie obvineným F. L. odmietol

na neverejnom zasadnutí ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2008

JUDr. Harald S t i f f e l, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: