Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/259/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G., s.r.o., L.16, B., IČO:

X., zast. JUDr. M.V., advokátom so sídlom P.2, B. proti žalovanému: S.z. r. b., a.s., Š. 27,

P.O.BOX X., B., IČO:X. ,zast. JUDr. M.J., advokátom so sídlom D.15/A, B., o zaplatenie

8 370 000,- Sk istiny s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 24. júla 2006, č.k.: -312, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 24. júla 2006, č.k.: 61 Cb 63/99-

312 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. júla 2006, č.k.: -312 zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi 8 370 000,- Sk istiny, úrok z omeškania vo výške 16,2% p.a.

zo sumy 4 059 201,06,- Sk od 26. septembra 1998 do 21. augusta 2000, úrok z omeškania

vo výške 16,2% p.a. zo sumy 8 370 000,- Sk od 22. augusta 2000 do zaplatenia a trovy

konania 377 903,- Sk zo zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške

264 264,- Sk.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou

z 5. augusta 1999 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 4 059 201,06,- Sk

s 18,6% úrokom z omeškania od 3. septembra 1998 do zaplatenia z titulu nesplnenia

povinnosti z bankovej záruky za úver poskytnutý tretej osobe – dlžníkovi žalobcu a trov

konania.

Uznesením č.k.: -99 prvostupňový súd na návrh žalobcu zo 6. septembra

2001 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný má byť zaviazaný na zaplatenie

8 370 000,- Sk istiny s prísl. Žalovaný 19. decembra 1995 podpísal vyhlásenie o bankovej

záruke v prospech pôvodného žalobcu – V., a.s. B., ktorá zmluvou o postúpení pohľadávky

postúpila pohľadávku spoločnosti G., s.r.o. B. formou záručnej. listiny č. ME 002583.

V záručnej. listine žalovaný vyhlásil, že zaplatí žalobcovi zostatok istiny nesplateného úveru,

vyplývajúceho z Úverovej zmluvy č. 1/1996/EXIM zo 16. februára 1996 a jej dodatkov

v prípade, že ho nezaplatí dlžník (P., s.r.o., S.N. V.), za ktorého bola vystavená banková

záruka, a to maximálne do výšky 90% nesplatenej istiny. Na zabezpečenie bankovej záruky

bola medzi žalovaným a dlžníkom žalobcu uzatvorená Mandátna zmluva č. ME 002582

16. februára 1996 v znení jej dodatkov č. 1-3.

Keďže dlžník žalobcu si svoje záväzky z Úverovej zmluvy neplnil, žalobca 30. júna

1998 vyzval dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu v sume 10 051 065,90,- Sk. Istina

predstavovala sumu 9 300 000,- Sk. Dlžník dlh nesplatil, a preto žalobca 27. júla 1998 vyzval

žalovaného na plnenie záväzku z bankovej záruky v lehote 30 dní. Žalovaný sa rozhodol

neplniť, pretože žalobca si nesplnil povinnosti určené čl. III bod 3/ záručnej listiny.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca porušil čl. III bod 3/

záručnej listiny aj pri vystavovaní dodatku č. 4 k Úverovej zmluve, ktorý bol podpísaný

6. marca 1997. Žalobca si nevyžiadal písomný súhlas žalovaného k jeho podpísaniu

a žalovaný sa o ňom dozvedel až v súvislosti s výzvou žalobcu na plnenie.

Žalovaný namietol zmenu v osobe veriteľa, vzniesol námietku premlčania, spochybnil

údaje v notárskej zápisnici, ktorou bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok – výpis

z obchodného registra uvádza iné údaje o postupníkovi. Namietol taktiež výšku uplatneného

úroku z omeškania, poukázal na dodatok č. 7/2000 k Úverovej zmluve, ktorým bol stanovený

úrok z omeškania vo výške 0%.

Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že žalovaný na základe žiadosti právneho

predchodcu spoločnosti M.T. K., s.r.o., S.N. V. a stanovisko žalobcu záručnou listinou č. ME

002583 z 19.12.1995 podľa § 313 a nasl. Obch. zák. vyhlásil, že zaplatí žalobcovi zostatok

istiny nesplateného úveru maximálne do výšky 90%,

ak ho nezaplatí jeho dlžník na základe úverovej zmluvy, ktorá bude uzatvorená.

Dňa 16. februára 1996 uzatvorili žalobca a spoločnosť M.T. K., s.r.o., S.N. V. ako

dlžník Úverovú zmluvu č. 1/1996/EXIM na sumu 10 700 000,- Sk. Dlžník poskytnutý úver

nesplácal, a preto ho žalobca vyzval na plnenie záväzku v celkovej sume 10 051 065,90,- Sk,

pričom istina predstavuje sumu 9 300 000,- Sk.

Žalobca 27. júla 1998 vyzval žalovaného na plnenie záväzku z bankovej záruky článku

II, bod 1 a/ záručnej listiny v rozsahu 60% v lehote 30 dní. Žalovaný rozhodnutím

z 5. decembra 1998 a 29. januára 1999 odmietol plnenie z bankovej záruky. Listom zo 4. júla

2000 žalobca vyzval žalovaného na plnenie celého zostatku nesplatenej istiny vo výške 90%

t.j. 8 370 000,- Sk, čo žalovaný listom z 22. decembra 2000 odmietol.

Prvostupňový súd posúdil námietku premlčania. Žalobca podal žalobu 5. augusta 1999

a návrh na jej rozšírenie 6. septembra 2001. Žalobcovi začala plynúť premlčacia lehota

10. júla 1998 a uplynula by 10. júla 2002. Žalobca 21. februára 2001 podal na Krajskom súde

v Košiciach návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, čo súd prvého stupňa

vyhodnotil ako právny úkon v dôsledku ktorého prestala plynúť premlčacia lehota (§ 402

Obch. zák.), a preto uplatnená námietka je podľa názoru prvostupňového súdu nedôvodná.

Prvostupňový súd preskúmal čl. II Zmluvy o postúpení pohľadávok a zistil, že jeho obsahom

je odplata za postúpenie pohľadávok podľa Zmluvy o prevode portfólia – čo podľa § 524

a nasl. Obč. zákonníka nie je zákonnou náležitosťou zmluvy, a preto nesprávne uvedenie

zloženia spoločnosti postupníka je iba chybou, nespôsobuje však ani relatívnu neplatnosť tejto

časti zmluvy.

Záručná listina ME 002583 neobsahuje ustanovenie, že postúpenie pohľadávok

je možné iba so súhlasom žalovaného. Preto neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia

§ 525 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo dohode s dlžníkom.

Postúpenie pohľadávky neodporuje ani ustanoveniu § 318 Obch. zák.

Ďalej súd prvého stupňa preskúmal záručnú listinu a Zásady S.z. r. b. a zistil, že

používa termín zmena Úverovej zmluvy resp. zmena v úverovom vzťahu. Prvostupňový súd

mal zato, že je potrebné rozlišovať pojem zmena Úverovej zmluvy resp. úverového vzťahu

a dodatok k zmluve, ktorý môže byť zmenou úverového vzťahu, ale tiež taktne zmenou

nemusí byť.

Obsahom dodatku č. 4 k Úverovej zmluve je aktualizácia čísla poistnej zmluvy

pri nezmenených poistných hodnotách a trvaní vinkulácie do doby splatenia úveru. Obsahom

dodatku č. 5 k Úverovej zmluve je konštatovanie, že došlo k zmene v osobe konateľa dlžníka.

Dodatkami č. 4 a č. 5 nedošlo k zmene Úverovej zmluvy a ani k zmene v úverovom vzťahu.

Žalovaný preukázal, že v roku 1996 bola priemerná úroková miera 15,20% a žalobca

podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s ust. § 502 Obch. zák. môže požadovať úrok

z omeškania vo výške 16,2% p.a.

Na plnenie podľa čl. II bod 1/ záručnej listiny bol žalovaný žalobcom vyzvaný 27. júla

1998. Lehota na plnenie žalovanému začala plynúť 25. augusta 1998 a skončila 25. septembra

1998. Žalovaný sa teda dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku v sume

4 059 201,- Sk 26. septembra 1998.

Na plnenie podľa č. II bod 1b/ bol žalovaný vyzvaný žalobcom výzvou doručenou

21. júla 2000 žalovanému. Žalovanému 30dňová lehota na plnenie celého peňažného záväzku

v sume 8 370 000,- Sk uplynula 21. augusta 2000.

Prvostupňový súd preto žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel a priznal mu i náhradu

trov konania podľa ust. .

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd

rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu zamietol, pričom mu priznal náhradu

trov konania z týchto dôvodov:

Prvostupňový súd nesprávne posúdil námietku premlčania vznesenú žalovaným. Súd

prisvedčil žalovanému, že premlčacia lehota začala plynúť 10. júla 1998 a uplynula 10. júla

2002. V danom prípade premlčacia doba neprestala plynúť 21. februára 2001 podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka žalobcom, pretože takýto vplyv má až podanie

prihlášky v konkurznom konaní. Preto žalovaný sa opätovne dovoláva námietky premlčania.

Žalovaný ďalej poukázal na záručnú. listinu, ktorá nerozlišuje medzi podstatnými

a nepodstatnými zmenami Úverovej zmluvy a ustanovuje striktnú povinnosť veriteľa

vyžiadať si od S.z. r. b. písomný súhlas so všetkými zmenami úverovej zmluvy okrem

prípadov zmeny úrokovej sadzby a režimu splátok (prolongácie) na základe žiadosti dlžníka.

Dodatky č. 4 a č. 5 k Úverovej zmluve neriešili zmenu úrokovej sadzby a ani zmenu

režimu splátok, a preto si uvedené zmeny Úverovej zmluvy vyžadovali súhlas S. z. r. b.

Nepochybne tým došlo k porušeniu čl. III bod 3 záručnej listiny zo strany žalobcu, a preto

sa žalovaný opätovne dovoláva svojho práva v zmysle čl. II bod 2 záručnej listiny neplniť

zo záručnej listiny.

Naďalej poukazuje, že v konaní nebolo preukázané platné postúpenie pohľadávky

z pôvodného veriteľa na žalobcu. Zmluva o postúpení pohľadávky bola žalobcom

preukazovaná, ale táto nebola žalovanému zo strany žalobcu predložená v úplnom rozsahu.

Súčasťou Zmluvy o postúpení pohľadávky je aj Zmluva o prevode portfólia, ktorá

žalovanému doteraz nebola predložená. Rovnako žalovanému nebola predložená ani

Sprievodná listina k Zmluve o prevode portfólia. Žalovaný mal možnosť sa oboznámiť

s týmito dokladmi až po vynesení rozsudku tým, že bol nahliadnuť do spisu.

Žalovaný poukázal na nesprávnosť v Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej

sa uvádza, že spoločnosť G.C. F. S., INC je jediným spoločníkom postupníka, teda

spoločnosti G., s.r.o. B., čo je v rozpore s výpisom z obchodného registra žalobcu, keďže

spoločnosť G.C. F. S. INC nebola a ani nie je spoločníkom žalobcu.

Žalovaný považuje postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu

za neplatné.

Žalovaný namieta i hrubé porušenie zásady zákonnosti procesného konania –

nevykonanie požadovaného dôkazu zo strany súdu.

Žalobca sa písomne k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa ust. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust.

ods. 2 písm. e/ a dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného je potrebné vyhovieť z týchto

dôvodov:

Žalovaný počas konania na súde prvého stupňa, rovnako i v odvolaní vzniesol

námietku premlčania. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu,

že žalobca tým, že podal 21. februára 2001 na Krajskom súde v Košiciach návrh

na vyhlásenie konkurzu na majetok svojho dlžníka, vykonal taký právny úkon, ktorý

je potrebný považovať za úkon v zmysle § 402 Obch. zák., a preto námietka premlčania

vznesená žalovaným nie je dôvodná.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 322 ods. 1 v spojitosti s ust. § 310 Obchodného

zákonníka, v zmysle ktorých sa práva z bankovej záruky premlčujú. Pri premlčaní práva

veriteľa voči banke platí zásada, že premlčanie nemôže nastať skôr ako dôjde k premlčaniu

zabezpečenej pohľadávky. Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobcovi začala plynúť

štvorročná premlčacia lehota 10. júla 1998 a uplynula by 10. júla 2002.

Prvostupňový súd postupoval pri skúmaní vznesenej námietke nesprávne, keď

za právny úkon, s ktorým sa spája prerušenie premlčacej lehoty, považoval podanie návrhu

žalobcu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

Podľa ust. § 20 ods. 7 ZKV prihláška pohľadávky má pre plynutie premlčacej lehoty

a zánik práva rovnaké účinky ako uplatnenie práva na súde. Veritelia dlžníka prihlásia svoje

pohľadávky v lehote určenej v uznesení o vyhlásení konkurzu, a to sa vzťahuje aj

na veriteľov, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 20 ods. 1 ZKV). Prvostupňový súd

na vyššie citované ustanovenia § 20 ods. 1 a 7 ZKV neprihliadol, a preto právne nesprávne

odvodil vplyv podania návrhu na vyhlásenie konkurzu pre plynutie premlčacej lehoty.

Pre posúdenie námietky premlčania je potrebné aby súd prvého stupňa zistil na príslušnom

súde, či bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M.T. K., s.r.o. S.N. V.. Ak bol, či pôvodný

žalobca resp. žalobca si prihlásil svoju pohľadávku prihláškou; v prípade, že tak urobil,

prvostupňový súd musí zistiť deň, kedy sa tak stalo. Rovnako bude úlohou prvostupňového

súdu zistiť, či konkurz už nebol skončený. Prvostupňový súd ďalej neskúmal, či žalobca G.,

s.r.o. B. je konkurzným veriteľom v prípade, že pôvodný žalobca si svoju pohľadávku

prihlásil v konkurze na vyhlásenie ktorého podal návrh.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri skúmaní námietky aktívnej legitimácie žalobcu

konštatoval, že prvostupňový súd dokazovaním nepreukázal, že žalovaný obdržal všetky

doklady a informácie týkajúce sa postúpenej pohľadávky od pôvodného veriteľa (postupcu)

podľa § 528 ods. 2 Obč. zák., a preto nemohol ani postupovať podľa čl. II bod 4 záručnej

listiny č. ME 002583 (č.l. 6).

Odvolací súd považuje vyhodnotenie prvostupňového súdu z „gramatického

a logického výkladu“ uzatvorených dodatkov k Úverovej zmluve č. 1/1996/EXIM

zo 16. februára 1996 za neporušenie záručnej listiny čl. III bod 3/, pretože dodatky k Úverovej

zmluve č. 4 a 5 nie sú zmenou Úverovej zmluvy, lebo nejde o obojstranne dohodnutú zmenu

úverového vzťahu. Každý dodatok k zmluve vyžaduje súhlas zmluvných strán k tomu, aby

bol perfektným právnym úkonom. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil čl. III bod 3

záručnej listiny č. ME 002583, ktorý presne definuje, kedy veriteľ – žalobca nepotreboval

súhlas žalovaného (písomný) k zmene úverovej zmluvy. Teda vôľu zmluvných strán t.j.

žalobcu a žalovaného vyjadrenú v čl. III bod 3 záručnej listiny č. ME 002583 nebol

prvostupňový súd oprávnený vykladať „gramaticky a logicky“. Súd prvého stupňa mal

posúdiť, či dodatok č. 4 a č. 5 neriešia zmeny úrokovej sadzby a zmeny v režime splátok

(prolongovanie) na základe žiadosti dlžníka.

Odvolací súd poukazuje aj na procesné pochybenie prvostupňového súdu,

a to Uznesenia z 25. júna 2004, č.k. -99, ktorým prvostupňový súd pripustil

rozšírenie žaloby týkajúcej sa žalovanej sumy na 8 370 000,- Sk.

Žalobca žalobou došlou na súd prvého stupňa 5. augusta 1999 žiadal, aby žalovaný bol

zaviazaný rozhodnutím súdu zaplatiť mu sumu 4 059 201,06,- Sk titulom istiny s 18,6 % p.a.

úrokom z omeškania od 3. septembra 1998 do zaplatenia.

Dňa 6. septembra 2001 došiel na súd prvého stupňa návrh žalobcu na rozšírenie

žalobného návrhu podľa .

Žalobca týmto návrhom navrhol, aby súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 8 370 000,- Sk titulom istiny, 18,6 % úrok z omeškania

zo sumy 4 059 201,06,- od 3. septembra 1998 do 21. júla 2000, 18,6 % úrok z omeškania

zo sumy 8 370 000,- Sk od 22. júla 2000 do zaplatenia a trovy konania.

Prvostupňový súd uznesením z 25. júna 2004, č.k. -99 pripustil rozšírenie

žaloby týkajúcej sa žalovanej sumy na 8 370 000 Sk. O úroku z omeškania nerozhodol. Teda

nerozhodol o pripustení úroku z omeškania ani jeho výške, a to napriek tomu, že žalobca

o to žiadal. Prvostupňový súd napriek tomu o úroku z omeškania rozhodol, priznal žalobcovi

nižší úrok ako žiadal v žalobe a aj návrhu na zmenu žalobného petitu, nerozhodol však o 2, 4

% úroku, ktorý žalobcovi nepriznal.

Úlohou súdu prvého stupňa bude preto rozhodnúť o návrhu žalobcu zo 6. septembra

2001 (v časti úrokov z omeškania).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazujúc na vyššie uvedené, preto dospel

k názoru, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie

dokazovanie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Bude preto úlohou súdu

prvého stupňa, aby v novom konaní postupoval v naznačenom smere, doplnil dokazovanie

a vo veci znova rozhodol, a to aj o trovách odvolacieho konania ( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 28. februára 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: