Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
356/373166.137b19.pdf
PDF · 111.87 KB
No categories available
4Cdo/226/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci
žalobcu V. S., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. M. K. advokátkou v K., proti
žalovanému D. P., a.s., so sídlom v K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 39 C 144/2004, o dovolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2007 sp.zn. 3 Co 219/2005, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 3 098 Sk do
rúk zástupkyne žalobcu JUDr. M. K., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II rozsudkom z 2. júna 2005 č.k. 39 C 144/04-71 zmenu návrhu
o jeho rozšírenie o návrh na náhradu mzdy nepripustil a žalobu zamietol. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie (v zamietajúcom výroku) odôvodnil tým,
že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu žalovaným
listom z 28. júla 2004 z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka
práce, nie je dôvodná, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že u žalovaného
rozhodnutím predstavenstva spoločnosti došlo k organizačným zmenám a bola realizovaná
ďalšia racionalizačná zmena ku dňu 16. júla 2004, v dôsledku čoho bola preukázaná aj
nadbytočnosť žalobcu a keďže výpoveď bola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom,
a to v čase pred doručením výpovede, táto je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm.b/
Zákonníka práce platná. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že
úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. apríla 2007 sp.zn.
3 Co 219/2005 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o zamietnutí
žaloby – pozn. dovolacieho súdu) zmenil tak, že určil, že výpoveď z 28. júla 2004 daná
žalovaným žalobcovi je neplatná. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania
v sume 11 168 Sk zástupkyni žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch
rozhodnutia (s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia) uviedol, že žalobca zakladal svoj
nárok, a to neplatnosť výpovede danej mu žalovaným listom z 28. júla 2004, predovšetkým na
dvoch skutočnostiach, a síce na nedostatku predchádzajúceho prerokovania výpovede
s novovzniknutou odborovou organizáciou registrovanou predsedníctvom Odborového zväzu
dopravy, cestného hospodárstva a opravárenstva 15. júna 2004, ktorej bol zakladateľom
a členom, ako aj pre jeho diskrimináciu v súvislosti s výkonom jeho odborových aktivít, čo
podľa jeho názoru malo vplyv na rozhodnutie zamestnávateľa o jeho nadbytočnosti.
Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v čase výpovede danej
žalobcovi nebol ešte kreovaný závodný výbor novovzniknutej odborovej organizácie, ako
príslušný odborový orgán, ktorý až týmto momentom (aktom volieb) môže pôsobiť aj vo
vzťahu k zamestnávateľovi ako sociálny partner. Novovzniknutá odborová organizácia –
ZO OZ Doprava č. 2 pri D. a.s., K. (ktorá vznikla 15. júna 2004) bola založená v súlade so
zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý zákon taktiež rieši prechodné obdobie
od vzniku (registrácie odborovým zväzom) až do kreovania závodného výboru tak, že pokiaľ
stanovy neurčujú niečo iné (čo preukázané nebolo), koná v mene združenia až do vytvorenia
orgánov uvedených v § 6 ods. 2 písm.d/ citovaného zákona prípravný výbor. V zmysle tejto
zákonnej úpravy bol teda prípravný výbor príslušným odborovým orgánom oprávneným
konať menom základnej organizácie voči zamestnávateľským, štátnym a iným orgánom a
organizáciám. Preto sa pre platnosť výpovede danej žalovaným vyžadovalo jej
predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým orgánom tej novovzniknutej
odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom. Keďže týmto odborovým orgánom bol
prípravný výbor, avšak žalovaný o prejednanie výpovede prípravný výbor nepožiadal,
napriek tomu, že v čase dania výpovede žalobcovi, tento už pôsobil aj vo vzťahu k
zamestnávateľovi ako sociálny partner, neprerokovanie výpovede s týmto subjektom má za
následok neplatnosť výpovede. Preto ani nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami,
týkajúcimi sa neplatnosti výpovede, predovšetkým ohľadne žalobcom tvrdenej diskriminácie
v súvislosti s jeho odborovými aktivitami. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zaujal
stanovisko, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa
odvolací súd nesprávne vysporiadal s otázkou vzniku ZO OZ Doprava č. 2 pri D., a.s., K., ale
hlavne s pojmom “príslušný odborový orgán“. Pri vzniku uvedenej základnej organizácie
odborového zväzu nebol dodržaný postup podľa Stanov Odborového zväzu Dopravy,
cestného hospodárstva a autoopravárenstva (ďalej len “Stanovy“). S poukazom na príslušné
ustanovenia Zákonníka práce a Stanov uviedol, že legitimita odborového orgánu je odvodená
od vykonaných volieb, ktoré musia byť vykonané v základnej organizácii v súlade so
Stanovami, resp. s rozhodnutím členskej schôdze základnej organizácie, ako najvyšším
orgánom základnej organizácie. Až aktom volieb je kreovaný aj závodný výbor základnej
organizácie, ako príslušný odborový orgán a až týmto momentom môže tento orgán pôsobiť
aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, ako sociálny partner. Namietal, že v danom prípade
príslušný odborový zväz zaregistroval ZO Doprava č. 2 pri D., a.s., K. v rozpore so
Stanovami. Žalovaný nemohol tak prerokovať výpoveď – skončenie pracovného pomeru
s neexistujúcim odborovým orgánom, ale s príslušným odborovým orgánom tej základnej
organizácie odborového zväzu, ktorá u žalovaného pôsobila a zastupovala všetkých
zamestnancov ako príslušný odborový orgán.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich
dovolateľ označil ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/
O.s.p. Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu
z obsahu spisu nezistil.
Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, že nebola splnená
základná podmienka platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, keďže žalovaný
nepožiadal o predchádzajúce prerokovanie tejto výpovede príslušný odborový orgán
novovzniknutej odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom, pričom týmto odborovým
orgánom bol prípravný výbor.
Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti výpovede,
z ktorých vychádzali oba súdy nižšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci
postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako z výsledkov vykonaného dokazovania
nepochybne vyplýva, listom žalovaného z 28. júla 2004 bola žalobcovi daná výpoveď
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Podľa obsahu výpovede,
túto prerokoval príslušný odborový orgán 27. júla 2007, pričom, ako je už vyššie
v odôvodnení tohto rozsudku uvedené, práve splnenie tejto podmienky platnosti výpovede
v zmysle ustanovenia § 74 Zákonníka práce odvolací súd neuznal, z ktorého dôvodu rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a určil, že výpoveď z pracovného pomeru z 28. júla 2004 daná
žalovaným žalobcovi je neplatná. S týmto záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd
stotožňuje. Aj podľa názoru dovolacieho súdu totiž v čase dania spornej výpovede
z pracovného pomeru žalobcovi existovala u žalovaného novovzniknutá odborová
organizácia, ktorej bol žalobca členom, preto pre platnosť výpovede z pracovného pomeru
bolo potrebné jej predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým orgánom práve tejto
odborovej organizácie v zmysle § 232 ods. 3 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu dania
výpovede z pracovného pomeru). Touto novovzniknutou odborovou organizáciou bola
ZO OZ Doprava č. 2 pri D., a.s., K., ktorá, ako to vyplýva z písomného stanoviska
Odborového zväzu dopravy, cestného hospodárstva a autoopravárenstva z 12. novembra
2004, vypracovaného podpredsedom odborového zväzu JUDr. Z. B., “oznámením o
registrácii a pridelením organizačného čísla uznesením predsedníctva odborového zväzu č. X.
z 15. júna 2004, sa stala odborovou organizáciou so všetkými právami. Spôsob kreovania
orgánov základnej organizácie a poverenie V. S. funkciou jednateľa za základnú organizáciu
je podľa čl. 11 bod 1b/ Stanov odborového zväzu v plnej právomoci členskej schôdze, čiže
v tomto prípade ustanovujúcej schôdze základnej organizácie. Ustanovujúci výbor spĺňa
náležitosti príslušného odborového orgánu s právom prerokovania“. Novovzniknutá základná
odborová organizácia tak vznikla nielen v súlade so Stanovami (časť III čl. 10 bod 3), ale (a to
najmä) aj v súlade so zákonom č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, § 6 ods. 2 ktorého platí
aj pre odborové organizácie, čo ostatne nespochybňuje ani samotný žalovaný, ako to vyplýva
z jeho písomného podania z 25. mája 2005 (č.l. 65 spisu). V tejto súvislosti potom podľa
názoru dovolacieho súdu argumentácia žalovaného v dovolaní, že pri vzniku novej základnej
odborovej organizácie, ktorej členom bol aj žalobca, nebol dodržaný postup podľa Stanov,
resp. že k zaregistrovaniu tejto základnej organizácie došlo v rozpore so Stanovami
príslušného odborového zväzu, je bez právneho významu. Keďže žalovaný o vzniku novej
základnej organizácie v čase dania výpovede žalobcovi vedomosť mal a jej existenciu
rešpektoval, o čom jednoznačne svedčí vzájomná korešpondencia účastníkov konania [ako to
správne uvádza aj odvolací súd (list žalobcu z 8. júla 2004 adresovaný žalovanému – č.l. 50
spisu a list žalovaného zo 14. júla 2004 adresovaný žalobcovi – č.l. 49 spisu)], žiadosť o
prerokovanie tejto výpovede z pracovného pomeru mal adresovať prípravnému výboru
novovzniknutej základnej organizácie, ktorý bol príslušným odborovým orgánom
oprávneným konať menom základnej organizácie aj voči zamestnávateľovi (v prípade, že
v čase dania výpovede by novovzniknutá základná odborová organizácia mala menej ako 15
členov, by právomoc závodného, v tomto prípade prípravného výboru vykonávala členská
schôdza ako príslušný odborový orgán – pozn. dovolacieho súdu). Pre úplnosť dovolací súd
považuje za potrebné ešte uviesť, že bez právneho významu je i výhrada žalovaného
v dovolaní, že štyria zakladajúci členovia prípravného výboru už boli členmi Odborového
zväzu Doprava – ZO Doprava pri D., a.s., čo je v rozpore so Stanovami. Totiž, aj keď podľa
čl. 4 bod 8 Stanov dvojité členstvo v odborovom zväze nie je prípustné, v danom prípade sa
dvojité členstvo netýkalo žalobcu a aj v prípade, že by skutočne štyria členovia prípravného
výboru v čase zakladania novej základnej organizácie boli súčasne aj členmi už skôr
založenej (existujúcej) inej základnej organizácie toho istého odborového zväzu, stále by
prípravný výbor, ktorý rozhodol o založení novej základnej organizácie, pozostával z
piatich členov, čo znamená, že počet členov novozaloženej základnej organizácie bol v súlade
s čl. 10 bod 4 Stanov.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného
proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243 ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Preto dovolací súd zaviazal žalovaného na náhradu týchto trov, ktoré
pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobcu za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia v dovolacom konaní a vyjadrenie k dovolaniu) po 1 371 Sk (§ 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál po 178 Sk za rovnaký počet úkonov právnej
služby.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :