Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/226/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Sakálovej a sudcov JUDr. Ľubora Šeba a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci

žalobcu V. S., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. M. K. advokátkou v K., proti

žalovanému D. P., a.s., so sídlom v K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2007 sp.zn. , rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 3 098 Sk do

rúk zástupkyne žalobcu JUDr. M. K., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II rozsudkom z 2. júna 2005 č.k. -71 zmenu návrhu

o jeho rozšírenie o návrh na náhradu mzdy nepripustil a žalobu zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie (v zamietajúcom výroku) odôvodnil tým,

že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede danej mu žalovaným

listom z 28. júla 2004 z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka

práce, nie je dôvodná, keď z vykonaného dokazovania mal preukázané, že u žalovaného

rozhodnutím predstavenstva spoločnosti došlo k organizačným zmenám a bola realizovaná

ďalšia racionalizačná zmena ku dňu 16. júla 2004, v dôsledku čoho bola preukázaná aj

nadbytočnosť žalobcu a keďže výpoveď bola prerokovaná s príslušným odborovým orgánom,

a to v čase pred doručením výpovede, táto je v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm.b/

platná. O náhrade trov konania rozhodol podľa s tým, že

úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 19. apríla 2007 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (t.j. vo výroku o zamietnutí

žaloby – pozn. dovolacieho súdu) zmenil tak, že určil, že výpoveď z 28. júla 2004 daná

žalovaným žalobcovi je neplatná. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania

v sume 11 168 Sk zástupkyni žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch

rozhodnutia (s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia) uviedol, že žalobca zakladal svoj

nárok, a to neplatnosť výpovede danej mu žalovaným listom z 28. júla 2004, predovšetkým na

dvoch skutočnostiach, a síce na nedostatku predchádzajúceho prerokovania výpovede

s novovzniknutou odborovou organizáciou registrovanou predsedníctvom Odborového zväzu

dopravy, cestného hospodárstva a opravárenstva 15. júna 2004, ktorej bol zakladateľom

a členom, ako aj pre jeho diskrimináciu v súvislosti s výkonom jeho odborových aktivít, čo

podľa jeho názoru malo vplyv na rozhodnutie zamestnávateľa o jeho nadbytočnosti.

Nestotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého v čase výpovede danej

žalobcovi nebol ešte kreovaný závodný výbor novovzniknutej odborovej organizácie, ako

príslušný odborový orgán, ktorý až týmto momentom (aktom volieb) môže pôsobiť aj vo

vzťahu k zamestnávateľovi ako sociálny partner. Novovzniknutá odborová organizácia –

ZO Doprava č. 2 pri D. a.s., K. (ktorá vznikla 15. júna 2004) bola založená v súlade so

o združovaní občanov, ktorý zákon taktiež rieši prechodné obdobie

od vzniku (registrácie odborovým zväzom) až do kreovania závodného výboru tak, že pokiaľ

stanovy neurčujú niečo iné (čo preukázané nebolo), koná v mene združenia až do vytvorenia

orgánov uvedených v § 6 ods. 2 písm.d/ citovaného zákona prípravný výbor. V zmysle tejto

zákonnej úpravy bol teda prípravný výbor príslušným odborovým orgánom oprávneným

konať menom základnej organizácie voči zamestnávateľským, štátnym a iným orgánom a

organizáciám. Preto sa pre platnosť výpovede danej žalovaným vyžadovalo jej

predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým orgánom tej novovzniknutej

odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom. Keďže týmto odborovým orgánom bol

prípravný výbor, avšak žalovaný o prejednanie výpovede prípravný výbor nepožiadal,

napriek tomu, že v čase dania výpovede žalobcovi, tento už pôsobil aj vo vzťahu k

zamestnávateľovi ako sociálny partner, neprerokovanie výpovede s týmto subjektom má za

následok neplatnosť výpovede. Preto ani nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími skutočnosťami,

týkajúcimi sa neplatnosti výpovede, predovšetkým ohľadne žalobcom tvrdenej diskriminácie

v súvislosti s jeho odborovými aktivitami. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zaujal

stanovisko, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď sa

odvolací súd nesprávne vysporiadal s otázkou vzniku ZO Doprava č. 2 pri D., a.s., K., ale

hlavne s pojmom “príslušný odborový orgán“. Pri vzniku uvedenej základnej organizácie

odborového zväzu nebol dodržaný postup podľa Stanov Odborového zväzu Dopravy,

cestného hospodárstva a autoopravárenstva (ďalej len “Stanovy“). S poukazom na príslušné

ustanovenia a Stanov uviedol, že legitimita odborového orgánu je odvodená

od vykonaných volieb, ktoré musia byť vykonané v základnej organizácii v súlade so

Stanovami, resp. s rozhodnutím členskej schôdze základnej organizácie, ako najvyšším

orgánom základnej organizácie. Až aktom volieb je kreovaný aj závodný výbor základnej

organizácie, ako príslušný odborový orgán a až týmto momentom môže tento orgán pôsobiť

aj vo vzťahu k zamestnávateľovi, ako sociálny partner. Namietal, že v danom prípade

príslušný odborový zväz zaregistroval ZO Doprava č. 2 pri D., a.s., K. v rozpore so

Stanovami. Žalovaný nemohol tak prerokovať výpoveď – skončenie pracovného pomeru

s neexistujúcim odborovým orgánom, ale s príslušným odborovým orgánom tej základnej

organizácie odborového zväzu, ktorá u žalovaného pôsobila a zastupovala všetkých

zamestnancov ako príslušný odborový orgán.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V zmysle ustanovenia môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,

že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/

Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a ani dovolací súd jej existenciu

z obsahu spisu nezistil.

Dovolateľ namieta, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že

odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) vychádzal z názoru, že nebola splnená

základná podmienka platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa, keďže žalovaný

nepožiadal o predchádzajúce prerokovanie tejto výpovede príslušný odborový orgán

novovzniknutej odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom, pričom týmto odborovým

orgánom bol prípravný výbor.

Skutkové zistenia potrebné pre posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti výpovede,

z ktorých vychádzali oba súdy nižšieho stupňa pri rozhodovaní, sú v prejednávanej veci

postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako z výsledkov vykonaného dokazovania

nepochybne vyplýva, listom žalovaného z 28. júla 2004 bola žalobcovi daná výpoveď

z pracovného pomeru podľa . Podľa obsahu výpovede,

túto prerokoval príslušný odborový orgán 27. júla 2007, pričom, ako je už vyššie

v odôvodnení tohto rozsudku uvedené, práve splnenie tejto podmienky platnosti výpovede

v zmysle ustanovenia odvolací súd neuznal, z ktorého dôvodu rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil a určil, že výpoveď z pracovného pomeru z 28. júla 2004 daná

žalovaným žalobcovi je neplatná. S týmto záverom odvolacieho súdu sa dovolací súd

stotožňuje. Aj podľa názoru dovolacieho súdu totiž v čase dania spornej výpovede

z pracovného pomeru žalobcovi existovala u žalovaného novovzniknutá odborová

organizácia, ktorej bol žalobca členom, preto pre platnosť výpovede z pracovného pomeru

bolo potrebné jej predchádzajúce prerokovanie s príslušným odborovým orgánom práve tejto

odborovej organizácie v zmysle (v znení platnom ku dňu dania

výpovede z pracovného pomeru). Touto novovzniknutou odborovou organizáciou bola

ZO Doprava č. 2 pri D., a.s., K., ktorá, ako to vyplýva z písomného stanoviska

Odborového zväzu dopravy, cestného hospodárstva a autoopravárenstva z 12. novembra

2004, vypracovaného podpredsedom odborového zväzu JUDr. Z. B., “oznámením o

registrácii a pridelením organizačného čísla uznesením predsedníctva odborového zväzu č. X.

z 15. júna 2004, sa stala odborovou organizáciou so všetkými právami. Spôsob kreovania

orgánov základnej organizácie a poverenie V. S. funkciou jednateľa za základnú organizáciu

je podľa čl. 11 bod 1b/ Stanov odborového zväzu v plnej právomoci členskej schôdze, čiže

v tomto prípade ustanovujúcej schôdze základnej organizácie. Ustanovujúci výbor spĺňa

náležitosti príslušného odborového orgánu s právom prerokovania“. Novovzniknutá základná

odborová organizácia tak vznikla nielen v súlade so Stanovami (časť III čl. 10 bod 3), ale (a to

najmä) aj v súlade so o združovaní občanov, ktorého platí

aj pre odborové organizácie, čo ostatne nespochybňuje ani samotný žalovaný, ako to vyplýva

z jeho písomného podania z 25. mája 2005 (č.l. 65 spisu). V tejto súvislosti potom podľa

názoru dovolacieho súdu argumentácia žalovaného v dovolaní, že pri vzniku novej základnej

odborovej organizácie, ktorej členom bol aj žalobca, nebol dodržaný postup podľa Stanov,

resp. že k zaregistrovaniu tejto základnej organizácie došlo v rozpore so Stanovami

príslušného odborového zväzu, je bez právneho významu. Keďže žalovaný o vzniku novej

základnej organizácie v čase dania výpovede žalobcovi vedomosť mal a jej existenciu

rešpektoval, o čom jednoznačne svedčí vzájomná korešpondencia účastníkov konania [ako to

správne uvádza aj odvolací súd (list žalobcu z 8. júla 2004 adresovaný žalovanému – č.l. 50

spisu a list žalovaného zo 14. júla 2004 adresovaný žalobcovi – č.l. 49 spisu)], žiadosť o

prerokovanie tejto výpovede z pracovného pomeru mal adresovať prípravnému výboru

novovzniknutej základnej organizácie, ktorý bol príslušným odborovým orgánom

oprávneným konať menom základnej organizácie aj voči zamestnávateľovi (v prípade, že

v čase dania výpovede by novovzniknutá základná odborová organizácia mala menej ako 15

členov, by právomoc závodného, v tomto prípade prípravného výboru vykonávala členská

schôdza ako príslušný odborový orgán – pozn. dovolacieho súdu). Pre úplnosť dovolací súd

považuje za potrebné ešte uviesť, že bez právneho významu je i výhrada žalovaného

v dovolaní, že štyria zakladajúci členovia prípravného výboru už boli členmi Odborového

zväzu Doprava – ZO Doprava pri D., a.s., čo je v rozpore so Stanovami. Totiž, aj keď podľa

čl. 4 bod 8 Stanov dvojité členstvo v odborovom zväze nie je prípustné, v danom prípade sa

dvojité členstvo netýkalo žalobcu a aj v prípade, že by skutočne štyria členovia prípravného

výboru v čase zakladania novej základnej organizácie boli súčasne aj členmi už skôr

založenej (existujúcej) inej základnej organizácie toho istého odborového zväzu, stále by

prípravný výbor, ktorý rozhodol o založení novej základnej organizácie, pozostával z

piatich členov, čo znamená, že počet členov novozaloženej základnej organizácie bol v súlade

s čl. 10 bod 4 Stanov.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

proti rozsudku odvolacieho súdu zamietol ( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Preto dovolací súd zaviazal žalovaného na náhradu týchto trov, ktoré

pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne žalobcu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia v dovolacom konaní a vyjadrenie k dovolaniu) po 1 371 Sk (§ 11 ods. 1

vyhlášky č. ) a režijný paušál po 178 Sk za rovnaký počet úkonov právnej

služby.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2008

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :