Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/268/2006

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu Ing. V.P., podnikajúceho s dodatkom P.B., J.X., IČO: X., B., Česká

republika,proti žalovanému Ing. P.B., bytom K.X., R., zastúpenému advokátkou JUDr. M.B.,

V.X., Ž.., o zaplatenie 11 646,-Kč s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline zo 16. augusta 2006,č.k.: -98 a proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 18. septembra 2006, č.k.: -106, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. augusta 2006, č. k.

-98 sa m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 11 646,- Kč

istiny s 15% úrokom z omeškania od 5. januára 1999 až do zaplatenia.

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline z 18. septembra 2006, č.k.:

-106 sa p o t v r d z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 15 059,- Sk náhrady trov konania.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca

domáhal zaplatenie 11 646,- Kč s titulom zaplatenia ceny za prepravu z Popradu do Děčína.

O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 5473,- Sk

náhrady trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že na základe objednávky spoločnosti P., č. 44098 bola vykonaná medzinárodná preprava

podľa medzinárodného nákladného listu č. X. Cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 7182

v celkovej sume 14 153,- Kč. P. z vyúčtovanej sumy zaplatila len sumu 2000,- Sk. Žalovaný

v priebehu celého konania namietal pasívnu legitimáciu,

že z jeho strany nebola prejavená vôľa uzavrieť zmluvu o prevzatí dlhu slobodne a vážne,

a že doklady neobsahujú podstatné náležitosti zmluvy o prevzatí dlhu, a to identifikáciu osoby

dlžníka a identifikáciu osoby preberateľa. Súd vyhodnotil predmetné doklady tak,

že neobsahujú podstatné náležitosti v zmysle .

V danom prípade bola spochybnená vôľa žalovaného s vykonaním takéhoto právneho

úkonu, keďže žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že predmetné

doklady podpisoval ako konateľ spoločnosti P., s.r.o. a nie ako fyzická osoba. Pričom

uviedol, že doklad z 15. júna 2000 podpísal z dôvodu privolania policajnej hliadky,

ako i z dôvodu, že mal strach zo žalobcu. Skutočnosť, že žalobca trval na tom, aby žalovaný

predmetné doklady podpísal, súd vyhodnotil tak, že vôľa zo strany žalovaného nebola

prejavená slobodne a vážne.

Ďalej dospel k záveru, že predložené doklady nemajú náležitosti zmluvy o prevzatí

dlhu podľa § 531 ods. 2 Občianskeho zák. absentuje konkretizácia dlžníka a pôvodného

dlžníka. Je síce špecifikovaná faktúra, ale faktúra nebola neoddeliteľnou súčasťou

predmetných listinných dôkazov, o ktorých žalobca tvrdil, že sú zmluvou o prevzatí dlhu,

preto nemožno usudzovať, že sa o takúto zmluvu jedná. Ide o záväzok spoločnosti P., s.r.o.

Takisto dôkazy nepovažoval za uznanie záväzku. Vzhľadom na to, že právny úkon prevzatia

dlhu v zmysle súd považoval za neplatný,

a tieto dôkazy podľa jeho názoru nesplňujú ani uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného

zákonníka, lebo žalovaný voči žalobcovi nemal žiadny osobný záväzok, súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Uviedol, že súd prvého stupňa

v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, lebo nehodnotil

všetky vykonané dôkazy samostatne a súčasne vo vzájomnej súvislosti. Je toho názoru,

že súd mal doklady z 22. septembra 1999 a 15. júna 2000 hodnotiť s ďalšími dôkazmi,

týkajúcimi sa veci, t.j. najmä s faktúrou č. 7182, na ktorú účastníci v týchto dokladoch

odkazujú. Súd prvého stupňa považuje právny úkon z 22. septembra 1999 za neurčitý, lebo

z jeho obsahu je zrejmý iba odkaz na faktúru č. 7182, ktorá nie je neoddeliteľnou súčasťou

listín z 15.6.2000 a 22.9.1999.

Žalobca s týmto právnym názorom nesúhlasí, pretože takýto záver súdu považuje

za rozporný so skutočnosťami zistenými v konaní. Žalobca je toho názoru, že pri posúdení

obsahu faktúry a listín z 22.9.1999 a z 15.6.2000, je zrejmé, že žalobca je veriteľom,

pôvodným dlžníkom je P. a novým dlžníkom žalovaný, ktorý záväzok zaplatiť faktúru

považoval za svoj osobný záväzok. Ďalej uviedol, že logicky je možné vyvodiť z uvedených

dokladov, že žalovaný opätovne uznal tento záväzok za svoj osobný záväzok.

Preto v tejto súvislosti daný úkon považuje za úkon urobený v zmysle ustanovenia

. Nesúhlasí s tým, že uvedené právne úkony sú neurčité.

K tomuto záveru súd dospel nie vlastným hodnotením dôkazov, ale prevzatím stanoviska

žalovaného, ktoré stanovisko žalovaný uvádzal ako svoju obranu. Nevzal do úvahy ani

výpoveď svedkyne Mgr. D.J.., výpoveď žalobcu ale predovšetkým žalovaného. Žalovaný,

ktorý opakovane písomne vyhlásil, že záväzok zaplatiť faktúru, je jeho osobným záväzkom,

nie je možné inak vykladať.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdiť.

Je toho názoru, že všetky skutočnosti uvedené v odvolaní sú len účelové. Je toho

názoru, že ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. ,

a túto absolútnu neplatnosť nie je možné žiadnym spôsobom konvalidovať.

Súd prvého stupňa uznesením z 18. septembra 2006 uložil žalobcovi zaplatiť na účet

krajského súdu zálohu na trovy konania v sume 1552,- Sk.

Rozhodol tak poukazom na ustanovenie a na skutočnosť,

že na návrh žalobcu 18. mája 2006 bol vypočutý svedok Mgr. D.J., ktorá si uplatnila

svedočné, a ktorej svedočné bolo priznané.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca.

Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Uviedol, že súdom prvého stupňa vyčíslené

náklady na svedka žiadnemu účastníkovi konania v rozsudku neboli uložené zaplatiť.

Odôvodnenie rozsudku neobsahuje ani zmienku o nákladoch na svedočnom, preto podľa jeho

názoru nemôže byť platená ani záloha na tieto náklady. Ďalej poukázal na skutočnosť,

že dôkaz už bol vykonaný, preto považuje za nelogické, aby na tento dôkaz platil zálohu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd ( ) prejednal

odvolania podľa ust. a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku

je dôvodné. Odvolaniu proti uzneseniu nevyhovel.

Podľa ustanovenia , kto bez dohody s dlžníkom

prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.

V zmysle citovaného ustanovenia zmluvou medzi veriteľom a preberateľom bez účasti

pôvodného dlžníka nový dlžník preberie dlh vedľa pôvodného dlžníka. Veriteľ môže

požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom na základe písomnej

objednávky spoločnosti P., s.r.o., R. vykonal prepravu tovaru z Popradu

do Děčína. Táto skutočnosť bola preukázaná aj medzinárodným nákladným listom č. X. Táto

skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná. Nie je sporná ani cena za prepravu tovaru, ktorú

žalobca vyúčtoval spoločnosti P., s.r.o. Ružomberok faktúrou č. 7182 v sume 14 151,- Kč so

splatnosťou 4. januára 1999. Spornou medzi účastníkmi zostala skutočnosť, či žalovaný, ktorý

bol v čase objednania prepravy a vzniku povinnosti zaplatiť

za prepravu, konateľom spoločnosti P., s.r.o., R., prevzal dlh pôvodného dlžníka v sume

11 646,- Kč na základe písomných právnych úkonov, vykonaných

22. septembra 1999 a následne 15. júna 2000.

Doklad z 22. septembra 1998 obsahuje uznanie záväzku z faktúry č. 7182 s tým, že

ako osobný záväzok ho zaplatí v sume 11 646,- Kč fyzická osoba podpísaná nečitateľným

podpisom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ide o podpis žalovaného. Následne

15. júna 2000 účastníci konania uzavreli písomnú dohodu, v ktorej sa žalovaný znovu

zaviazal sumu 11 646,- Kč s odkazom na vyššie uvedené uznanie, že ju zaplatí v splátkach

poštovou poukážkou s presne dohodnutými termínmi platieb. Ďalej je tam uvedené,

že žalovaný sa rozhodol opäť záväzok dobrovoľne vyrovnať. Podpis žalovaného je doplnený

čitateľne napísaným menom, priezviskom a číslom občianskeho preukazu žalovaného. Tak

na dôkaze z 22. septembra 1999 ako aj dôkaze z 15. júna 2000 žalovaný nie je označený ako

konateľ spoločnosti P., s.r.o., R., ale ako fyzická osoba. Odvolací súd v tejto súvislosti

poznamenáva, že ako konateľovi mu nepochybne bol známy rozdiel medzi konaním

štatutárneho orgánu spoločnosti a konaním fyzickej osoby. Navyše ako konateľ spoločnosti

pôvodného dlžníka mu bol známy dlh, ktorý je predmetom sporu, preto pri podpise vyššie

uvedených dokladov vedel, že ide o záväzok spoločnosti P., s.r.o., R. preto ak mal v úmysle

záväzok uznať ako štatutárny orgán pôvodného dlžníka, tak mal túto skutočnosť vyjadriť buď

v texte, alebo pri svojom podpise. Nakoľko tak neurobil, nie je možné jeho nesporný podpis

vyhodnotiť ako podpis štatutárneho orgánu.

Ďalej súd prvého stupňa dotazom na Obvodné oddelenie Policajného zboru v R. zistil,

že na oddelení nie je evidovaný žiadny priestupok ani trestné oznámenie voči účastníkom

konania. Zo záznamu zo služby konanej 15.6.2000 vyplýva, že hliadka vykonala zákrok

u Ing. P.B., ktorý uviedol, že ho obťažujú Ing. V.P. a Mgr. D.J., a bolo zistené, že uvedené

osoby prišli od Ing. B.P. žiadať sumu 11 646,- Kč.

K tejto skutočnosti bola vypočutá aj svedkyňa Mgr. D.J., ktorá uviedla

vo výpovedi, že žalovaný dobrovoľne podpísal osobný záväzok. Žalovaný na preukázanie

svojho tvrdenia, že 15.6.2000 doklad podpísal pod nátlakom, nenavrhol iný dôkaz. Z dôkazov

vykonaných na zistenie okolností, za ktorých účastníci konania podpísali dohodu z 15. júna

2000, nevyplýva, že na žalovaného bol zo strany žalobcu vyvíjaný taký nátlak, žeby nemohol

prejaviť svoju vôľu. Žalovaný ako konateľ pôvodného dlžníka bol oboznámený s predmetným

záväzkom pôvodného dlžníka a ak nemal vôľu prevziať dlh, mal opakovane pri podpise listín

(z 22.9.1999 a z 15.6.2000) uviesť obchodné meno pôvodného dlžníka a svoju funkciu, ak tak

neurobil, konal ako fyzická osoba a ide o jeho záväzok.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil

a žalobe vyhovel, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ( ).

Žalobca napadol odvolaním aj uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým mu bolo uložené

poukázať na účet krajského súdu 1552,- Sk ako preddavok na trovy dôkazu.

K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že s vykonaním dôkazného prostriedku ako

je výpoveď svedka, sú spravidla spojené náklady, lebo svedkovi prináleží náhrada hotových

výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Ak si svedok svoj nárok uplatní v stanovenej lehote,

súd mu svedočné prizná.

Súd môže uložiť povinnosť zložiť preddavok na náklady dôkazu. Túto povinnosť

môže uložiť účastníkovi, ktorý dôkaz navrhol.

V prejednávanej veci vykonať dôkaz svedeckou výpoveďou Mgr. D.J. navrhol

žalobca. Súd prvého stupňa preto rozhodol v súlade s ustanovením , keď

žalobcovi uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy navrhnutého dôkazu. Úspešný účastník

má v konaní nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Medzi tieto náklady patria aj trovy

dôkazu ( ).

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa

ust. potvrdil.

V konaní úspešný žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania

(, ). Žalobcovi v konaní vznikli trovy zaplatením súdneho

poplatku 865,- Sk a 850,- Sk, na svedočnom 1552,- Sk a náhrada cestovného na pojednávania

14.4.2004, 20.4.2006, 18.5.2006, 16.8.2006 a 21.2.2008, štyrikrát B. – Ž. po 2493,- Sk a B. -

Bratislava a späť 1820,- Sk. Spolu trovy žalobcu predstavujú sumu 15 059,- Sk.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 21. február 2008

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu