Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b16/374472.cd2260.pdf
PDF · 94.32 KB
No categories available
2obo/45/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Obo 45/2008
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.P., a.s., so sídlom
R.X., K., IČO: X. proti žalovanému: U. – R., s.r.o., K.X., B.B., IČO: X. o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2008 č.k. 35 Cbi 41/2007-232, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 23. januára 2008 č.k. 35 Cbi 41/07-232 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.
Podľa odôvodnenia uznesenia žalobca sa návrhom domáha, aby súd vydal
predbežné opatrenie podľa § 74 OSP, ktorým zakáže žalovanému previesť na tretie osoby
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam presne v návrhu špecifikovaným.
Svoj návrh odôvodňuje tvrdením, že v priebehu vyrovnacieho konania došlo
k podvodnému konaniu, ktoré bude mať za následok účinky predpokladané v ust. § 65 ods.
1 ZKV.
Žalobca žiadal, aby súd vyslovil žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom
nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré má vo vlastníctve a to najmä previesť ich na tretie
osoby, darovať ich, zaťažiť ich právami tretích osôb k cudzej veci, dať ich do nájmu,
vložiť do základného imania právnických osôb alebo iným spôsobom scudziť až do
právoplatného skončenia všetkých trestných konaní vedených Okresným riaditeľstvom PZ
SR v B.B. vo veci podozrenia z trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho
konania ČVS: ORP-410/OEK-BB-2005, vo veci podozrenia z trestného činu krátenia daní
a poistného ČVS: ORP-317/OEK-BB-2007 a vo veci podozrenia z trestného činu
poškodzovania veriteľa ČVS: ORP-318/OEK-BB-2007, pričom svojich nárokov sa mieni
domáhať podaním žaloby vo veci samej o zaplatenie 58 234 252,20 Sk podľa § 65 ZKV.
Súd zistil, že uvedené trestné veci boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní
právoplatne skončené čo značí, že nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko sám
žalobca trval na nariadení predbežného opatrenia do právoplatného skončenia týchto
trestných vecí, ak by teda súd nariadil, resp. zakázal žalovanému nakladať
s nehnuteľnosťami vymenovanými v návrhu, došlo by k neprimeranému
a neodôvodnenému zásahu do jeho vlastníckych práv. Preto súd návrh na vydanie
predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto uzneseniu v jeho návrhu zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca
a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť.
Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následne
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa
sprostredkovaním kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, čo mu umožňuje viesť
obchodné rokovania so záujemcami o kúpu a predaj bez toho, že by bol nútený pre
zabezpečenie zistenia čo najvhodnejšej ponuky na odpredaj zverejniť svoj zámer, napríklad
na internete preto uvedenú činnosť môže vyvíjať do konca prebiehajúceho exekučného
konania.
Žalobca udáva, že v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označil v súlade
s ust. § 75 OSP aj rozhodujúce skutočnosti pre jeho vydanie, aj podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana odôvodnil nebezpečenstvo aj bezprostredne
hroziacu ujmu a hlavne označil návrh vo veci samej. Ak vydaniu predbežného opatrenia
bránil nepreskúmateľný stav trestnej veci v čase vydania napadnutého uznesenia mal
a mohol konajúci súd vydať, pri závažných okolnostiach, predbežné opatrenie s uložením
povinnosti podať v určenej lehote návrh v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uvedeným postupom by nebolo o nič viac
dotknuté právo žalovaného, než ako je doposiaľ ohrozované právo žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k záveru, že mu
nemožno vyhovieť.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom došlým súdu dňa
24.7.2007 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1
a § 75 ods. 2 OSP, ktorým žalovanému zakáže previesť na tretie osoby vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam presne v návrhu špecifikovaným a najmä previesť na tretie osoby
vlastnícke právo niektorej z týchto nehnuteľností darovať ju, zaťažiť ju právami tretích
osôb k cudzej veci, dať ju do nájmu, vložiť do základného imania právnických osôb alebo
iným spôsobom scudziť až do právoplatného skončenia všetkých trestných vecí vedených
Okresným riaditeľstvom policajného zboru SR v B.B. vo veci podozrenia z trestného činu
marenia konkurzného a vyrovnacieho konania ČVS: ORP-410-OEK-BB-2005, vo veci
podozrenia z trestného činu krátenia dane a poistného ČVS: ORP-317/OEK-BB-2007 a vo
veci podozrenia z trestného činu poškodzovania veriteľa ČVS: ORP-318/OEK-BB-2007.
Ďalej uviedol, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať nároku na úplné zaplatenie
svojej pohľadávky vo výške 58 234 252,20 Sk podaním návrhu podľa § 65 ZKV. Podľa
neho bez predbežnej úpravy právnych pomerov dochádza v danom prípade k výraznému
preferovaniu práv žalovaného na úkor ochrany práv žalobcu s prihliadnutím aj na
predbežné zistenia prebiehajúceho trestného konania vo veci trestného činu marenia
konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa neho, že je daná obava, že výkon súdneho
rozhodnutia bude ohrozený a bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov
je právo žalobcu neprimerane ohrozené, pričom toto právo možno považovať za natoľko
osvedčené, aby mu mohla byť poskytnutá predbežná ochrana.
Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav pre
vydanie predbežného opatrenia v danej veci. Zistil, že trestné konania boli zo strany
orgánov činných v trestnom konaní zastavené a vo veci podozrenia zo spáchania trestnej
činnosti odmietnuté.
Vzhľadom na tieto okolnosti je treba vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa
vysloví žalovanému nakladať s jeho nehnuteľnosťami, posudzovať z hľadiska či
nariadením takého opatrenia by nedošlo k zásahu do jeho vlastníckych, osobných práv ako
aj iných práv zaručených žalovanému Ústavou SR. Nakoľko sám žalobca sa domáhal
vydania predbežného opatrenia nenakladať s nehnuteľnosťami do skončenia šetrenia
orgánov v trestnom konaní, a tieto skončili zastavením, čiže žiadne spáchanie trestného
činu sa nezistilo, značí to, že akékoľvek vydanie predbežného opatrenia na obmedzenie
výkonu jeho vlastníckych práv by bolo neprimerané a bolo by bezdôvodným zásahom do
jeho Ústavou SR zaručených práv.
Na tomto základe odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa ako aj z neho vyvodeným právnym záverom a preto napadnuté
uznesenie tohto súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. apríla 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu