Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/9/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobcu Ing. P. R., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. J. E., advokátom v P.,

proti žalovanému P., a.s., so sídlom V., o zaplatenie 481 420 Sk s príslušenstvom, vedenej

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 14. júna 2004 č.k. -20 zastavil konanie

v časti o zaplatenie náhrady za dovolenku, v prevyšujúcej časti o náhradu mzdy žalobu

zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 19 210 Sk

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi

účastníkmi vznikol od 1. mája 1991 tzv. faktický pracovný pomer a listom z 26. júna 1992

žalovaný tento pracovný pomer ukončil. Po tomto dátume žalobca už pre žalovaného

nevykonával žiadnu prácu. Keďže po 26. júni 1992 žalovaný prestal žalobcovi prideľovať

prácu, jeho pracovný pomer zanikol, vrátane všetkých práv a povinností, ktoré by z neho

vyplývali. Uzavrel, že ak žalobca po 26.6.1992 pre žalovaného žiadnu prácu nevykonával,

nemá právo na mzdu a z tohto dôvodu žalobu v časti o náhradu mzdy zamietol. Poukázal aj

na to, že žalobcovi nevznikla ani pohľadávka pokiaľ ide o náhradu škody, pretože neplatnosť

právneho úkonu spôsobil sám, keďže pri uzatváraní pracovnej zmluvy mal požadovať, aby

zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Žalobcovi však nevznikla škoda v ňom uplatňovanom

rozsahu, pretože bez zamestnania bol iba od 26.6.1992 do 1.10.1992. Odkedy sa potom

zamestnal. Konanie v časti o zaplatenie náhrady mzdy za dovolenku zastavil, lebo o tomto

nároku bolo právoplatne rozhodnuté.

Na odvolanie žalobcu, vo výroku vo veci samej, Krajský súd v Prešove rozsudkom

z 11. februára 2005 sp. zn. potvrdil rozsudok o zamietnutí žaloby o zaplatenie

sumy 8 116 Sk mesačne s príslušenstvom za čas od 3.7.1992 do 3.5.1997. Zrušil rozsudok

o zamietnutí žaloby o náhradu mzdy za 7 dní v mesiaci jún 1992 vo výške 2 052 Sk

s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Pripustil dovolanie s vymedzením dovolacej

otázky, či v znení neskorších právnych predpisov v ustanovení

(prvý ) upravuje možnosť nahradiť zamestnancovi aj inú škodu spočívajúcu

v ušlom zisku.

Uviedol, že súd prvého stupňa správne pre účely rozhodnutia o uplatnenom žalobnom

nároku vychádzal z toho, že nároky medzi účastníkmi treba posudzovať ako nároky

z tzv. faktického pracovného pomeru. Použitie ustanovenia (ďalej )

je pri faktickom pracovnom pomere vylúčené. Nárok žalobcu na náhradu mzdy podľa § 61

ods. 1 za čas od 3.7.1992 do 3.5.1997 je právne neopodstatnený. Pre zodpovednosť

zamestnávateľa za škodu voči zamestnancovi platia spoločné ustanovenia o zodpovednosti

podľa ustanovení /, b/, c/ . Z ustanovenia vyplýva, že organizácia

je povinná nahradiť pracovníkovi skutočnú škodu a to v peniazoch, pokiaľ škodu neodčiní

uvedením do predošlého stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví, než z dôvodu pracovného

úrazu alebo choroby z povolania (§ 187), platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia

o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorazové odškodnenie pozostalým

neprislúcha. Neplatne dohodnutý pracovný pomer, či trvanie tzv. faktického pracovného

pomeru nemalo v danej veci za následok, že by žalobca nemohol nastúpiť do iného

zamestnania a teda žalobcovi tým nevznikla taká majetková ujma, akú si uplatnil v konaní.

Takáto majetková ujma spočívajúca v ušlom zárobku od 3.7.1992 do 3.5.1997 nemôže

byť skutočnou škodou tak, ako je to uvedené v ustanovení . Žalobca mal

príjem do 1.10.1992 a prípadné rozdiely v príjmoch žalobcu spočívajúcich v nižšom zárobku

oproti zárobku, aký dosahoval u žalovaného by mohli byť posudzované len ako iná škoda

(ušlý zisk, či ušlý zárobok), ktorá podľa nie je skutočnou škodou. Uzavrel,

že súd prvého stupňa správne žalobný návrh v časti týkajúcej sa nároku na finančné plnenie

vo výške 8 116 Sk od 3.7.1992 do 3.5.1997 zamietol. V tejto časti preto rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 O.s.p). Výrok zakladajúci prípustnosť

dovolania s poukazom na ustanovenie odôvodnil tým, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a to v otázke, či

v znení neskorších právnych predpisov v ustanovení (prvý )

upravuje možnosť nahradiť zamestnancovi aj inú škodu spočívajúcu v ušlom zisku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania treba posúdiť podľa § 237 písm. f/, § 238 ods. 3 a § 241 ods. 2

písm. a/, e/ Nesúhlasil so závermi odvolacieho súdu, že mu nevznikla nijaká majetková

ujma, dokonca ani ako ušlý zárobok. Odvolací súd nevzal do úvahy, že po neplatnom

okamžitom zrušení pracovného pomeru ostal bez zamestnania a v následných zamestnaniach

mal nižšie príjmy ako u žalovaného. Jeho zamestnanie v Bratislave bolo spojené s vysokými

nákladmi, bol odlúčený od rodiny, nedostával nijaké odlučné a vysoké finančné náklady

boli spojené s bývaním a stravovaním.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti považuje dovolací súd za potrebné upozorniť, že

vyslovením prípustnosti dovolania ( ) vymedzuje odvolací súd

zároveň aj právnu otázku zásadného významu (pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní

vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade môže byť odôvodňované výlučne len

nesprávnym právnym názorom, zaujatým v napadnutom rozhodnutí, a to práve v tej právnej

otázke, ktorá viedla k pripusteniu dovolania. Dovolací súd sa potom obmedzuje len na tie

dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca prípustného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2

písm. c/ ).

Odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že za otázku zásadného právneho významu

považoval posúdenie či v znení neskorších právnych predpisov

v ustanovení (prvý ) upravuje možnosť nahradiť zamestnancovi aj

inú škodu spočívajúcu v ušlom zisku. Tomu zodpovedá dôvod dovolania, ktorý má základ

v tvrdení, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Keďže dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho

súdu, proti ktorému bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu, len

z dôvodu uvedeného v ustanovení , preskúmal dovolací súd

rozsudok odvolacieho súdu len z tohto uplatneného dovolacieho dôvodu. Námietkami

žalobcu, ktoré sa netýkali pripustenej dovolacej otázky sa dovolací súd nemohol s poukazom

na právnu úpravu odvolacieho konania zaoberať.

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo

aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

Predmetom konania boli žalobcom uplatnené nároky súvisiace s jeho pracovným

pomerom u žalovaného. Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 23. februára 2000 č.k.

-305 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 10. septembra 2003

sp. zn. bolo určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané žalovaným

listom z 26. júna 1992 je neplatné. Nároky na náhradu mzdy boli vylúčené na samostatné

konanie.

Odvolací súd správne posúdil otázku právneho nároku žalobcu, keď uzavrel, že zákon

( ) mu neumožňoval priznanie ušlého zisku. Prvý na rozdiel

od () neobsahoval v časti týkajúcej sa spoločných

ustanovení o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ustanovenie o jednotlivých formách

škôd. Prvý neupravoval subsidiárnu pôsobnosť .

Zákon teda neumožňoval priznanie náhrady inej škody podľa spočívajúcej

v ušlom zisku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky takisto poukazuje na to, že z ustanovenia § 205b

ods. 1 veta prvá vyplýva, že zo zodpovednostného vzťahu na náhradu škody

zamestnávateľom voči zamestnancovi je upravené pri všeobecnej zodpovednosti

nahradzovanie iba skutočnej škody, nie ušlého zisku. Ušlý zárobok je v tomto zákone

viazaný iba na poškodenie zdravia pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním vytýkané

nesprávne právne posúdenie veci v odvolacím súdom pripustenej otázke nie je dôvodné.

Existenciu vád podľa dovolací súd po preskúmaní veci nezistil. Ostatné

námietky dovolateľa preto považoval za právne bezvýznamné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu zamietol (§ 243b ods. 1

).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý v ňom nemal úspech (

v spojení s a ). Dovolací súd žalobcovi nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: