Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
328/374282.0b9be2.pdf
PDF · 91.84 KB
No categories available
6obo/63/2008
Najvyšší súd 6 Obo 63/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republiky
– Daňové riaditeľstvo SR Banská Byystrica – Daňový úrad Humenné, Štefánikova 18,
Humenné, proti dlžníkovi: S.V., spoločnosť s ručením obmedzeným V.T. v likvidácii,
B.N.X., V.T., IČO: X., o vyhlásenie konkurzu, na odvolanie likvidátora dlžníka proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2007, č.k.: 5K 42/2003-78, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 12. decembra 2007, č.k.:
5K 42/2003-78 sa p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. decembra 2007, č.k. 5K 42/2003-78 návrh
na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka pre nedostatok majetku zamietol, určil odmenu
predbežnému správcovi a uložil učtárni Krajského súdu v Košiciach vyplatiť odmenu
predbežnému správcovi. Zároveň nepriznal účastníkom trovy konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že navrhovateľ návrhom
z 1. júla 2003 žiadal vyhlásiť na majetok dlžníka konkurz. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 25. júla 2005 bol ustanovený predbežný správca.
Zo správy predbežného správcu z 15. januára 2007 mal prvostupňový súd
za preukázané, že dlžník nie je vlastníkom hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Dlžník nie
je ani vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel. Predbežný správca zistil, že dlžník
nemá majetkovú účasť v iných obchodných spoločnostiach a nevlastní majetok postačujúci
na úhradu trov konkurzného konania a preto navrhol návrh na vyhlásenie konkurzu
zamietnuť.
Štatutárny zástupca dlžníka uviedol, že dlžník nevykonáva podnikateľskú činnosť
od roku 1998 a odvtedy nezamestnáva ani zamestnancov. Posledné daňové priznanie podal
dlžník v roku 1998 za rok 1997.
Súd prvého stupňa konštatoval, že dlžník je predĺžený, ale nemá žiaden majetok,
a preto návrh pre nedostatok majetku zamietol. Podľa § 9b vyhl. č. 358/1996 Z.z. v znení
vyhl. č. 21/1998 Z.z. priznal predbežnému správcovi odmenu vo výške 10 000,- Sk. O trovách
konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie likvidátor
dlžníka a uviedol, že namieta postup predbežného správcu, keďže písomne neoslovil dlžníka.
Dlžník je totiž vlastníkom dvoch vysokorýchlostných veľkokapacitných laserových tlačiarní
E. A. Tieto tlačiarne sú v súčastnosti síce nefunkčné, vyrobené v roku 1998, ale predbežný
správca si mohol vyžiadať znalecký posudok na ich aktuálnu predajnú cenu a či by
po odrátaní nákladov na ich opravu nemali hodnotu, ktorá by postačovala na úhradu trov
konkurzného konania. Jedna tlačiareň mala vstupnú obstarávaciu cenu cca 125 000,- Sk.
Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie likvidátora podľa ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k názoru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.
Odvolateľ v odvolaní namieta, že dlžník má 2 kusy vysokorýchlostých
veľkokapacitných laserových tlačiarní značky E. A. z roku 1998, kedy ich obstarávacia cena
predstavovala sumu cca 125 000,- Sk za kus. Navrhol vypracovanie znaleckého posudku
a následnú opravu týchto tlačiarní za účelom získania finančných prostriedkov na úhradu trov
konkurzného konania.
Odvolací súd pri skúmaní vznesených dôvodov odvolania likvidátora konštatoval,
že odvolateľ neuviedol z akých finančných zdrojov by mal byť vypracovaný znalecký
posudok a následne, v prípade možnej opravy, oprava predmetných tlačiarní.
Rovnako odvolateľ v odvolaní nevedel uviesť ani presnú obstarávaciu cenu tlačiarní,
uviedol, že ide o obstarávaciu cenu cca 125 000,- Sk a nezobral do úvahy ich amortizáciu.
Podľa ust. § 5 ods. 1 ZKV podmienkou vyhlásenia konkurzu je, aby dlžník mal majetok
postačujúci aspoň na úhradu trov konania.
Za trovy konkurzného konania treba považovať odmenu predbežnému správcovi
vo výške 10 000,- Sk – vrátenie preddavku navrhovateľovi, odmenu správcovi konkurznej
podstaty 10 000 Sk, súdny poplatok za konkurzné konanie 1,2% zo speňaženej sumy
podstaty, náklady spojené s udržiavaním a so správou podstaty, náhrada nutných výdavkov,
odmenu likvidátora, náklady na úschovu písomností a iných záznamov úpadcu atď.
V prípade, že by niektorý veriteľ dlžníka na výzvu súdu a v lehote ním určenej zložil
preddavok na trovy konania, tento veriteľ má právo na jeho vrátenie z dlžníkovho majetku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že trovy konkurzného konania,
by boli v predmetnej veci ďaleko vyššie ako finančná hodnota získaná z predaja tlačiarní
za predpokladu ich opraviteľnosti, a preto k námietke odvolateľa ako nedôvodnej nemohol
prihliadnúť.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. apríla 2008
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu