Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ebc/374248.ad9634.pdf
PDF · 93.12 KB
No categories available
2Cdo/70/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 70/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M., bývajúceho v B.,
proti odporcovi P., bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. M. T., advokátom v B., o zvýšenie
výživného, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8 C 131/2004, o dovolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. mája 2007 sp. zn. 5 Co 35/06, takto
rozhodol:
Dovolanie odporcu o d m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 25. októbra 2005 č.k. 8 C 131/2004-215 uložil
odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 9 000 Sk mesačne vždy
do 15 dňa v tom ktorom mesiaci vopred k rukám navrhovateľa počnúc 16.8.2004. Vo zvyšku
návrh zamietol.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. mája 2007 sp. zn.
5 Co 35/06 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa výživného
za obdobie od 16.8.2004 do 31.12.2004 aj za obdobie od 12.12.2006 do budúcnosti.
Vo zvyšku napadnutej časti, t.j. v časti týkajúcej sa obdobia od 1.1.2005 do 11.12.2006
rozsudok zmenil tak, že odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa
sumou 5 000 Sk mesačne. Vo zvyšku v tejto časti návrh zamietol. Vyslovil, že výživné
vo všetkých obdobiach vyššie špecifikovaných je odporca povinný poskytnúť navrhovateľovi
do jeho vlastných rúk vždy do 15-teho dňa každého mesiaca vopred. Vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie odporca a žiadal, aby
dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho i prvostupňového súdu a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p., keď podľa
jeho názoru mu ako účastníkovi bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že
navrhovateľ vo svojom návrhu zo dňa 16.8.2004 žiadal priznať výživné vo výške 10 000 Sk
počnúc právoplatnosťou rozsudku prvostupňového súdu. Tým, že prvostupňový súd určil
výživné počnúc dňom 16.8.2004 (dátum, kedy návrh bol podaný na okresnom súde) porušil
ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. Namietal, nedostatočné odôvodnenie rozsudku, a odvolací súd
sa prakticky vôbec nezaoberal námietkou odporcu, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo
rozhodnutím ultra petitum. Podľa jeho názoru je rozsudok odvolacieho súdu zmätočný,
v konaní bola porušená rovnosť účastníkov konania a teda mu ako odporcovi bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 O.s.p. skúmal, či je tento
opravný prostriedok v danom prípade prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je
napadnuté rozhodnutie, proti ktorému Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej
forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací
súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide
o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. ale
dovolanie výslovne nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine, ibaže ide
o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení
ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
V prejednávanej veci ide o zvýšenie výživného. Ide o vec, ktorá je upravená
Zákonom o rodine a nejde pritom o prípad, kde Občiansky súdny poriadok pripúšťa
výnimočne dovolanie (obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností, alebo
o pozastavení ich výkonu, o priznanie rodičovských práv a povinností, práv a povinností
maloletému rodičovi dieťaťa, o určenie rodičovstva, o zapretie rodičovstva alebo o osvojenie).
Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu teda vykazuje znaky rozsudku, prípustnosť dovolania
proti ktorému vylučuje ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237
O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238
O.s.p., ale sa ďalej zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád,
vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad
odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodnutia vylúčeným sudcom, či konania
súdom nesprávne obsadeným). Takúto vadu však v dovolacom konaní nezistil.
S prihliadnutím na obsah dovolania, v ňom zvolenú argumentáciu, dovolací súd
sa osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá
možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/
O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O takýto
prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súd prvého stupňa ako i odvolací súd
pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a navrhovateľovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do
pozornosti ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Odňatie možnosti pred súdom konať nemožno vidieť ani v právnych záveroch, na
ktorých založili súdy svoje rozhodnutia. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie
možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu,
a nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť
vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.
Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací
dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby rozhodnutie
odvolacieho súdu bolo skutočne založené na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací
súd však jeho rozhodnutie z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná
okolnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by
ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie,
či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo
či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do
úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej
veci nešlo). Keďže dovolanie odporcu nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd
pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odporcovi postupom súdov
nebola odňatá možnosť pred súdom konať. Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky
jeho dovolanie ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 238 ods. 4
O.s.p, § 237 O.s.p) podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
odmietol. Vzhľadom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým
rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd (procesne) úspešnému
navrhovateľovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: