Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/110/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Jozefa Kolcuna,

v právnej veci navrhovateľky J. W., bývajúcej v T., zastúpenej JUDr. K. B., advokátkou v T.,

proti odporcom 1/ M. P., bývajúcemu v T. a 2/ V. K., bývajúcemu v T., o zaplatenie

99 200 Sk s príslušenstvom a protinávrhu odporcu 2/ o zaplatenie 65 437,80 Sk, vedenej

na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 22. februára 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22. februára

2007 sp. zn. v zmeňujúcom výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky

zamietnutý z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom zo 16. septembra 2004 č.k. -186 uložil

povinnosť odporcom 1/ a 2/ spoločne zaplatiť navrhovateľke 23 200 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 16.6.1999 do zaplatenia, do 3 dní. Odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľke 76 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 16.6.1999 do zaplatenia,

do 3 dní. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne zaplatiť navrhovateľke trovy konania

3 968 Sk a právnej zástupkyni navrhovateľky 14 518 Sk, všetko do 3 dní. Opravným

uznesením z 21. októbra 2004 č.k. -193 opravil výrok rozsudku Okresného súdu

Trnava zo 16. septembra 2004 č.k. v odseku 2 tak, že správne má znieť:

Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 76 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 16.6.1999 do zaplatenia, do 3 dní. Dopĺňacím rozsudkom zo 7. marca 2006

č.k. -239 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Trnava zo 16. septembra

2004 č.k. -186 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava

z 21. októbra 2004 č.k. -193 o výrok: „Vzájomný návrh zamieta.“ Rozhodnutie

odôvodnil tým, že návrh navrhovateľky na základe vykonaného dokazovania bol v celom

rozsahu dôvodný. Navrhovateľka žalované čiastky preukázateľne uhradila bez právneho

titulu. Na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré sú povinní vydať

navrhovateľke. K rozporom došlo v dôsledku nesprávneho vedenia účtovníctva odporcami.

Protinávrh odporcov zamietol z dôvodu, že na úhradu žalovaných čiastok odporcu neexistoval

právny titul, lebo v skutočnosti nebol schodok preukázaný a riadne zistený.

Krajský súd v Trnave na odvolanie odporcov 1/ a 2/ rozsudkom z 22. februára 2007

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v spojitosti s opravným

uznesením sp. zn. -193 z 21. októbra 2004 a dopĺňacím rozsudkom sp. zn.

-239 zo 7. marca 2006 v napadnutej časti návrhu navrhovateľky tak, že

návrh zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa v spojitosti s opravným uznesením

sp. zn. -193 z 21. októbra 2004 a dopĺňacím rozsudkom sp. zn. -239

zo 7. marca 2006 v napadnutej časti zamietnutia protinávrhu odporcu 2/ zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka nie je aktívne

legitimovaná na podanie návrhu voči odporcovi 1/. Účastníci konania zhodne tvrdili, že sumu

23 200 Sk vyplatila odporcovi 1/ matka navrhovateľky. Podľa jeho názoru nie je preto

rozhodujúce, z akých zdrojov tieto peniaze pochádzali, za akým účelom boli tieto peniaze

vyplatené. Vrátenie tejto sumy je oprávnená požadovať matka navrhovateľky.

Spochybniteľné je i oprávnenie odporcu 1/ prevziať od navrhovateľky alebo jej matky

finančnú sumu v mene zamestnávateľa navrhovateľky. Odporca 1/ v konaní nepreukázal, že

bol oprávnený vo vzťahu k navrhovateľke jednať v mene jej zamestnávateľa. Navrhovateľka

mala dôkazné bremeno na preukázanie, že v čase uznania dlhu tento dlh neexistoval.

Navrhovateľka toto dôkazné bremeno neuviedla, neoznačila dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti návrhu

navrhovateľky zmenil a ako nedôvodný jej návrh zamietol ( ).

V časti protinávrhu odporcu 2/ súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie

na preukázanie tvrdenia odporcu 2/ ako aj navrhovateľky. V tejto časti je odôvodnenie

napadnutého rozsudku nepreskúmateľné, preto rozsudok súdu prvého stupňa o protinávrhu

odporcu 2/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ a § 221 ods. 3

).

Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka

v zmeňujúcom výroku, ktorým bol jej návrh zamietnutý z dôvodov v zmysle ustanovenia

a Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho

súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že prezentovaný názor

odvolacieho súdu o jej aktívnej legitimácii je v rozpore s vykonaným dokazovaním. V jej

prospech nasvedčuje listinný dôkaz – písomné potvrdenie odporcu 1/, na ktorom je ním

uvedené, že od nej prijal 15 000 Sk a výplatu v sume 8 200 Sk. Jej matka potvrdila

odovzdanie 23 200 Sk do rúk odporcu 1/ v jej mene na úhradu údajného dlhu. Jednalo sa

o jej peniaze, ktoré jej matka odovzdala do rúk odporcu 1/. Takisto nesprávne posúdil

písomné uznanie dlhu zo 7.12.1998, ktoré uznanie považoval za domnienku existencie dlhu.

Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky trvali na svojom

podanom protinávrhu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená

advokátkou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je taký mimoriadny opravný prostriedok

prípustný ( ). Preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie

rozsudku predchádzajúce, v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia § 242 ods. 1

a dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky je dôvodné.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako to zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 4.

Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dovolanie v potrebnom

rozsahu opakuje sám.

Z odseku 1 vyplýva viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom

zisteným na súde prvého stupňa. To znamená, že keď odvolací súd považuje skutkový stav,

tak ako ho zistil súd prvého stupňa za neúplný, nedostatočný alebo nesprávny, môže tento

súdom prvého stupňa zistený skutkový stav zmeniť len za podmienky, že dokazovanie

zopakuje alebo ho doplní vykonaním ďalších dôkazov. Opakovanie dokazovania musí

odvolací súd vykonať sám.

V danej veci odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní odporcov 1/ a 2/

vychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa.

Z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľka nie je

aktívne legitimovaná na podanie návrhu voči odporcovi 1/. Matka navrhovateľky vo svojej

výpovedi (č.l. 31 – 32 spisu) uviedla, že sumu 23 200 Sk vyplatila odporcovi 1/ a preto iba

ona je oprávnená žiadať tieto peniaze od odporcu 1/. S poukazom na tento závažný dôkaz,

odvolací súd nevykonal opakovanie tohto dôkazu, výsluchom svedkyne – matky

navrhovateľky, resp. i výsluchom navrhovateľky k tvrdeniam odporcov 1/ a 2/ na odvolacom

pojednávaní 22. februára 2007. Odvolací súd iba na základe prehodnotenia vykonaného

dokazovania súdu prvého stupňa vyslovil právny názor, že navrhovateľka nie je aktívne

legitimovaná v pojednávanej veci, ale na podanie žaloby je oprávnená iba jej matka. Je

neprípustné, aby odvolací súd dospel k svojim odlišným skutkovým zisteniam vedúcim

k záveru o nedôvodnosti žaloby, len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom

prvého stupňa. Tak tomu bolo aj v danom prípade. Ak mal za to, že prvostupňový súd

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v naznačenom smere mal sám opakovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že odvolací súd si v danom prípade

nezadovážil dostatočný a rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle

, z ktorého dôvodu treba považovať jeho skutkové a na ne nadväzujúce právne

závery za zatiaľ predčasné. Dovolaciemu súdu preto neprislúcha v danom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). K uvedenej vade bol dovolací súd povinný

prihliadnuť ( ).

Pokiaľ dovolateľka namietala, že napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ) treba

uviesť, že dovolací súd ho nemohol podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov, keďže už spomenutá vada (tzv. iná vada konania) je tak závažná a sama

o sebe dôvodom na zrušenie rozsudku v napadnutom zmeňujúcom výroku (§ 243b ods. 1

) a vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: