Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/211/2006

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcov 1/ J. a 2/ M., bývajúcich vo V., oboch zastúpených JUDr. J., advokátom so

sídlom v R., proti žalovaným 1/ M., bývajúcej vo V., 2/ S., 3/ S., so sídlom v B.,

regionálnemu pracovisku v L., o určenie hraníc medzi nehnuteľnosťami, vedenej na

Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , na dovolanie žalobcov proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. decembra 2005 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaným 1/ až 3/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou z 11. júna 1986, ktorú v konaní opakovane menili

a upravovali, napokon domáhali určenia, že hranicu medzi nehnuteľnosťami v katastrálnom

2

území V. – na jednej strane pozemkami vedenými ako parcela č. X. vo výmere 16 m(vo

2

vlastníctve žalovaného 3/) a parcela č. X. vo výmere 399 m(vo vlastníctve žalovanej 1/), na

2

druhej strane pozemkami vedenými ako parcela č. X. vo výmere 630 m(vo vlastníctve

2

žalobcov 1/ a 2/) a parcela č. X. vo výmere 7 m(vo vlastníctve žalovanej 2/), tvorí čiara

vyznačená v znaleckom nákrese znalca I. z 18. novembra 1989 (tento nákres je súčasťou

znaleckého posudku uvedeného znalca č. 9/89 z toho istého dňa) v spojení so znaleckým

posudkom znalca I. z 11. novembra 1997 č. 5/97, ktorá prechádza bodmi C, G a D. Podľa

-2-3 Cdo 211/2006

názoru žalobcov žaloba s týmto petitom vychádza z doterajšieho priebehu a výsledkov

konania a zohľadňuje tiež skutočnosť, že v konaní bolo právoplatne určené vlastníctvo štátu

k novovytvoreným pozemkom, a to parcelám č. X. a X. (rozsudkom Okresného súdu

Liptovský Mikuláš z 30. júna 1988 č.k. -112 v spojení s potvrdzujúcim výrokom

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. septembra 1988 sp. zn. ).

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 11. februára 2003 č.k. -341

žalobe s uvedeným petitom vyhovel a určil, že hranica medzi označenými pozemkami je

vedená bodmi, ktoré sú v grafickej časti znaleckého posudku znalca I. č. 9/89 označené ako

C, G a D. V odôvodnení poukázal na priebeh konania, právoplatné určenie hraníc sporných

pozemkov s novovytvorenými parcelami a výsledky vykonaného dokazovania, ktorými mal

preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ pri stavbe svojho domu zasiahli aj do susediaceho pozemku

(teraz vo vlastníctve žalovanej 1/). Mali v úmysle uvoľniť v prospech vlastníka tohto

pozemku časť pozemku v ich vlastníctve, k dohode ale nedošlo. Rozsudkami súdov bolo

určené vlastníctvo štátu k parcele č. X. a X. (v zadnej a prednej časti spornej hranice), preto

zostalo určiť už len sporný zvyšok hranice pozemkov (jej strednú časť). Dokazovaním sa

potvrdilo, že žalobcovia 1/ a 2/ sa opodstatnene domáhajú určenia spornej časti hranice

pozemkov, ktorá vedie spomenutými bodmi C, G a D, teda vo vzdialenosti cca 25 cm od

steny domu žalobcov 1/ a 2/, a nie po stene tohto domu, ako uvádzala žalovaná 1/. Súd prvého

stupňa (tiež v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 18. mája 2004 č.k. -367) rozhodol

aj o trovách konania.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 6. decembra 2005

sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení hranice

medzi pozemkami zmenil tak, že žalobu zamietol. Rozhodol tiež o trovách konania.

V odôvodnení poukázal na význam najdôležitejšej obsahovej náležitosti žaloby – petit,

ktorým sa určuje rozsah súdnej ochrany požadovanej žalobcami. Z petitom určeného rámca

rozhodovania nesmie súd vybočiť a prekročiť ho môže len v zákonom určených prípadoch

( ). V prejednávanej veci bod C leží na hranici medzi parcelou č. X. (vo

vlastníctve žalobcov 1/ a 2/) a parcelou č. X. (vo vlastníctve žalovaného 3/). Táto časť hranice

– od bodu C po bod 157 – už ale bola právoplatne vyriešená ako hranica pozemku č. X., teda

nebol dôvod určovať znovu hranicu v časti od bodu C po bod 157. Takisto platí, že ak hranica

parcely č. X. (vo vlastníctve žalovaného 2/) už bola právoplatne určená rozhodnutím súdu,

nebol daný dôvod pre jej opätovné určenie v bodoch G až D. Navyše, sporná hranica nie je

-3-3 Cdo 211/2006

ani evidenčnou hranicou podľa pozemkovej mapy pôvodných parciel č. X. a č. X. a nie je ani

dlhodobo užívacou hranicou, ktorá by medzi účastníkmi existovala po postavení domu

žalobcov. Dohoda „o vypustení časti pozemkov“ nebola v konaní preukázaná a z ničoho

nemožno vyvodiť, že by žalobcovia 1/ a 2/ splnili podmienky pre nadobudnutie vlastníctva

(právnym titulom vydržania) sporných častí pozemkov s hranicou vymedzenou bodmi C, G a

D.

Tento rozsudok odvolacieho súdu napadli žalobcovia 1/ a 2/ dovolaním, v ktorom uviedli,

že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Určením hranice bodmi C, G a D nebol prekročený petit ich

žaloby a ani v prípade, že by žaloba nebola sporná (až) od bodu C, ale len od bodu 157, mohla

byť hranica určená aj len od bodu 157, pretože tým by im (v rozsahu od bodu C po bod 157)

bolo prisúdené iba menej (nie viac), než žiadali. Hranica od bodu C (železná tyč) nie je však

v prírode vyznačená a rozsudkami súdov, ktoré určili vlastníctvo parciel č. X. a X., nebola

určená hranica vedená bodmi G a D. Žalobcovia 1/ a 2/ v dovolaní vyslovili nesúhlas aj so

záverom súdu, že znalcom vyznačená hranica je fiktívna a že súdom prvého stupňa určená

hranica nie je ani evidenčná ani právna. Odvolací súd tiež prehliadol, že v danom prípade bola

otázka vydržania častí pozemkov vyriešená už rozsudkom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš z 30. júna 1988 č.k. -112 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 21. septembra 1988 sp. zn. . Dodali, že týmito rozsudkami

sa vyriešila len otázka časti hraníc, a to od bodu A k bodu C a od bodu D k bodu E. Jednotlivé

znalecké posudky podané v konaní potvrdzovali správnosť priebehu hranice bodmi C, G a D,

spochybnenú až rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý napadli dovolaním. Napriek tomu, že

hranica od bodu C nie je v prírode vyznačená, výsledkami vykonaného dokazovania bolo

dostatočne preukázané jednak to, že hranica medzi nehnuteľnosťami neprebieha ani z bodu C

na roh domu žalobcov 1/ a 2/ (bod 108), ale cez bod G (asi 25 cm od múru ich domu) k bodu

D (204), jednak to, že táto časť pozemku je medzi účastníkmi sporná, a teda je sporná i otázka

vlastníctva pozemku vymedzeného touto hranicou. Z týchto dôvodov žalobcovia 1/ a 2/

žiadali napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Žiline na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

-4-3 Cdo 211/2006

ods. 1 ), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie

nie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia. Obligatórne sa

zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolatelia nenamietali, že v konaní došlo k niektorej z procesných vád v zmysle § 237

(t.j. že a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát). Vada takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj keď nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia; jej základom je porušenie

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom

vecná nesprávnosť rozhodnutia. Ani procesná vada konania tejto povahy nebola v dovolaní

namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo jej existencia.

Dovolatelia namietajú, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V zmysle má vlastník právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci

-5-3 Cdo 211/2006

od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Žalobou na ochranu vlastníckeho práva je tiež žaloba

na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takej žalobe ide

o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba

považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd majú na mysli určenie,

ktorá časť zo spornej plochy v prírode, tomu - ktorému z vlastníkov susedných pozemkov

patrí (viď R 6/1999).

V prejednávanej veci bola hranica dotknutých pozemkov v minulosti porušená

a žalobcovia 1/ a 2/ pri výstavbe ich rodinného domu zasiahli do pozemku žalovanej 1/. Pre

úspech žalobcov v konaní sa vyžadovalo preukázanie toho, že plocha, ktorej sa tento zásah

týkal, je v ich vlastníctve; tvrdili, že túto plochu nadobudli vydržaním.

Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia práva (vrátane vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti). V prípade splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby,

držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby) dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky

vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne – ak z nich nie je

splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Minulou právnou úpravou (obyčajové právo

platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení

s ustanovením ,

v znení do účinnosti ), ale i súčasnou právnou úpravou (

v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou

z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá

fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom

je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,

vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie

je, treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného

presvedčenia) samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že

mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých

vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku

vlastníctva.

-6-3 Cdo 211/2006

V danom konaní bolo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 30. júna 1988 č.k.

-112 v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 21. septembra 1988 sp. zn. určené, že pozemky v katastrálnom území

2 2

V., označené ako parcela č. X. vo výmere 16 ma parcela č. X. vo výmere 7 m, sú vo

vlastníctve štátu, v prospech ktorého došlo k vydržaniu v zmysle § 135a ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení do 31. decembra 1991.

Tým, že súdy určili vlastníctvo k pozemkom uvedeným v predchádzajúcom odseku

(vychádzajúc zo záveru, že ich žalobcovia 1/ a 2/ vydržali „v prospech štátu“), nebola bez

ďalšieho vyriešená aj otázka nadobudnutia vlastníctva celej spornej plochy zabranej

posunutím hranice pozemkov žalobcami 1/ a 2/ pri výstavbe ich domu (ako sa nesprávne

uvádza v dovolaní). Pre určenie hranice v zmysle petitu žaloby (ako bol žalobcami 1/ a 2/

naformulovaný v jeho záverečnom znení) bolo nevyhnutné preukázať kumulatívne splnenie

podmienok vydržania (viď vyššie) aj vo zvyšnej časti hranice, predovšetkým od bodu 157 cez

bod 202 po bod 204 grafickej časti znaleckého posudku I. č. 9/89. Dovolací súd sa stotožňuje

so záverom odvolacieho súdu, že hranica, určenie ktorej sa žalobcovia domáhali, nie je ani

právna, ani evidenčná. Žalobcovia ani podľa názoru dovolacieho súdu v konaní nepreukázali,

že vo vzťahu k tejto časti spornej hranice po celú vydržaciu dobu pri bežnej (normálnej)

opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého

požadovať, nemali a ani nemohli mať dôvodné pochybnosti o tom, že im (zabratá) plocha

pozemkov patrí. Z dokazovania vyplýva, že pokiaľ aj bola medzi účastníkmi v minulosti

uzavretá dohoda o vzájomných ústupkoch v dôsledku posunu hraníc, bola táto dohoda z roku

1961 medzi samotnými účastníkmi „pochybná“ (viď aj vyjadrenie žalobcov na č.l. 126 spisu)

a v uvedenej časti nerešpektovaná.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v tom, čo bolo v danom prípade

z hľadiska právneho posúdenia veci podstatné (t.j. z hľadiska preukázania vlastníctva

žalobcov k časti plochy, ktorej sa posunutie hranice týka), je rozhodnutie odvolacieho súdu

o zamietnutí žaloby správne. Na závere o správnosti zmeny prvostupňového rozsudku

a zamietnutia žaloby nemohli nič zmeniť tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, ktoré uviedli v dovolaní

vo vzťahu k priebehu spornej hranice.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle , a že

-7-3 Cdo 211/2006

dovolanie preto nie je podané opodstatnene. Najvyšší súd Slovenskej republiky z tohto

dôvodu dovolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol ( ).

Žalobcovia 1/ a 2/ neboli v dovolacom konaní úspešní. Procesne úspešným žalovaným 1/

až 3/ nepriznal dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na

rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: