Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7a2/379876.b5dba2.pdf
PDF · 95.95 KB
No categories available
3Cdo/67/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 67/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J., bývajúceho v M., proti
odporcovi J., bývajúcemu v M., zastúpenému JUDr. L., advokátom so sídlom v Ž.,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 299/2002, o dovolaní
odporcu proti rozsudku Krajského súdu Žilina z 25. októbra 2007 sp. zn. 5 Co 469/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom z 26. apríla 2006 č.k. 10 C 299/2002-135 zamietol v celom
rozsahu návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 302 936 Sk s príslušenstvom
titulom náhrady škody, finančnej ujmy a straty na zárobku. Navrhovateľovi uložil povinnosť
nahradiť odporcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 93 194 Sk do
3 dní po právoplatnosti rozsudku na bankový účet právneho zástupcu odporcu. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a úspech odporcu v konaní.
Krajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z 25. októbra 2007 sp. zn.
5 Co 469/2006 rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil. Odvolaním napadnutý
rozsudok vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania zmenil tak, že navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového konania v sume 31 885 Sk;
navrhovateľa tiež zaviazal nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 4 164 Sk
(všetko do 3 dní na účet advokáta odporcu). Zmeňujúci výrok o náhrade trov prvostupňového
konania odôvodnil poukazom na § 224 ods. 1 a 2 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.;
vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa priznal odporcovi náhradu trov v rozsahu 1/2
-2-3 Cdo 67/2008
náhrady trov účelne vynaložených na bránenie práva proti navrhovateľovi. Obdobne
postupoval aj pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania.
Výrok uvedeného rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania,
napadol odporca dovolaním, prípustnosť ktorého odôvodnil § 238 ods. 1 O.s.p. Namietal, že
krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania aj o náhrade trov
odvolacieho konania porušil ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods. l O.s.p., z ktorých
vyplýva povinnosť súdu priznať náhradu trov konania účastníkovi konania, ktorý mal vo veci
plný úspech. V danom prípade neboli splnené podmienky pre zmenu výroku súdu prvého
stupňa o náhrade trov konania. Odvolací súd pochybil, keď úkon právnej pomoci (vyjadrenie
k odvolaniu podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb) nepovažoval za účelný. Odôvodnenie výroku
o náhrade trov odvolacieho konania § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 150 O.s.p. nemá právnu logiku a prieči sa uvedeným ustanoveniam. Dôvody, z ktorých
vychádzal odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, si navzájom odporujú
a protirečia, preto dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu je zmätočný
a nepreskúmateľný. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím vo veci samej
a nároky právneho zástupcu odporcu označil za neopodstatnené a prehnané. Právny zástupca
si pri jednotlivých pojednávaniach na súde vybavoval aj agendu pre iných svojich klientov
a je možné, že aj od nich si dal za stratu času a dopravu zaplatiť, okrem toho na
pojednávaniach ho zastupovala aj dcéra bez potrebného poverenia. Poukázal tiež na prieťahy
v konaní a na postup súdu pri zadovažovaní dôkazného materiálu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
-3-3 Cdo 67/2008
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania. Prípustnosť dovolania nesprávne vyvodzuje
z § 238 ods. l O.s.p. Jeho dovolanie smeruje proti rozhodnutiu (výroku o trovách), ktoré je
síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter
nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho
pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu
o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa
tých procesných ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie smerujúce proti
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (viď § 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď
§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov
1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania; v dôsledku toho sa vylučuje
prípustnosť dovolania proti uzneseniu o trovách konania. Dovolanie odporcu by preto mohlo
byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených
v § 237 O.s.p. (porovnaj R 117/1999).
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
-4-3 Cdo 67/2008
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo
výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ v danej veci nenamieta vady konania v zmysle § 237 O.s.p. a procesné vady
tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní. Prípustnosť dovolania preto nemožno
Dôvody dovolania dovolací súd neposudzuje len podľa toho, ako boli slovne vyjadrené,
ale predovšetkým podľa obsahu tohto opravného prostriedku (§ 41 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p.). Pri takomto posudzovaní dovolania je zrejmé, že odporca v danej veci
namietol nesprávnu aplikáciu § 142 ods. l O.s.p. aj v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 150
O.s.p. tvrdiac, že tieto ustanovenia nemali byť použité tak, ako ich aplikoval odvolací súd.
Odporca tým po obsahovej stránke namieta nesprávne právne posúdenie v otázke náhrady
trov konania. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je v rozhodovaní
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne považované za relevantný dovolací dôvod,
ktorým však možno odôvodniť iba procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá
prípustnosť dovolania, a to ani podľa § 237 O.s.p.
K námietke dovolateľa o nepreskúmateľnosti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách
konania treba uviesť, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky je nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia dôsledkom a vonkajším
prejavom tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktorá môže byť ako relevantný dovolací dôvod uplatnená iba v procesne prípustnom
dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorá však sama o sebe prípustnosť dovolania
nezakladá.
Zo všetkých uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie odporcu procesne neprípustné. So zreteľom na to dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
-5-3 Cdo 67/2008
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 243b ods. 4
v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.). Dovolací súd napriek tomu
navrhovateľovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p a § 151 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 273/2007 Z.z.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: