Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f66/379801.6f3efb.pdf
PDF · 93.56 KB
No categories available
4Cdo/53/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 53/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne V. H., bývajúcej v P.,
proti žalovaným 1/ Z. B., bývajúcej v P., 2/ J. S., bývajúcej v P., 3/ M. B. bývajúcej v P.
a 4/ M. P., bývajúcej v P., všetci právne zastúpení JUDr. R. K., advokátom so sídlom
v P., o určenie vlastníckeho práva a protinávrhu žalovaných o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelom J. S., vedenej na Okresnom súde Trenčín
pod sp.zn. NM – 5 C 91/2000, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne zo 14. novembra 2007 sp.zn. 5 Co 244/2006 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie žalovaných o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 7. júna 2006 č.k. NM – 5 C 91/2000-117 žalobu
2
žalobkyne o určenie vlastníckeho práva k parcelám KN č. X. – orná pôda o výmere X. m
2
a KN č. X. – záhrady o výmere X. mvedených na LV č. X. pre kat.úz. N. L. zamietol
a taktiež zamietol protinávrh žalovaných o určenie, že predmetné parcely patria do dedičstva
po zomrelej M. S.. Náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal. Rozhodol tak po
zistení, že žalobkyňa je vedená ako vlastníčka nehnuteľností v katastri nehnuteľností
k parcelám, ktoré sú predmetom sporu, preto na jej strane nebol daný naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva. Protinávrh žalovaných na určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva po M. S. nepovažoval za dôvodný, lebo nebolo preukázané, že právni
predchodcovia žalovaných v minulosti uzavreli kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti
a vstúpili z tohto dôvodu do dobromyseľnej a nerušenej držby a stali sa vlastníkmi na
základe vydržania vlastníckeho práva.
Na odvolanie žalovaných proti časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bol ich
protinávrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, Krajský súd v Trenčíne
rozsudkom zo 14. novembra 2007 sp.zn. 5 Co 244/2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozsudku sa odvolací
súd v napadnutej časti stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
z ktorých mal preukázané, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nadobudli vydržaním vlastníckeho práva a preto ich
protinávrhu na určenie, že patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi nebolo možné
vyhovieť.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalovaní, ktorí žiadali
rozsudok odvolacieho ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie
konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p., teda, že
postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukazovali na
nesprávny postup súdu prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu pri vyhodnotení dôkazov ako
aj otázky posúdenia nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pričom dôvod prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. bližšie nešpecifikovali.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení na dovolanie žalovaných považovala rozsudok
odvolacieho súdu za správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok je prípustný a dospel k záveru, že
dovolanie prípustné nie je.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Žalovaní 1/ až 4/ ako dovolatelia podali dovolanie proti právoplatnému rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu.
Odvolací súd v preskúmavanej veci vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil
prípustnosť dovolania, čím nebol splnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3
O.s.p. Iné dôvody prípustnosti dovolania uvedené v § 238 ods. 1, 2 O.s.p. neboli taktiež dané.
V ustanovení § 237 O.s.p. sú vymenované vady, ktoré sú dôvodom prípustnosti
dovolania smerujúceho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Dovolací súd vzhľadom
na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 2 druhá veta O.s.p.) vždy na tieto vady prihliadnuť,
preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk tam uvedených. Osobitne sa zaoberal tvrdenou
námietkou dovolateľov podľa § 237 písm.f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., treba
rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré
účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom
zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
Dovolatelia v podanom dovolaní ako dôvod prípustnosti dovolania síce uviedli § 237
písm.f/ O.s.p., tento však bližšie nešpecifikovali v dôvodoch dovolania so zameraním na
postup súdu, ktorým im mala byť odňatá možnosť konať pred súdom, keďže dôvody
dovolania sa dotýkajú nesprávneho právneho posúdenia veci.
Preskúmaním veci však dovolací súd nezistil, že odvolací súd by svojím procesným
postupom odňal žalovaným možnosť konať pred súdom. Odvolací súd konal vo veci na
základe vydaného uznesenia (§ 101 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2 O.s.p.) v neprítomnosti
žalovaných 1/ až 4/, po tom, čo ich neprítomnosť ospravedlnil ich právny zástupca, nežiadal
však o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovaných sa na pojednávaní odvolacieho
súdu vyjadril k veci a predniesol návrh na rozhodnutie v súlade s § 215 vety druhej O.s.p.
Procesné právo žalovaných na riadne prejednanie veci teda nebolo porušené a dôvod
prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. nebol zistený. Taktiež neboli preukázané ani
iné vady uvedené v § 237 O.s.p.
Dôvody dovolania žalovaných smerujúce k právnemu posúdeniu veci, by mohli mať
právny význam len vtedy, keby dovolanie bolo prípustné. Keďže dovolanie vo veci prípustné
nebolo, nemohol sa dovolací súd zaoberať vecnou správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu
z hľadiska dôvodov namietaných v dovolaní.
Keďže v danej veci dovolanie nebolo prípustné, dovolací súd dovolanie žalovaných
podľa § 243b ods. 4 O.s.p. s použitím § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
(s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie
odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy
nevznikli. Na jej vyjadrenie k dovolaniu z hľadiska rozhodovania o trovách dovolacieho
konania neprihliadol, lebo nebolo predložené plnomocenstvo, z ktorého by bolo zrejmé, že
advokát v mene ktorej sa vyjadril, je oprávnený zastupovať žalobkyňu aj v dovolacom
konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :