Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/22/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobcu Ing. arch. Š. D., bývajúceho v T., K., zastúpeného JUDr. Ľ. H.,

advokátom so sídlom v B., proti žalovanému H., a.s., B., o zaplatenie 115 961 Sk istiny

s prísl., vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2005 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 16. júna 2004 č.k. -66 zamietol

podĺžnicku žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 115 961 Sk istiny s príslušenstvom.

Vychádzal zo záveru, že žalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 79 ods. 3 veta tretia

, v zmysle ktorého mal Krajskou prokuratúrou v Bratislave zakázanú

akúkoľvek dispozíciu s účtami spoločnosti T., s.r.o., ktoré vedie a viedol aj v čase vedenia

trestného konania a vedenia exekúcie.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 5. decembra 2005

č.k. -100 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal. Pripustil dovolanie proti tomuto rozsudku. Odvolací súd

zhodne s prvostupňovým súdom bol toho názoru, že príkazom Krajskej prokuratúry

v Bratislave zo 7.11.2001 č.k. , bolo dosiahnuť zákaz akejkoľvek dispozície

s účtami spoločnosti T., s.r.o. Príkaz Krajskej prokuratúry v Bratislave nevymedzuje

(neposkytuje) žiadne výnimky zo zákazu dispozície s dotknutými peňažnými prostriedkami

na bankových účtoch. Keďže žalovaný rešpektoval spomenutý príkaz prokuratúry nedávajúci

žiadnu výnimku dispozície s dotknutými peňažnými prostriedkami, postupoval v rámci

platného práva a preto nesmel zároveň postupovať aj podľa exekučného príkazu (ktorý postup

by zmaril zaistenie peňažných prostriedkov na účte), v takomto prípade nemožno proti

žalovanému (banke) úspešne uplatniť podĺžnícku žalobu. Odvolací súd pripustil dovolanie na

riešenie otázky ako sa má podĺžnik (banka) zachovať v prípade,

že dôjde k stretu príkazov prokurátora a exekútora (príkazom na zaistenie peňazí na účte

a exekučného príkazu) ako tomu bolo v tejto právnej veci a ktorý z nich má splniť, resp.

ako má postupovať, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval

z ustanovenia a dôvodnosť z ustanovenia ,

teda pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že rozhodnutím prokurátora

ako predstaviteľa výkonnej moci, nemožno zakázať právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku.

Teda príkazu prokurátora ako orgánu výkonnej moci nemožno pripisovať väčšiu právnu

silu ako právoplatnému a vykonateľnému rozsudku súdu. Zákaz akejkoľvek dispozície

s účtom neznamená aj zakázanie vykonávať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.

Takýto výklad ustanovenia je v rozpore so základnými zásadami

právneho štátu a a nerešpektuje výkon právoplatného a vykonateľného rozhodnutia

súdu, teda integrálnu súčasť práva na súdnu ochranu. Navrhol preto zrušiť rozsudok

okresného ako aj krajského súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, ako aj

odložiť vykonateľnosť tohto rozsudku.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. V danom prípade je

viazaný dovolacou otázkou tak, ako ju pripustil odvolací súd.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

(t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania a prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ žiadnu z týchto vád nenamietal

a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Inou vadou konania na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť,

ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani vadu tejto povahy dovolateľ nenamietal a jej existencia nevyšla

v dovolacom konaní najavo.

Dovolateľ namieta, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie

peniaze na účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, môže predseda senátu

a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli zaistené priamo na účte.

Podľa ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže

prokurátor príkaz uvedený v odseku 1 dať aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz

musí najneskôr do 3 dní potvrdiť sudca inak stráca platnosť.

Podľa , príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí

byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie i suma v príslušnej

mene na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa odsekov 1 a 2 ak nerozhodne predseda

senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície zaistenými peniazmi až do

výšky zaistenia.

Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej

príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak (§ 96

ods. 3 Exekučného poriadku).

Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, § 96 ods. 3, § 97,

§ 98 a § 99 Exekučného poriadku, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka

zaplatila sumu na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy,

keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov (§ 103 Exekučného poriadku).

Dňa 7.11.2001 Krajská prokuratúra Bratislava pod č.k. vydala príkaz

na zaistenie účtu podľa . Išlo o účet spoločnosti

T. a T. založený v banke A., a.s., M., išlo o deväť bežných účtov a jeden rezervný fond,

pretože ide o vec dôležitú pre trestné konanie. Príkaz bol žalovanej doručený 9.11.2001.

Žalobca ako oprávnený, návrhom z 16.11.2001 na výkon exekúcie pre vymoženie

sumy 115 961 Sk s príslušenstvom, začal exekučné konanie na Exekútorskom úrade súdneho

exekútora Ing. J. F. na základe exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Bratislava II

z 18. septembra.2001 sp. zn. . Uvedeným rozsudkom bola spoločnosti T.,

s.r.o., v postavení žalovaného (v exekučnom konaní v postavení povinného) uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi (v exekučnom konaní oprávnenému) sumu 115 961 Sk

s príslušenstvom ako aj trovy konania. Dňa 15.4.2002 vydal súdny exekútor upovedomenie

o začatí exekučného konania dňom 7.12.2001 pod sp. zn. Ex 37/2001, následne vydal

exekučný príkaz na vymoženie pohľadávky a to prikázaním pohľadávky z účtov povinného

spoločnosti T., s.r.o., vedených v H. (žalovaného). Žalovaný (banka) prevzal exekučný príkaz

2.12.2002. Žalovaný predmetný príkaz exekútora nerealizoval poukazujúc na to, že peňažné

prostriedky na účtoch spoločnosti T., s.r.o., sú zaistené na základe príkazu na zaistenie účtu zo

dňa 7. novembra 2001 sp. zn. vydaného Krajskou prokuratúrou v Bratislave.

Na otázku pripustenú dovolaním a v daných súvislostiach významnú z hľadiska

posúdenia veci ako sa má podĺžnik (banka) zachovať v prípade, že dôjde k stretu príkazu

prokurátora a exekútora (príkazom na zaistenie peňazí na účte a exekučného príkazu) ako

tomu bolo v tejto právnej veci, a ktorý z nich má splniť, resp. ako má postupovať,

dovolací súd udáva, že žalovaný rešpektujúc príkaz Krajskej prokuratúry v Bratislave zo

7.11.2001 č.k. na zaistenie prostriedkov na účte spoločnosti T., s.r.o.,

postupoval v rámci platného práva a nemohol postupovať aj podľa exekučného príkazu, ktorý

postup by zmaril zaistenie peňažných prostriedkov na účte a v takomto prípade nemožno proti

žalovanému (banke) úspešne uplatniť podĺžnicku žalobu, tak ako to správne posúdil i

odvolací súd. Vychádzajúc z právnej úpravy by bolo možné

realizovať exekútorsky príkaz len v takom prípade, ak by príkaz prokurátora bol vydaný a

doručený žalovanému neskôr ako exekútorsky príkaz. Pokiaľ právny subjekt plní povinnosť

ktorú mu ukladá všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie štátneho orgánu

vydaného na jeho základe, nemožno takýto postup pokladať za porušenie iného právneho

predpisu alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu, osobitne v prípade, ak takéto rozhodnutie

bolo vydané neskôr.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatnených

dovolacích dôvodov správny. Pretože nebolo zistené (ani dovolateľom tvrdené), že by

rozsudok odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou

konania v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

časť vety pred bodkočiarkou zamietol.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovanej ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný žiaden opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: