Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)d82/378028.809dab.pdf
PDF · 112.07 KB
No categories available
2MCdo/2/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka
v právnej veci žalobkyne M. M., bývajúcej vo V., proti žalovaným 1/ P. K., bývajúcemu
vo V., 2/ T. K., bývajúcemu vo V., 3/ V. M., bývajúcej vo V., 4/ I. K., bývajúcemu vo V.,
o určenie dátumu zriadenia a podpísania závetu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš
pod sp. zn. 6 C 63/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. augusta 2006 sp. zn.
t a k t o :
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Na pojednávaní konanom pred okresným súdom 18. októbra 2005 (č. l. 80 – 81
súdneho spisu) právny zástupca žalovaných podal návrh na náhradu trov a ich vyčíslenie
okresnému súdu doručil 21. októbra 2005 (č.l. 83 – 84 súdneho spisu).
Okresný súd pojednávanie odročil na 25. októbra 2005 už len za účelom vyhlásenia
rozhodnutia.
Rozsudkom z 25. októbra 2005 č.k. 6 C 63/2004-85 okresný súd návrh žalobkyne
zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol, ale vyhradil si o nich rozhodnúť osobitným
uznesením v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., čo uviedol v závere odôvodnenia svojho rozsudku.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré však
8. marca 2006 pred otvorením pojednávania o odvolaní vzala späť. Krajský súd uznesením
z 8. marca 2006 č.k. 15 Co 375/2005-108 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 6. apríla 2006.
Rozsudok okresného súdu z 25. októbra 2005 č.k. 6 C 63/2004-85 v dôsledku
späťvzatia odvolania nadobudol právoplatnosť 18. novembra 2005 v zmysle § 222 ods. 1
O.s.p. (teda nie 6. apríla 2006 ako nesprávne vyznačil okresný súd na doložke právoplatnosti.
Následne právny zástupca žalovaných podaniami zo 6. apríla 2006 (č.l. 111 súdneho
spisu) a 12. mája 2006 (č.l. 113 súdneho spisu) urgoval okresný súd, aby rozhodol o trovách
konania v súlade s uplatneným návrhom a vyčíslením trov a s poukazom na to, že okresný súd
si vyhradil rozhodnúť o trovách konania osobitným uznesením.
Okresný súd uznesením zo 17. mája 2006 č.k. 6 C 63/2004-114 rozhodol o trovách
konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť vo veci úplne
úspešným žalovaným trovy prvostupňového konania na účet ich právneho zástupcu v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Toto uznesenie okresného súdu napadla odvolaním žalobkyňa a domáhala sa aplikácie
§ 150 O.s.p. (č.l. 117 súdneho spisu).
Krajský súd uznesením z 18. augusta 2006 č.k. 13 Co 125/2006-130 uznesenie
okresného súdu zmenil tak, že žalobkyňa nie je povinná nahradiť žalovaným 1/ až 4/ trovy
prvostupňového konania.
Krajský súd sa dôvodom uplatneným v odvolaní nezaoberal. Uznesenie okresného
súdu zmenil z iného dôvodu. Zaujal právny názor, že pri rozhodovaní v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. mal okresný súd zároveň rešpektovať príkaz ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p., že tak
musí urobiť na návrh účastníka, ktorý ho musí podať do 15 dní od doručenia rozsudku,
alebo (sám – bez návrhu) kým rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Okresný súd však sám
rozsudok nedoplnil v lehote do nadobudnutia jeho právoplatnosti a právny zástupca
žalovaných podal návrh na jeho doplnenie až 7. apríla 2006. Preto odvolací súd musel zmeniť
napadnuté uznesenie a žalovaným nepriznať náhradu trov prvostupňového konania, lebo
o náhrade ich trov konania mal okresný súd rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom v zákonom
určenom čase, čo sa nestalo.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny
prokurátor, ktorého prípustnosť a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e
ods. 1 O.s.p. s odôvodnením, že v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 prvej vety O.s.p. účastník
konania môže teda podať len návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania a z § 155
ods. 1 druhej vety vyplýva, že súd si môže vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov
na samostatné rozhodnutie. Pokiaľ teda súd túto možnosť využije, jeho postup je v súlade
s § 155 ods. 1 O.s.p. nejde teda o chýbajúci výrok o trovách konania, ako má na mysli § 166
ods. 1 O.s.p. a ani súd, ani účastník konania nemá dôvod postupovať spôsobom a v lehotách
stanovených v § 166 ods. 1, 2 O.s.p. Z § 151 ods. 2 O.s.p. však vyplýva, že samostatným
uznesením súd môže rozhodnúť už len o povinnosti na náhradu trov, právo na náhradu
ktorých už bolo priznané. Tento rozpor v právnej úprave krajský súd preklenul tak, že
výkladom vyvodil, že v rozsudku okresného súdu z 25. októbra 2005 č.k. 6 C 63/2004-85
výrok o náhrade trov konania chýba, ignoroval včas a riadne podaný návrh na ich
náhradu, aj ich vyčíslenie právnym zástupcom žalovaných; „urgenciu“ právneho zástupcu
žalovaných, doručenú okresnému súdu 7. apríla 2006 považoval za návrh v zmysle § 166
ods. 1 O.s.p. a z dôvodu nedodržania lehôt uvedených v tomto ustanovení zmenil uznesenie
okresného súdu v neprospech žalovaných. Takáto právna konštrukcia krajského súdu je
neakceptovateľná, vychádzajúca z rozpornej právnej úpravy, v dôsledku čoho krajský súd
na daný prípad nesprávne aplikoval § 166 ods. 1 O.s.p. Ani nedokonalosť, či rozpornosť
platnej právnej úpravy nemôže byť na úkor účastníka konania, ktorý svoje právo na súde včas
a riadne uplatnil. V Občianskom súdnom poriadku nie je súdu stanovená žiadna lehota,
v ktorej by mal rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania, ak si toto rozhodnutie
vyhradil na samostatné rozhodnutie. Znamená, že súd môže byť nečinný. Dôsledky prieťahov
súdu sú však riešené osobitnou právnou úpravou a ani jej využitie účastníkom, nezbavuje súd
povinnosti rozhodnúť o jeho riadne a včas uplatnenom návrhu. Občiansky súdny poriadok
taktiež neustanovuje žiadne podmienky, za splnenia ktorých by si súd musel, resp. nesmel
vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania na samostatné rozhodnutie. Ak súd
taký postup zvolí, nemôže jeho rozhodnutie závisieť od toho či bol alebo nebol
dodržaný postup v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. Ak účastník konania riadne a včas podá návrh
na uloženie povinnosti na náhradu trov konania a vo veci samej má plný úspech, súd je
povinný o jeho návrhu rozhodnúť „vecne“ v danom prípade podľa zásady úspechu
obsiahnutej v § 142 ods. 1 O.s.p. a túto zásadu môže prelomiť len aplikáciou § 150 O.s.p., či
už čiastočnou alebo úplnou. Toto právo účastníka konania musí byť rešpektované bez ohľadu
na to, či súd rozhoduje o jeho návrhu na náhradu trov súčasne pri rozhodovaní vo veci
samej alebo následne samostatne. Uznesenie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, t.j. v nesprávnej aplikácii § 166 ods. 1 O.s.p. na daný prípad, v dôsledku čoho
súd vyvodil zánik včas a riadne uplatneného práva márnym uplynutím lehôt stanovených
v tomto ustanovení. Má za to, že sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Navrhol uznesenie
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobkyňa ani žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora
nevyjadrili.
Najvyšší súd po preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia
§ 242 O.s.p. dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora nie je opodstatnené.
Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. možno rozhodnutie odvolacieho súdu
preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými
dovolacími dôvodmi čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania podľa
§ 237 O.s.p. a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle
mali) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej
povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené
v ustanovení § 237 O.s.p. ani tzv. iné vady konania v zmysle ustanovenia § 243e ods. 1
písm. b/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd
zaoberal len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy,
ktorá na zistený skutkový stav sa nevzťahuje alebo právnu normu zistil síce správne, len
ju nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd danú vec posúdil
správne.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) o povinnosti nahradiť trovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide
o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia
vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho
zastúpenia neprizná.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným
uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
náhrada trov konania priznala.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad
platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu
alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 155 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) obsah rozhodnutia vo veci samej
vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov
konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
Podľa § 166 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2007) ak nerozhodol súd v rozsudku
o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,
môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže
rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia
obdobné ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku,
uznesením návrh zamietne.
Dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok na tvrdení, že odvolací súd
na súdenú vec nesprávne aplikoval ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p., keď z ustanovenia § 155
ods. 1 druhej vety vyplýva, že súd si môže vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov
na samostatné rozhodnutie. Pokiaľ takúto možnosť súd využije, jeho postup je v súlade
s § 155 ods. 1 O.s.p. a nejde teda o chýbajúci výrok o trovách konania ako to má na mysli
ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. a ani súd ani účastník konania nemá dôvod postupovať
spôsobom a v lehotách stanovených v § 166 ods. 1, 2 O.s.p., pričom z ustanovenia § 151
ods. 2 O.s.p. vyplýva, že samostatným uznesením súd môže rozhodnúť už len o povinnosti
na náhradu trov, právo na náhradu ktorých už bolo priznané. Dovolací súd dospel k záveru,
že obsah mimoriadneho dovolania dovolateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť
napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ustanovenie § 155 ods. 1 O.s.p. spočíva v tom, že obsah rozhodnutia vo veci samej
vyslovil súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov
konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsudku,
ktorým sa konanie končí, musí byť obsiahnuté i rozhodnutie o trovách konania, lebo je závislé
od výsledku konania vo veci samej. Rozhodnutie o trovách má pritom povahu uznesenia
i keď sa o ich náhrade rozhoduje spravidla rozsudkom a len výnimočne o ňom môže byť
rozhodnuté samostatne (§ 151 ods. 2 O.s.p.). Súčasťou rozhodnutia vo veci samej zostáva
výrok o trovách i vtedy keď sa v danej veci neprisudzuje a to buď z dôvodu, že žiadateľovi
právo na ich náhradu neprislúcha, alebo preto že žiadne nevznikli alebo, že sa ich oprávnený
zriekol. Nestačilo by uviesť tieto skutočnosti len v dôvodoch rozhodnutia.
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh
a to spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Pri výklade tohto ustanovenia
v súvislosti s ustanovením § 166 O.s.p. podľa ktorého môže súd doplniť rozsudok pokiaľ
nie je právoplatný ak v ňom nerozhodol o niektorej časti predmetu konania o trovách konania
alebo o predbežnej vykonateľnosti, je nutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách
konania pokiaľ závisí na výsledkoch konania vo veci samej musí byť obsiahnuté v rozsudku,
ktorým sa konanie vo veci končí. Neskôr môže byť o trovách rozhodnuté len za podmienok
§ 166 O.s.p., ak súd opomenul o trovách konania rozhodnúť.
Z tejto zásady možno pripustiť výnimku len vtedy, keď v dobe konečného rozhodnutia
vo veci samej nemôže súd presne určiť výšku nákladov konania (napr. vtedy, keď doposiaľ
nebolo právoplatne rozhodnuté o znalečnom). V takomto prípade však musí súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie u neho končí vo výroku rozhodnúť či a v akom pomere je účastník
povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy konania a len výšku (vyčíslenie) týchto
nákladov konania môže vyhradiť na samostatné rozhodnutie. Musí teda napríklad vo výroku
rozhodnutia vysloviť, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému dve tretiny trov konania,
ktorých vyčíslenie sa vyhradzuje samostatnému rozhodnutiu. Z toho taktiež vyplýva, že
určenie povinnosti k náhrade trov konania a ich rozsah (§ 142 O.s.p.) prislúcha senátu,
keď určenie ich výšky (vyčíslenie) je oprávnený predseda senátu v písomnom vyhotovení
rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O.s.p).
Vzhľadom na hore uvedené právne závery neobstojí tvrdenie dovolateľa, že
v Občianskom súdnom poriadku nie je súdu stanovená žiadna lehota, v ktorej by mal
rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania, ak si toto rozhodnutie vyhradil na
samostatné rozhodnutie. Totižto ustanovenie § 166 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu vydať
doplňujúce rozhodnutie mimo iného i o trovách konania avšak do doby než rozhodnutie
vo veci nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ súd v tejto lehote opomenie o trovách konania
rozhodnúť, je dodatočné stanovenie povinnosti účastníkovi konania k náhrade týchto
nákladov vylúčené. Takýto postup je totiž v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 a článkom 4 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.) a v konečnom dôsledku
zasahuje do vlastníckeho práva účastníka konania garantovaného článkom 11 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd. Nemožno totiž pripustiť, aby mal jeden z účastníkov pokiaľ ide
o náhradu vynaložených trov v súdnom konaní výhodnejšie postavenie než ostatní účastníci
konania, ktorí sa môžu domáhať dodatočného stanovenia povinnosti k úhrade trov len
v lehotách podľa Občianskeho súdneho poriadku.
V prípade akceptácie daných záverov dovolateľa by došlo k porušeniu článku 2 ods. 2
a článku 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorej by sa dopustil orgán verejnej
moci (súd) tým, že uloží jednotlivcovi povinnosť nad rozsah stanovený zákonom nech sa už
jedná o situáciu flagrantného nerešpektovania kogentnej normy jednoduchého práva, či
uplatnenia extenzívneho výkladu právnej normy. Ak sa týka stanovenie povinnosti peňažného
či nepeňažného plnenia z majetku jednotlivca zasiahne tak orgán verejnej moci, taktiež do
vlastníckeho práva jednotlivca garantované článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd.
Je neprípustné, aby všeobecný súd rozhodoval o trovách konania dodatočne mimo
časový rámec stanovený Občianskym súdnym poriadkom, pričom by tento postup odôvodnil
extenzívnym výkladom ustanovenia § 151 O.s.p.
Až novela Občianskeho súdneho poriadku účinná od 1.7.2007 v ustanovení § 151
ods. 3 O.s.p. ustanovuje, že v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že
o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie
§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel preto k záveru, že mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky treba zamietnuť (§ 243b ods. 1
časť vety pred bodkočiarkou O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
V dovolacom konaní neboli žalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobkyni (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: