Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/2/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Vladika a sudcov JUDr. Jozefa Kolcuna a JUDr. Ivana Machyniaka

v právnej veci žalobkyne M. M., bývajúcej vo V., proti žalovaným 1/ P. K., bývajúcemu

vo V., 2/ T. K., bývajúcemu vo V., 3/ V. M., bývajúcej vo V., 4/ I. K., bývajúcemu vo V.,

o určenie dátumu zriadenia a podpísania závetu, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš

pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. augusta 2006 sp. zn.

t a k t o :

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Na pojednávaní konanom pred okresným súdom 18. októbra 2005 (č. l. 80 – 81

súdneho spisu) právny zástupca žalovaných podal návrh na náhradu trov a ich vyčíslenie

okresnému súdu doručil 21. októbra 2005 (č.l. 83 – 84 súdneho spisu).

Okresný súd pojednávanie odročil na 25. októbra 2005 už len za účelom vyhlásenia

rozhodnutia.

Rozsudkom z 25. októbra 2005 č.k. -85 okresný súd návrh žalobkyne

zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol, ale vyhradil si o nich rozhodnúť osobitným

uznesením v zmysle , čo uviedol v závere odôvodnenia svojho rozsudku.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré však

8. marca 2006 pred otvorením pojednávania o odvolaní vzala späť. Krajský súd uznesením

z 8. marca 2006 č.k. -108 odvolacie konanie zastavil. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 6. apríla 2006.

Rozsudok okresného súdu z 25. októbra 2005 č.k. -85 v dôsledku

späťvzatia odvolania nadobudol právoplatnosť 18. novembra 2005 v zmysle § 222 ods. 1

(teda nie 6. apríla 2006 ako nesprávne vyznačil okresný súd na doložke právoplatnosti.

Následne právny zástupca žalovaných podaniami zo 6. apríla 2006 (č.l. 111 súdneho

spisu) a 12. mája 2006 (č.l. 113 súdneho spisu) urgoval okresný súd, aby rozhodol o trovách

konania v súlade s uplatneným návrhom a vyčíslením trov a s poukazom na to, že okresný súd

si vyhradil rozhodnúť o trovách konania osobitným uznesením.

Okresný súd uznesením zo 17. mája 2006 č.k. -114 rozhodol o trovách

konania v zmysle a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť vo veci úplne

úspešným žalovaným trovy prvostupňového konania na účet ich právneho zástupcu v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Toto uznesenie okresného súdu napadla odvolaním žalobkyňa a domáhala sa aplikácie

(č.l. 117 súdneho spisu).

Krajský súd uznesením z 18. augusta 2006 č.k. -130 uznesenie

okresného súdu zmenil tak, že žalobkyňa nie je povinná nahradiť žalovaným 1/ až 4/ trovy

prvostupňového konania.

Krajský súd sa dôvodom uplatneným v odvolaní nezaoberal. Uznesenie okresného

súdu zmenil z iného dôvodu. Zaujal právny názor, že pri rozhodovaní v zmysle § 151 ods. 1

mal okresný súd zároveň rešpektovať príkaz ustanovenia , že tak

musí urobiť na návrh účastníka, ktorý ho musí podať do 15 dní od doručenia rozsudku,

alebo (sám – bez návrhu) kým rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Okresný súd však sám

rozsudok nedoplnil v lehote do nadobudnutia jeho právoplatnosti a právny zástupca

žalovaných podal návrh na jeho doplnenie až 7. apríla 2006. Preto odvolací súd musel zmeniť

napadnuté uznesenie a žalovaným nepriznať náhradu trov prvostupňového konania, lebo

o náhrade ich trov konania mal okresný súd rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom v zákonom

určenom čase, čo sa nestalo.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal mimoriadne dovolanie generálny

prokurátor, ktorého prípustnosť a tým aj opodstatnenosť vyvodzoval z ustanovenia § 243e

ods. 1 s odôvodnením, že v zmysle ustanovenia prvej vety účastník

konania môže teda podať len návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania a z § 155

ods. 1 druhej vety vyplýva, že súd si môže vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov

na samostatné rozhodnutie. Pokiaľ teda súd túto možnosť využije, jeho postup je v súlade

s nejde teda o chýbajúci výrok o trovách konania, ako má na mysli

ods. 1 a ani súd, ani účastník konania nemá dôvod postupovať spôsobom a v lehotách

stanovených v , Z však vyplýva, že samostatným

uznesením súd môže rozhodnúť už len o povinnosti na náhradu trov, právo na náhradu

ktorých už bolo priznané. Tento rozpor v právnej úprave krajský súd preklenul tak, že

výkladom vyvodil, že v rozsudku okresného súdu z 25. októbra 2005 č.k. -85

výrok o náhrade trov konania chýba, ignoroval včas a riadne podaný návrh na ich

náhradu, aj ich vyčíslenie právnym zástupcom žalovaných; „urgenciu“ právneho zástupcu

žalovaných, doručenú okresnému súdu 7. apríla 2006 považoval za návrh v zmysle § 166

ods. 1 a z dôvodu nedodržania lehôt uvedených v tomto ustanovení zmenil uznesenie

okresného súdu v neprospech žalovaných. Takáto právna konštrukcia krajského súdu je

neakceptovateľná, vychádzajúca z rozpornej právnej úpravy, v dôsledku čoho krajský súd

na daný prípad nesprávne aplikoval Ani nedokonalosť, či rozpornosť

platnej právnej úpravy nemôže byť na úkor účastníka konania, ktorý svoje právo na súde včas

a riadne uplatnil. V nie je súdu stanovená žiadna lehota,

v ktorej by mal rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania, ak si toto rozhodnutie

vyhradil na samostatné rozhodnutie. Znamená, že súd môže byť nečinný. Dôsledky prieťahov

súdu sú však riešené osobitnou právnou úpravou a ani jej využitie účastníkom, nezbavuje súd

povinnosti rozhodnúť o jeho riadne a včas uplatnenom návrhu.

taktiež neustanovuje žiadne podmienky, za splnenia ktorých by si súd musel, resp. nesmel

vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania na samostatné rozhodnutie. Ak súd

taký postup zvolí, nemôže jeho rozhodnutie závisieť od toho či bol alebo nebol

dodržaný postup v zmysle Ak účastník konania riadne a včas podá návrh

na uloženie povinnosti na náhradu trov konania a vo veci samej má plný úspech, súd je

povinný o jeho návrhu rozhodnúť „vecne“ v danom prípade podľa zásady úspechu

obsiahnutej v a túto zásadu môže prelomiť len aplikáciou , či

už čiastočnou alebo úplnou. Toto právo účastníka konania musí byť rešpektované bez ohľadu

na to, či súd rozhoduje o jeho návrhu na náhradu trov súčasne pri rozhodovaní vo veci

samej alebo následne samostatne. Uznesenie krajského súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci, t.j. v nesprávnej aplikácii na daný prípad, v dôsledku čoho

súd vyvodil zánik včas a riadne uplatneného práva márnym uplynutím lehôt stanovených

v tomto ustanovení. Má za to, že sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

podľa v spojení s Navrhol uznesenie

krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa ani žalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora

nevyjadrili.

Najvyšší súd po preskúmaní uznesenia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia

dospel k záveru, že dovolanie generálneho prokurátora nie je opodstatnené.

Podľa ustanovenia možno rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmať len z dôvodov uplatnených v dovolaní. Z tejto zásady viazanosti použitými

dovolacími dôvodmi čo do obsahu i rozsahu, predstavujú výnimku vady konania podľa

a – ak je dovolanie prípustné – iné vady konania, ktoré mohli mať (v zmysle

mali) za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorým dovolací súd prihliadne z úradnej

povinnosti bez ohľadu na to, či boli v dovolaní uplatnené. Vady konania uvedené

v ustanovení ani tzv. iné vady konania v zmysle ustanovenia

písm. b/ dovolateľ nenamietal a nevyplývajú ani z obsahu spisu. Preto sa dovolací súd

zaoberal len správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec podľa právnej normy,

ktorá na zistený skutkový stav sa nevzťahuje alebo právnu normu zistil síce správne, len

ju nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd danú vec posúdil

správne.

Podľa (účinného do 30.6.2007) o povinnosti nahradiť trovy

konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak ide

o prisúdenie trov konania podľa § 149 ods. 1, advokát je povinný trovy právneho zastúpenia

vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Ak advokát v tejto lehote trovy právneho zastúpenia nevyčísli, súd mu náhradu trov právneho

zastúpenia neprizná.

Podľa aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným

uznesením, plynie lehota na plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

náhrada trov konania priznala.

Podľa trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad

platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu

alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa (účinného do 30.6.2007) obsah rozhodnutia vo veci samej

vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov

konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa (účinného do 30.6.2007) ak nerozhodol súd v rozsudku

o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,

môže účastník do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže

rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

Podľa doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia

obdobné ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku,

uznesením návrh zamietne.

Dovolateľ založil svoj mimoriadny opravný prostriedok na tvrdení, že odvolací súd

na súdenú vec nesprávne aplikoval ustanovenie , keď z ustanovenia

ods. 1 druhej vety vyplýva, že súd si môže vyhradiť rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov

na samostatné rozhodnutie. Pokiaľ takúto možnosť súd využije, jeho postup je v súlade

s a nejde teda o chýbajúci výrok o trovách konania ako to má na mysli

ustanovenie a ani súd ani účastník konania nemá dôvod postupovať

spôsobom a v lehotách stanovených v , , pričom z ustanovenia

ods. 2 vyplýva, že samostatným uznesením súd môže rozhodnúť už len o povinnosti

na náhradu trov, právo na náhradu ktorých už bolo priznané. Dovolací súd dospel k záveru,

že obsah mimoriadneho dovolania dovolateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ustanovenie spočíva v tom, že obsah rozhodnutia vo veci samej

vyslovil súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov

konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsudku,

ktorým sa konanie končí, musí byť obsiahnuté i rozhodnutie o trovách konania, lebo je závislé

od výsledku konania vo veci samej. Rozhodnutie o trovách má pritom povahu uznesenia

i keď sa o ich náhrade rozhoduje spravidla rozsudkom a len výnimočne o ňom môže byť

rozhodnuté samostatne ( ). Súčasťou rozhodnutia vo veci samej zostáva

výrok o trovách i vtedy keď sa v danej veci neprisudzuje a to buď z dôvodu, že žiadateľovi

právo na ich náhradu neprislúcha, alebo preto že žiadne nevznikli alebo, že sa ich oprávnený

zriekol. Nestačilo by uviesť tieto skutočnosti len v dôvodoch rozhodnutia.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd podľa na návrh

a to spravidla v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. Pri výklade tohto ustanovenia

v súvislosti s ustanovením podľa ktorého môže súd doplniť rozsudok pokiaľ

nie je právoplatný ak v ňom nerozhodol o niektorej časti predmetu konania o trovách konania

alebo o predbežnej vykonateľnosti, je nutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o trovách

konania pokiaľ závisí na výsledkoch konania vo veci samej musí byť obsiahnuté v rozsudku,

ktorým sa konanie vo veci končí. Neskôr môže byť o trovách rozhodnuté len za podmienok

, ak súd opomenul o trovách konania rozhodnúť.

Z tejto zásady možno pripustiť výnimku len vtedy, keď v dobe konečného rozhodnutia

vo veci samej nemôže súd presne určiť výšku nákladov konania (napr. vtedy, keď doposiaľ

nebolo právoplatne rozhodnuté o znalečnom). V takomto prípade však musí súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie u neho končí vo výroku rozhodnúť či a v akom pomere je účastník

povinný nahradiť druhému účastníkovi trovy konania a len výšku (vyčíslenie) týchto

nákladov konania môže vyhradiť na samostatné rozhodnutie. Musí teda napríklad vo výroku

rozhodnutia vysloviť, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému dve tretiny trov konania,

ktorých vyčíslenie sa vyhradzuje samostatnému rozhodnutiu. Z toho taktiež vyplýva, že

určenie povinnosti k náhrade trov konania a ich rozsah ( ) prislúcha senátu,

keď určenie ich výšky (vyčíslenie) je oprávnený predseda senátu v písomnom vyhotovení

rozhodnutia (§ 151 ods. 3 O.s.p).

Vzhľadom na hore uvedené právne závery neobstojí tvrdenie dovolateľa, že

v nie je súdu stanovená žiadna lehota, v ktorej by mal

rozhodnúť o povinnosti na náhradu trov konania, ak si toto rozhodnutie vyhradil na

samostatné rozhodnutie. Totižto ustanovenie umožňuje súdu vydať

doplňujúce rozhodnutie mimo iného i o trovách konania avšak do doby než rozhodnutie

vo veci nenadobudne právoplatnosť. Pokiaľ súd v tejto lehote opomenie o trovách konania

rozhodnúť, je dodatočné stanovenie povinnosti účastníkovi konania k náhrade týchto

nákladov vylúčené. Takýto postup je totiž v rozpore aj s článkom 2 ods. 2 a článkom 4 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) a v konečnom dôsledku

zasahuje do vlastníckeho práva účastníka konania garantovaného článkom 11 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd. Nemožno totiž pripustiť, aby mal jeden z účastníkov pokiaľ ide

o náhradu vynaložených trov v súdnom konaní výhodnejšie postavenie než ostatní účastníci

konania, ktorí sa môžu domáhať dodatočného stanovenia povinnosti k úhrade trov len

v lehotách podľa .

V prípade akceptácie daných záverov dovolateľa by došlo k porušeniu článku 2 ods. 2

a článku 4 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorej by sa dopustil orgán verejnej

moci (súd) tým, že uloží jednotlivcovi povinnosť nad rozsah stanovený zákonom nech sa už

jedná o situáciu flagrantného nerešpektovania kogentnej normy jednoduchého práva, či

uplatnenia extenzívneho výkladu právnej normy. Ak sa týka stanovenie povinnosti peňažného

či nepeňažného plnenia z majetku jednotlivca zasiahne tak orgán verejnej moci, taktiež do

vlastníckeho práva jednotlivca garantované článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd.

Je neprípustné, aby všeobecný súd rozhodoval o trovách konania dodatočne mimo

časový rámec stanovený , pričom by tento postup odôvodnil

extenzívnym výkladom ustanovenia

Až novela účinná od 1.7.2007 v ustanovení

ods. 3 ustanovuje, že v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že

o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie

§ 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch

pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel preto k záveru, že mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky treba zamietnuť (§ 243b ods. 1

časť vety pred bodkočiarkou v spojení s ).

V dovolacom konaní neboli žalovaní úspešní a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobkyni ( v spojení s a

). Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo

v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: