Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c6c/374664.afe658.pdf
PDF · 96.55 KB
No categories available
5Nc/14/2008
Najvyšší súd 5 Nc 14/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Š. H., bývajúca v T., proti
žalovanej: D. H., bývajúca v T., o zaplatenie 249 278,60 Sk s prísl., ktorá vec je vedená
na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25 C 48/2005, o námietke zaujatosti sudcov
Krajského súdu v Trnave, takto
rozhodol:
Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová,
JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Lea Stovičková,
JUDr. Anton Jaček, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Iveta
Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Ivan Ilavský,
JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Tatiana Biedniková, JUDr. Marián Jarábek, Vladimír Vlček,
JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová,
JUDr. Janka Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Katarína
Benczová, JUDr. Petra Príbelská, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Božena Husárová,
JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Ľubomír Bundzel ml. s ú v y l ú č e n í z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 24 Co 58/2008.
Vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.
O d ô v o d n e n i e :
V odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uplatnila žalovaná námietku zaujatosti
všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave. Ako dôvod, pre ktorý majú byť sudcovia
odvolacieho súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, uviedla, že sú tu skutočnosti,
ktoré vyvolávajú pochybnosti o ich nezaujatosti. Sudkyňa odvolacieho súdu JUDr. Mária
Klepancová je dcérou žalobkyne a sestrou žalovanej, s ktorou má dlhodobé nezhody.
Sudcovia Krajského súdu v Trnave, okrem sudcov Mgr. Dušana Čimu, JUDr. Ľubice
Spálovej, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Petry Príbelskej, sa
k uplatnenej námietke vyjadrili tak, že sa cítia byť zaujatí. Ostatne uvedení sudcovia uviedli,
že sa necítia byť zaujatí, pretože k veci a k účastníkom nemajú žiaden vzťah. Niektorí z týchto
sudcov (JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Katarína Bencová) ale pripustili, že o ich nezaujatosti
môžu vzniknúť pochybnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrení sudcov Krajského súdu
v Trnave z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý
a nestranný sudca.
Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom
presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu
vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu
k predmetu konania, k jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať
jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi
uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno
považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale
najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom,
či sudca disponuje určitým vzťahom k veci.
Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá
rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie
a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk
pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho
proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).
Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen
vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený na zaujatosti
skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho
nestrannosti v očiach verejnosti.
Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu
v Trnave, títo zhodne uviedli, že vzhľadom na ich pracovný i osobný vzťah k rodinnej
príslušníčke účastníčok konania, ktorá je ich kolegyňou, sa cítia byť vo veci zaujatí.
V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sami sudcovia tohto súdu potvrdili existenciu
vzťahu k osobe blízkej účastníkom konania, ktorý vzťah ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p.
považuje za právne relevantný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rešpektoval
vyjadrenia o ich zaujatosti a v dôsledku toho rozhodol, že uvedení sudcovia Krajského súdu
v Trnave sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Najvyšší súd rovnako vylúčil z prejednania veci aj sudcov Mgr. Dušana Čima,
JUDr. Ľubicu Spálovú, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Katarínu Benczovú a JUDr. Petru
Príbelsku, ktorí sa vyjadrili tak, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Dospel totiž k záveru, že ich
subjektívne stanovisko (t.j. že sa necítia byť zaujatí) je síce dôležité, avšak pre komplexné
posúdenie ich vzťahu k účastníkom konania, a tým pre posúdenie ich nestrannosti v konaní,
nie rozhodujúce. V danom prípade treba zohľadniť najmä hľadisko objektívne, ktoré práve
odôvodňuje pochybnosti o možnej zaujatosti týchto sudcov v konaní. Ak má totiž sudca
kolegiálny vzťah k inému sudcovi blízkemu účastníkovi konania, s ktorým sa bežne, aj keď
len v rámci plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu
na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti
o nezaujatosti sudcu. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský,
keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti.
So zreteľom na to, že v dôsledku vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave
nemôže tento inak príslušný súd konať, bolo potrebné vec podľa § 12 ods. 1 O.s.p. prikázať
inému súdu toho istého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto prikázal vec
Krajskému súdu v Bratislave.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2008
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: