Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Nc/14/2008

Najvyšší súd 5

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: Š. H., bývajúca v T., proti

žalovanej: D. H., bývajúca v T., o zaplatenie 249 278,60 Sk s prísl., ktorá vec je vedená

na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , o námietke zaujatosti sudcov

Krajského súdu v Trnave, takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trnave JUDr. Mária Klepancová, JUDr. Silvia Hýbelová,

JUDr. Katarína Slováčeková, Mgr. Dušan Čimo, Mgr. Fedor Benka, JUDr. Lea Stovičková,

JUDr. Anton Jaček, JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Magdaléna Krajčovičová, JUDr. Iveta

Jankovičová, JUDr. Andrea Dudášová, JUDr. Eva Barcajová, JUDr. Ivan Ilavský,

JUDr. Daniela Šramelová, JUDr. Tatiana Biedniková, JUDr. Marián Jarábek, Vladimír Vlček,

JUDr. Vladimír Tencer, JUDr. Darina Wolfová, JUDr. Pavol Sládok, Mgr. Anna Mizerová,

JUDr. Janka Klčová, JUDr. Ľuboš Jurkovič, JUDr. Jarmila Urbancová, JUDr. Katarína

Benczová, JUDr. Petra Príbelská, JUDr. Mária Usačevová, JUDr. Božena Husárová,

JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Ľubomír Bundzel ml. s ú v y l ú č e n í z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

Vec prikazuje na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.

O d ô v o d n e n i e :

V odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa uplatnila žalovaná námietku zaujatosti

všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave. Ako dôvod, pre ktorý majú byť sudcovia

odvolacieho súdu vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, uviedla, že sú tu skutočnosti,

ktoré vyvolávajú pochybnosti o ich nezaujatosti. Sudkyňa odvolacieho súdu JUDr. Mária

Klepancová je dcérou žalobkyne a sestrou žalovanej, s ktorou má dlhodobé nezhody.

Sudcovia Krajského súdu v Trnave, okrem sudcov Mgr. Dušana Čimu, JUDr. Ľubice

Spálovej, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Petry Príbelskej, sa

k uplatnenej námietke vyjadrili tak, že sa cítia byť zaujatí. Ostatne uvedení sudcovia uviedli,

že sa necítia byť zaujatí, pretože k veci a k účastníkom nemajú žiaden vzťah. Niektorí z týchto

sudcov (JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Katarína Bencová) ale pripustili, že o ich nezaujatosti

môžu vzniknúť pochybnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval obsah vyjadrení sudcov Krajského súdu

v Trnave z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré by mohli byť vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , v zmysle ktorého

sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

a nestranný sudca.

Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom

presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu vyjadrujúcu

vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu

k predmetu konania, k jeho účastníkom a právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať

jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi

uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno

považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale

najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom,

či sudca disponuje určitým vzťahom k veci.

Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá

rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie

a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk

pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho

proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998).

Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen

vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený na zaujatosti

skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho

nestrannosti v očiach verejnosti.

Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudcov Krajského súdu

v Trnave, títo zhodne uviedli, že vzhľadom na ich pracovný i osobný vzťah k rodinnej

príslušníčke účastníčok konania, ktorá je ich kolegyňou, sa cítia byť vo veci zaujatí.

V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sami sudcovia tohto súdu potvrdili existenciu

vzťahu k osobe blízkej účastníkom konania, ktorý vzťah ustanovenie

považuje za právne relevantný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rešpektoval

vyjadrenia o ich zaujatosti a v dôsledku toho rozhodol, že uvedení sudcovia Krajského súdu

v Trnave sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd rovnako vylúčil z prejednania veci aj sudcov Mgr. Dušana Čima,

JUDr. Ľubicu Spálovú, JUDr. Pavla Sládoka, JUDr. Katarínu Benczovú a JUDr. Petru

Príbelsku, ktorí sa vyjadrili tak, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Dospel totiž k záveru, že ich

subjektívne stanovisko (t.j. že sa necítia byť zaujatí) je síce dôležité, avšak pre komplexné

posúdenie ich vzťahu k účastníkom konania, a tým pre posúdenie ich nestrannosti v konaní,

nie rozhodujúce. V danom prípade treba zohľadniť najmä hľadisko objektívne, ktoré práve

odôvodňuje pochybnosti o možnej zaujatosti týchto sudcov v konaní. Ak má totiž sudca

kolegiálny vzťah k inému sudcovi blízkemu účastníkovi konania, s ktorým sa bežne, aj keď

len v rámci plnenia pracovných povinností, stýka, ide o takú skutočnosť, ktorá (bez ohľadu

na skutočnú povahu tohto vzťahu) je spôsobilá vyvolať opodstatnené pochybnosti

o nezaujatosti sudcu. Daný vzťah už nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský,

keď jeho povaha sama o sebe vzbudzuje pochybnosti o sudcovskej nezávislosti.

So zreteľom na to, že v dôsledku vylúčenia všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave

nemôže tento inak príslušný súd konať, bolo potrebné vec podľa prikázať

inému súdu toho istého stupňa. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto prikázal vec

Krajskému súdu v Bratislave.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: