Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/74/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 74/2006-130

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Viery Pepelovej,

JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Anny Markovej, v právnej veci žalobcu S., proti

žalovanému A., zastúpenému JUDr. R., o určenie pravosti pohľadávky, ktorá sa

viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. februára 2006 č. k.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhrada trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 18. marca 2004 vyhovel žalobe a určil,

že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde

21 Obdo V 74/2006

v Bratislave pod sp. zn. , na majetok úpadkyne M. vo výške

31 121 281,59 Sk, je oprávnená a zistená s právom na oddelené uspokojenie.

Žalovaný pravosť pohľadávky popieral z dôvodu, že zmluva medzi bankou

a dlžníkom je neplatná. Okrem toho ju do konkurzu v stanovenej lehote neprihlásila

S. Prihlásenie pohľadávky V. je neúčinné, lebo jej už v čase prihlásenia nepatrila.

Súd prvého stupňa žalobe vyhovel s odôvodnením že, v konaní bolo

preukázané, že V. (ďalej len V.) postúpila pohľadávku postupníkovi S. s tým, že V. je

aj naďalej povinná ju vymáhať vo vlastnom mene na účet S. Zmluva o vymáhaní

postúpenej pohľadávky bola uzavretá v súlade s § 530 Obč. zák. Žalobu preto podal

oprávnený subjekt v lehote stanovenej súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalovaného rozsudkom

z 1. februára 2006 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že aktívne legitimovaným na podanie incidenčnej

žaloby je konkurzný veriteľ, ktorý prihlásil svoju pohľadávku. Zo spisu vyplýva,

že konkurznú prihlášku, ako veriteľ, podala S. Prieskumného pojednávania sa

nezúčastnila, preto ju konkurzný súd listom, ktorý prevzal 3. januára 2001,

upovedomil, že prihlásenú pohľadávku poprel veriteľ A. a vyzval ju, aby do 31 dní

od doručenia výzvy popretú pohľadávku uplatnila určovacou žalobou. Dňa 31.

januára 2001 podala určovaciu žalobu V., v ktorej uvádza, že v konkurznom konaní,

vedenom pod sp. zn. , prihlásila pohľadávku 31 121 281,59 Sk, ktorú poprel

žalovaný. V. však konkurznú prihlášku nepodala, preto sa nestala konkurzným

veriteľom, ktorý je oprávnený podať určovaciu žalobu o pravosti popretej pohľadávky.

Súd prvého stupňa síce v priebehu konania pripustil zámenu účastníkov z V.

na terajšieho žalovaného, to však nič nemení na procesnej situácii a aktívnej

legitimácii veriteľa, ktorý prihlásil pohľadávku v konkurze.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 19. mája 2006.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť. V dovolaní uviedol, že nesúhlasí s názorom

odvolacieho súdu, že S., nepodala žalobu o určenie pravosti pohľadávky. Podala ju

31 Obdo V 74/2006

prostredníctvom mandatára V. Urobila tak preto, že vzhľadom na zmluvu s V. nebola

oprávnená vymáhať postúpené pohľadávky. Je irelevantné, kto konkurznú prihlášku

podával a kto podával žalobu. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok a mandátnej

zmluvy bola na vymáhanie pohľadávok oprávnená výlučne V. a pri podávaní

prihlášky, i pri podávaní žaloby jasne deklarovala, že oba úkony robí v zastúpení S.

Obsahom mandátnej zmluvy je výkon cudzieho práva v zastúpení. Postupca (V.)

však nie je nositeľom, ale len vykonávateľom práva postupníka (S.), zástupcom

postupníka, ktorému bolo vymáhanie práva zverené. Postupca má v tejto súvislosti

všetky práva, ktoré patria postupníkovi. V danom prípade ide o typický prípad

zastúpenia, pri ktorom postupca, ako zástupca, vo vzťahu k dlžníkovi uskutočňuje

vlastné vyhlásenie vôle, pričom ako zástupca má podľa zmluvy, uzavretej so

zastúpeným, povinnosť previesť nadobudnuté práva na zastúpeného. Rozhodnutie

odvolacieho súdu je nesprávne, pretože odopiera oprávnenie V., stanovené v § 530

Obč. zák. Pôvodný navrhovateľ už pri podaní žaloby upozornil na postúpenie

pohľadávky a podaním z 12. apríla 2001 znovu potvrdil oprávnenosť vymáhania

pohľadávky jeho osobou opätovným zaslaním zmluvy, preukazujúcej povinnosť

vymáhať postúpené pohľadávky. Z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom posúdení veci a je postihnuté aj inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, navyše bola žalobcovi postupom

súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/).

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné podľa

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Rozhodnutie odvolacieho súdu je založené predovšetkým na závere,

že žalobu o určenie pravosti pohľadávky nepodal konkurzný veriteľ, ktorý pohľadávku

do konkurzu prihláškou prihlásil.

41 Obdo V 74/2006

Tvrdenia oboch procesných strán sa zhodujú v tom, že pohľadávku, ktorá je

predmetom konania, V. postúpila terajšiemu žalobcovi. Treba prisvedčiť žalobcovi,

že § 530 ods. 1 Obč. zák. umožňuje, aby sa účastníci zmluvy o postúpení

pohľadávky dohodli, že postupca bude postúpenú pohľadávku vymáhať sám

vo svojom mene na účet postupníka. Dohoda podľa § 530 ods. 1 Obč. zák. zakladá

aktívnu legitimáciu postupcu na akékoľvek vymáhanie pohľadávky, nevynímajúc

uplatnenie pohľadávky prihláškou v konkurze a po popretí pohľadávky žalobou

o pravosť pohľadávky. Podľa okolností preto mohol postúpenú pohľadávku

vo svojom mene konkurznou prihláškou uplatňovať postupca i postupník. V zásade

sú správne aj úvahy dovolateľa zaoberajúce sa mandátnou zmluvou a charakterom

zastúpenia podľa nej a obsahom práv a vzťahom zastúpeného a zástupcu.

Nemožno však prisvedčiť názoru dovolateľa, že je irelevantné, kto konkurznú

prihlášku podával a kto podával žalobu, lebo podľa zmluvy o postúpení pohľadávok

a mandátnej zmluvy bola na vymáhanie pohľadávok oprávnená výlučne V. a tá

pri podávaní prihlášky, aj pri podávaní žaloby, jasne deklarovala, že oba úkony robí

v zastúpení S.

Ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní určuje, že žalobu

o určenie pravosti popretej pohľadávky môžu podať konkurzní veritelia, ktorých

pohľadávka zostala sporná. Z § 7 ods. 1 v spojení s § 20 zákona o konkurze

a vyrovnaní pritom vyplýva, že za konkurzného veriteľa považuje toho, kto prihlásil

svoju pohľadávku konkurznou prihláškou. Ide teda o veriteľa podľa procesného -

konkurzného práva. Právo podať žalobu o určenie pravosti pohľadávky dáva

procesné právo každému, kto podal prihlášku a jeho právo zostalo sporné. Naproti

tomu odpoveď na otázku, či hmotné právo dáva konkurznému veriteľovi oprávnenie

uplatňovať prihlásenú pohľadávku, dáva až rozhodnutie o pravosti pohľadávky

vydané v incidenčnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobu o určenie pravosti

popretej pohľadávky môže, bez ohľadu na to, komu pohľadávka práve patrí a aká je

dohoda postupcu a postupníka, podať len ten, kto pohľadávku do konkurzu prihlásil

(podal prihlášku). Až podaním prihlášky sa stáva ten, kto je veriteľom podľa

hmotného práva, konkurzným veriteľom. Prihlášku pohľadávky, ktorá je predmetom

sporu, podala ako veriteľ S. vo svojom mene (zv. 4 konkurzného spisu). Nič na tom

51 Obdo V 74/2006

nemení, že to, na základe plnomocenstva udeleného štatutárnym orgánom S., urobil

v jej mene Mgr. S. (plnomocenstvo preňho je pripojené k prihláške a rovnaké

plnomocenstvo je aj na č. l. 50 spisu v prejednávanej veci), ktorý je zamestnancom

V. a ako adresu, na ktorú sa majú doručovať písomnosti, uviedol sídlo V. Napokon aj

dovolateľ tvrdí, že prihlášku podal on vo svojom mene.

Kto je účastníkom konania v konaniach, ktoré začínajú na návrh (žalobu),

určuje navrhovateľ (žalobca) tým, že sa v návrhu za navrhovateľa označí. Žalobu

o určenie pravosti popretej pohľadávky podala 31. januára 2001 V. Žaloba je síce

podaná na kópii firemného papiera S., avšak na rozdiel od prihlášky je na nej celkom

jednoznačne ako navrhovateľ uvedená V. Je uvedená s označením jej úplného

obchodného mena, sídla, identifikačného čísla a s uvedením zložky obchodného

registra, kde je zapísaná. V žalobe nie je zmienka, ani náznak, z ktorého by sa dalo

usúdiť, že žalobu podáva V. v mene S. Žalobu podpísal Mgr. S.. Na rozdiel

od prihlášky, kde je pod jeho podpisom uvedené, že koná na základe

plnomocenstva, v žalobe takáto poznámka nie je a pri jeho podpise je uvedená

zrejme organizačná zložka jeho zamestnanca, v ktorej je zaradený (oddelenie

3504). O tom, že žalobu podala V. vo svojom mene, svedčí aj jej podanie dané

na súd 18. apríla 2001 (č.l. 56), v ktorom „za účelom preukázania procesnej

legitimácie navrhovateľa – V.“ uvádza, že na základe zmluvy, uzavretej podľa § 530

Obč. zák., je ako postupca naďalej povinný pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene

na účet postupníka. Rovnaký záver vyplýva aj z jej ďalšieho podania doručeného

súdu 2. januára 2002 (č.l. 69), ktorým (so súhlasom nového - terajšieho žalobcu)

žiada o zmenu účastníka konania tak, že miesto V. bude súd v ďalšom konaní

pokračovať, ako s účastníkom, so S. Keďže sa tak stalo takmer rok po uplynutí lehoty

na podanie žaloby, nemohlo ani na základe uznesenia súdu prvého stupňa z 18.

decembra 2003, ktorým pripustil zámenu účastníkov podľa , ,

dôjsť ku konvalidácii skutočnosti, že žalobu pôvodne podala osoba, ktorá podľa § 23

ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní takúto žalobu nemohla s úspechom podať.

Odvolací súd dospel k správnemu skutkovému, i právnemu záveru,

že žalobu podala V., teda osoba, ktorá na to nebola oprávnená a osoba na to

oprávnená určovaciu žalobu nepodala. Z uvedených dôvodov považoval dovolací

61 Obdo V 74/2006

súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a dovolanie žalobcu

za neopodstatnené. Dovolanie preto podľa § 243b ods. 1 v spojení s ustanovením

zamietol.

V dovolacom konaní mal žalovaný úspech. Má preto právo na náhradu trov

dovolacieho konania podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1, § 243b ods. 4

a V dovolacom konaní mu trovy nevznikli, preto mu dovolací súd

náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2008

JUDr. Peter Dukes , v. r.

predseda senátu