Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/2/2006

Najvyšší súd 1 Obdo V 2/2006-399

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej,

JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcu G.,

zastúpeného JUDr. M., proti žalovaným 1/ H. v likvidácii, K., 2/ Mesto S., U.,

zastúpenému JUDr. P., o zaplatenie 28 851 032 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom

súde v Prešove pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005, č. k. –349,

takto

rozhodol:

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005, č. k.

6 Obo 283/03–349 vo vzťahu k žalovanému 2/ z r u š u j e a vec vracia Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. júna 2003 vyhovel žalobe a žalova-

ných zaviazal zaplatiť žalobcovi 28 851 032 Sk s príslušenstvom a 1 100 000 Sk

náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca, resp. jeho procesný

predchodca V. poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 29 600 000 Sk. Žalovaný 2/

21 Obdo V 2/2006

prevzal ručiteľskou listinou z 19. mája 1993, ručenie za dlh žalovaného 1/ z úveru.

Žalovaný 1/ v dohodnutej dobe nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky, preto súd

žalobe vyhovel. Dlh je okrem žalovaného 1/ povinný podľa § 303 a nasl. Obch. zák.

splniť ako ručiteľ aj žalovaný 2/.

Odvolací súd na odvolanie žalovaných vo vzťahu k žalovanému 2/, rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietol. Odvolacie konanie

voči žalovanému 1/ zastavil, keď zistil, že 18. mája 2005 bol vymazaný

z obchodného registra po tom, ako bol pre nemajetnosť zrušený konkurz vedený

na jeho majetok. Odvolací súd považoval za preukázané, že banka a žalovaný 1/

uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver

29 600 000 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za preukázané,

že banka platne odstúpila od úverovej zmluvy, keďže sa nepodarilo zistiť, kedy bolo

odstúpenie od zmluvy z 3. októbra 1995 poslané žalovanému, ako doporučená

zásielka, skutočne doručené. Doručenie treba preukázať, nestačí len predpoklad,

že zásielka doručená bola. Keďže nebolo preukázané, že banka platne od úverovej

zmluvy odstúpila, nenastali účinky odstúpenia od zmluvy. Nebola tým splnená

podmienka, pri ktorej vzniká právo banky žiadať splnenie dlhu od ručiteľa (§ 306

ods. 1 Obch. zák.), lebo veriteľ nepreukázal, že splnenie dlhu žiadal od dlžníka

(v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu zrejme omylom uvedené od veriteľa).

Odvolací súd považoval ručiteľskú listinu za neplatný právny úkon, keďže

ho na strane ručiteľa vydal Mestský úrad S., ktorý nie je právnickou osobou, nemá

právnu subjektivitu, pretože je len výkonným orgánom obecného zastupiteľstva

a starostu obce. Je to úkon, ktorý urobil ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony

a je preto podľa § 38 Obč. zák. neplatný.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2005.

Proti rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej a zamietajúcej časti a v časti,

ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania, podal dovolanie

žalobca. V dovolaní uviedol, že odvolací súd pri posúdení práva veriteľa požadovať

splatenie dlhu od ručiteľa nesprávne aplikoval ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného

zákonníka, ktoré je dispozitívne a od ktorého sa zmluvné strany priamo v ručiteľskom

31 Obdo V 2/2006

vyhlásení odchýlili. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Zmluvné

strany sa dohodli, že ručiteľ je povinný plniť dlh v deň splatnosti na základe písomnej

výzvy veriteľa bez toho, že by predtým veriteľ bol povinný vyzvať priameho

obligačného dlžníka na plnenie. Veriteľ nebol povinný vyzývať dlžníka na plnenie, ale

mal právo priamo od ručiteľa písomne žiadať v deň splatnosti splatenie úveru.

Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pred dňom stanovenej splatnosti pohľadávky

ručiteľ je povinný plniť dlh v lehote, ktorú určí veriteľ, ak veriteľ zistil ohrozenie

návratnosti úveru. Veriteľ ani v tomto prípade nebol povinný vyzývať dlžníka

na plnenie, ale v prípade zistenia ohrozenia návratnosti úveru mal právo priamo

od ručiteľa písomne požadovať splatenie úveru a určiť mu aj lehotu na plnenie.

V oboch prípadoch žalobca nie je povinný pred uplatnením práva od ručiteľa

uplatňovať právo na zaplatenie dlhu u dlžníka. Žalobca preto nie je povinný

preukazovať ručiteľovi odstúpenie od zmluvy, naopak ručiteľ je povinný plniť v deň

splatnosti dlhu na základe písomnej výzvy, alebo pred splatnosťou dlhu v lehote

určenej v písomnej výzve žalobcu. Veriteľ nebol povinný vyzývať dlžníka na plnenie,

ale mal právo priamo od ručiteľa písomne požadovať v deň splatnosti splatenie

úveru. Peňažný ústav (právny predchodca žalobcu) zistil, že došlo k ohrozeniu

návratnosti úveru, nakoľko dlžník od júna 1993 prestal uhrádzať splátky istiny úveru

a od októbra 1993 aj úroky a poplatky. Tento pretrvávajúci skutkový stav vyhodnotil

peňažný ústav ako ohrozenie návratnosti úveru a z uvedeného dôvodu peňažný

ústav odstúpil od úverovej zmluvy písomným prejavom zo dňa 2. októbra 1995.

Písomnou výzvou zo dňa 19. októbra 1999 peňažný ústav vyzval žalovaného

v 2/ rade na plnenie dlhu a určil mu lehotu na plnenie do 30. októbra 1999. Peňažný

ústav vyzval ručiteľa na plnenie dlhu v dátume stanovenej splatnosti a ručiteľ bol

povinný podľa ručiteľského vyhlásenia plniť na účet veriteľa. Odvolací súd nesprávne

aplikoval právne normy na zistený skutkový stav veci a tým dospel k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci, keď nesprávne dospel k záveru, že bez preukázania

platného odstúpenia od zmluvy nemohol žalobca požadovať plnenie od žalovaného

v 2/ rade ako ručiteľa. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého

stupňa ohľadne doručovania odstúpenia od úverovej zmluvy vykonal rozsiahle

dokazovanie, vypočul svedkov a bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu

odoslal zásielku na prepravu a žalovaný v 1/ rade potvrdil, že uvedenú zásielku

prevzal. V prejednávanej veci nebola sporná otázka doručenia odstúpenia od zmluvy

41 Obdo V 2/2006

dlžníkovi, ale sporný bol len dátum prevzatia tejto písomnosti zo strany žalovaného

v 1/ rade.

Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní napriek vedomosti o tom, že voči

žalovanému bolo vedené konkurzné konanie a toto konanie bolo právoplatne

zastavené, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nesprávne

aplikoval ust. , veta druhá a nesprávne

vyhodnotil, že žalobca bol povinný preukazovať predchádzajúcu výzvu na plnenie

voči žalovanému v 1/ rade, aby mu vzniklo právo požadovať plnenie od ručiteľa.

K otázke subjektivity žalobca v dovolaní uviedol, že podľa ustálenej judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č. k. z 19. decembra 2001, týkajúci sa nesprávneho

označenia obce), ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok

Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. z 15. januára 2001) treba

ručiteľské vyhlásenie považovať za platný právny úkon. Samotné nesprávne

označenie ručiteľa názvom Mestský úrad S., s uvedením správneho identifikačného

čísla žalovaného v 2/ rade, nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Z dosiaľ

vykonaného dokazovania, ako aj z celého obsahu ručiteľského vyhlásenia,

z okolností, za akých bol úkon vystavený, možno jednoznačne zistiť, že účastníkom

ručiteľského vyhlásenia bolo mesto S.. V ručiteľskej listine je uvedené, že ručiteľ

sa zaväzuje uhradiť dlh zo svojho účtu č. 27723-612, pričom majiteľom účtu bolo

mesto S. Táto skutočnosť bola známa všetkým zmluvným stranám, veriteľovi,

dlžníkovi aj ručiteľovi. Obdobne sa v obsahu ručiteľského vyhlásenia odkazuje

na záložnú zmluvu č. 2/93. Primátor mesta S., ako štatutárny orgán mesta, požiadal

mestské zastupiteľstvo o schválenie zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť

na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovanému 1/ a mestské zastupiteľstvo

uvedený úkon uznesením č. 10/1992 schválilo. Z uvedených súvislostí jednoznačne

vyplýva, že ako ručiteľ vystupovalo mesto S., v mene ktorého konal primátor mesta

ako štatutárny orgán a nešlo o konanie mestského úradu, ako výkonného orgánu

mestského zastupiteľstva.

51 Obdo V 2/2006

Žalovaný 2/ žiadal dovolanie zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné § 238

, bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie je opodstatnené.

Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia

záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok

v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je

potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj

záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.

Odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že nebola splnená podmienka

doručenia písomnej výzvy dlžníkovi. Uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje

písomnú formu výzvy veriteľovi, nestanovuje však bližšie obsah výzvy ani spôsob,

akým sa má dlžníkovi doručiť. V súdnej, ale aj v bežnej právnej praxi (napr. Jaromír

Svoboda a kolektív, , Eurounion, s.r.o., Bratislava, 1994, str. 389,

Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákoník, komentář, C. H. Beck, 9. vydanie

2004, str. 799 a ďalšie) sa podanie žaloby, ktorou sa uplatňuje zaplatenie dlhu

považuje za kvalifikovanú výzvu dlžníkovi na splnenie. Jej účinky nastanú doručením

žaloby dlžníkovi. Žaloba bola dlžníkovi opakovane viackrát doručovaná na jeho

adresu a na adresu jeho likvidátora a vrátila sa z rôznych dôvodov na súd, ako

nedoručená. Napokon bola doručená 17. marca 2001. Ak výzva nebola doručená

skôr, je dňom doručenia výzvy uvedený deň a ním bola splnená podmienka

stanovená v § 306 ods. 1 Obch. zák. Okrem toho z rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplýva, že priamy dlžník – žalovaný 1/ v roku 2004 zanikol vymazaním

z obchodného registra po tom, ako bol pre nemajetnosť zrušený konkurz na jeho

majetok. Po značnú časť konania bol dlžník v konkurze, svoj záväzok nemohol splniť

pre úpadok a v čase rozhodovania odvolacieho súdu, pretože už neexistoval. Každá

z uvedených skutočností zbavovala veriteľa povinnosti, predtým než požiadal ručiteľa

o splnenie záväzku, vyzvať na splnenie dlhu dlžníka (§ 306 ods. 1, druhá veta).

61 Obdo V 2/2006

Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania ( ) už nebolo možné

žalobu zamietnuť z dôvodu, že dlžníka veriteľ na plnenie nevyzval.

Dovolací súd sa nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že ručiteľská

listina je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ju urobil Mestský úrad S..

Správny je názor súdu prvého stupňa, že právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť

na práva a povinnosti, je podľa Slovenskej národnej rady

o obecnom zriadení obec, ako samostatný samosprávny územný celok. Obecný úrad

je len výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zložený z pracovníkov

obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného zastupiteľstva

a starostu, ako aj ďalších zriadených orgánov obecného zastupiteľstva (§ 16). Podľa

§ 24 citovaného zákona to platí aj na obce vyhlásené za mestá, mestské

zastupiteľstvá a mestské úrady. Mestský úrad nie je právnickou osobou, nemá

spôsobilosť mať práva a povinnosti, ani spôsobilosť na právne úkony. Právne úkony

ním urobené nemôžu byť platné.

V úvode ručiteľskej listiny sa uvádza, že „Mestský úrad S., IČO: X., zastúpený

primátorom mesta K.“ a nasleduje text ručiteľskej listiny. V závere je listina opatrená

pečiatkou „Mestský úrad S.“ a podpísaná primátorom. Takéto označenie subjektu,

ktorý urobil sporný právny úkon, je rozporné. Na jednej strane sa ním označuje

mestský úrad, ktorý nie je právnickou osobou, zároveň je však k nemu pripojené

identifikačné číslo. Podľa identifikačné číslo

sa používa na jedno-značnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má

evidenčný význam. V ručiteľskej listine uvedené identifikačné číslo patrí mestu S.

Mestský úrad identifikačné číslo pridelené nemá, keďže nemá právnu subjektivitu.

Za osobu, ktorá robila úkon, konal a listinu podpísal primátor, ktorý je predstaveným

mesta (nie mestského úradu) a jeho najvyšším výkonným orgánom. Primátor

zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám

a v majetkových vzťahoch mesta je štatutárnym orgánom (§ 13 ods. 4, písm. c/,

ods. 5 v spojení s ).

71 Obdo V 2/2006

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí uverejnenom pod č. 9/2002

Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy

nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Platí to

pre akýkoľvek právny úkon. V ručiteľskej listine uvedené identifikačné číslo patrí

mestu S.. Vzhľadom na výlučnosť identifikačného čísla a na text listiny, nemôže byť

pochýb o tom, že právny úkon neurobila iná právnická alebo fyzická osoba. Vylučuje

to pochybnosť o tom, či úkon urobilo mesto S., alebo iný subjekt majúci spôsobilosť

mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony (najmä právnická osoba).

K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí

uverejnenom pod č. 13/2003 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá konaním

organizačnej zložky právnickej osoby v mene osoby, ktorej je zložkou.

Ak by znenie listiny napriek uvedenému pripúšťalo pochybnosti o tom, či

ručiteľské vyhlásenie urobilo mesto S., alebo mestský úrad, treba vychádzať z toho,

že mestský úrad, ako výkonný orgán primátora a zastupiteľstva, nemá spôsobilosť

na právne úkony. Pri úvahách o identite subjektu, ktorý sporný úkon urobil, treba

vychádzať z toho, že len jedna z týchto možností je v súlade s objektívnym právom.

Z dvoch uvedených alternatív treba vybrať tú, ktorá je v súlade s objektívnym

právom, teda tú, že úkon urobil subjekt, ktorý má spôsobilosť na právne úkony -

mesto S..

Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vychádza z toho, že nebola splnená

podmienka pre uplatnenie práva proti ručiteľovi a ručiteľská listina je neplatná, lebo

pochádza od Mestského úradu S., spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Odvolací súd vychádzajúc z uvedených záverov, sa už

nezaoberal ostatnými odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaniach žalovaných,

najmä otázkou neplatnosti ručiteľskej listiny pre rozpor s § 9 ods. 2

písm. c/ (chýbajúci súhlas mestského zastupiteľstva)

a námietkou premlčania dlhu. Keďže v uvedených otázkach nezaujal stanovisko, ne-

81 Obdo V 2/2006

mohol správnosť jeho záverov dovolací súd preskúmať. Dovolací súd preto podľa

b ods. 2 jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2008

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu