Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bce/378718.0803c8.pdf
PDF · 105.7 KB
No categories available
1ObdoV/2/2006
Najvyšší súd 1 Obdo V 2/2006-399
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Dukesa a členov JUDr. Juraja Semana, JUDr. Anny Markovej,
JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobcu G.,
zastúpeného JUDr. M., proti žalovaným 1/ H. v likvidácii, K., 2/ Mesto S., U.,
zastúpenému JUDr. P., o zaplatenie 28 851 032 Sk, ktorá sa viedla na Krajskom
súde v Prešove pod sp. zn. 4 Cb 611/99, na dovolanie žalobcu proti rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005, č. k. 6 Obo 283/03–349,
takto
rozhodol:
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2005, č. k.
6 Obo 283/03–349 vo vzťahu k žalovanému 2/ z r u š u j e a vec vracia Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom z 30. júna 2003 vyhovel žalobe a žalova-
ných zaviazal zaplatiť žalobcovi 28 851 032 Sk s príslušenstvom a 1 100 000 Sk
náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca, resp. jeho procesný
predchodca V. poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 29 600 000 Sk. Žalovaný 2/
21 Obdo V 2/2006
prevzal ručiteľskou listinou z 19. mája 1993, ručenie za dlh žalovaného 1/ z úveru.
Žalovaný 1/ v dohodnutej dobe nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky, preto súd
žalobe vyhovel. Dlh je okrem žalovaného 1/ povinný podľa § 303 a nasl. Obch. zák.
splniť ako ručiteľ aj žalovaný 2/.
Odvolací súd na odvolanie žalovaných vo vzťahu k žalovanému 2/, rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu voči nemu zamietol. Odvolacie konanie
voči žalovanému 1/ zastavil, keď zistil, že 18. mája 2005 bol vymazaný
z obchodného registra po tom, ako bol pre nemajetnosť zrušený konkurz vedený
na jeho majetok. Odvolací súd považoval za preukázané, že banka a žalovaný 1/
uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej bol žalovanému 1/ poskytnutý úver
29 600 000 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za preukázané,
že banka platne odstúpila od úverovej zmluvy, keďže sa nepodarilo zistiť, kedy bolo
odstúpenie od zmluvy z 3. októbra 1995 poslané žalovanému, ako doporučená
zásielka, skutočne doručené. Doručenie treba preukázať, nestačí len predpoklad,
že zásielka doručená bola. Keďže nebolo preukázané, že banka platne od úverovej
zmluvy odstúpila, nenastali účinky odstúpenia od zmluvy. Nebola tým splnená
podmienka, pri ktorej vzniká právo banky žiadať splnenie dlhu od ručiteľa (§ 306
ods. 1 Obch. zák.), lebo veriteľ nepreukázal, že splnenie dlhu žiadal od dlžníka
(v odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu zrejme omylom uvedené od veriteľa).
Odvolací súd považoval ručiteľskú listinu za neplatný právny úkon, keďže
ho na strane ručiteľa vydal Mestský úrad S., ktorý nie je právnickou osobou, nemá
právnu subjektivitu, pretože je len výkonným orgánom obecného zastupiteľstva
a starostu obce. Je to úkon, ktorý urobil ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony
a je preto podľa § 38 Obč. zák. neplatný.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31. októbra 2005.
Proti rozsudku odvolacieho súdu v zmeňujúcej a zamietajúcej časti a v časti,
ktorou bol zaviazaný zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov konania, podal dovolanie
žalobca. V dovolaní uviedol, že odvolací súd pri posúdení práva veriteľa požadovať
splatenie dlhu od ručiteľa nesprávne aplikoval ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného
zákonníka, ktoré je dispozitívne a od ktorého sa zmluvné strany priamo v ručiteľskom
31 Obdo V 2/2006
vyhlásení odchýlili. Odvolací súd na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Zmluvné
strany sa dohodli, že ručiteľ je povinný plniť dlh v deň splatnosti na základe písomnej
výzvy veriteľa bez toho, že by predtým veriteľ bol povinný vyzvať priameho
obligačného dlžníka na plnenie. Veriteľ nebol povinný vyzývať dlžníka na plnenie, ale
mal právo priamo od ručiteľa písomne žiadať v deň splatnosti splatenie úveru.
Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že pred dňom stanovenej splatnosti pohľadávky
ručiteľ je povinný plniť dlh v lehote, ktorú určí veriteľ, ak veriteľ zistil ohrozenie
návratnosti úveru. Veriteľ ani v tomto prípade nebol povinný vyzývať dlžníka
na plnenie, ale v prípade zistenia ohrozenia návratnosti úveru mal právo priamo
od ručiteľa písomne požadovať splatenie úveru a určiť mu aj lehotu na plnenie.
V oboch prípadoch žalobca nie je povinný pred uplatnením práva od ručiteľa
uplatňovať právo na zaplatenie dlhu u dlžníka. Žalobca preto nie je povinný
preukazovať ručiteľovi odstúpenie od zmluvy, naopak ručiteľ je povinný plniť v deň
splatnosti dlhu na základe písomnej výzvy, alebo pred splatnosťou dlhu v lehote
určenej v písomnej výzve žalobcu. Veriteľ nebol povinný vyzývať dlžníka na plnenie,
ale mal právo priamo od ručiteľa písomne požadovať v deň splatnosti splatenie
úveru. Peňažný ústav (právny predchodca žalobcu) zistil, že došlo k ohrozeniu
návratnosti úveru, nakoľko dlžník od júna 1993 prestal uhrádzať splátky istiny úveru
a od októbra 1993 aj úroky a poplatky. Tento pretrvávajúci skutkový stav vyhodnotil
peňažný ústav ako ohrozenie návratnosti úveru a z uvedeného dôvodu peňažný
ústav odstúpil od úverovej zmluvy písomným prejavom zo dňa 2. októbra 1995.
Písomnou výzvou zo dňa 19. októbra 1999 peňažný ústav vyzval žalovaného
v 2/ rade na plnenie dlhu a určil mu lehotu na plnenie do 30. októbra 1999. Peňažný
ústav vyzval ručiteľa na plnenie dlhu v dátume stanovenej splatnosti a ručiteľ bol
povinný podľa ručiteľského vyhlásenia plniť na účet veriteľa. Odvolací súd nesprávne
aplikoval právne normy na zistený skutkový stav veci a tým dospel k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci, keď nesprávne dospel k záveru, že bez preukázania
platného odstúpenia od zmluvy nemohol žalobca požadovať plnenie od žalovaného
v 2/ rade ako ručiteľa. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého
stupňa ohľadne doručovania odstúpenia od úverovej zmluvy vykonal rozsiahle
dokazovanie, vypočul svedkov a bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu
odoslal zásielku na prepravu a žalovaný v 1/ rade potvrdil, že uvedenú zásielku
prevzal. V prejednávanej veci nebola sporná otázka doručenia odstúpenia od zmluvy
41 Obdo V 2/2006
dlžníkovi, ale sporný bol len dátum prevzatia tejto písomnosti zo strany žalovaného
v 1/ rade.
Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní napriek vedomosti o tom, že voči
žalovanému bolo vedené konkurzné konanie a toto konanie bolo právoplatne
zastavené, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nesprávne
aplikoval ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veta druhá a nesprávne
vyhodnotil, že žalobca bol povinný preukazovať predchádzajúcu výzvu na plnenie
voči žalovanému v 1/ rade, aby mu vzniklo právo požadovať plnenie od ručiteľa.
K otázke subjektivity žalobca v dovolaní uviedol, že podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 6 Obo 152/2001 z 19. decembra 2001, týkajúci sa nesprávneho
označenia obce), ako aj judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 22 Cdo 2480/2000 z 15. januára 2001) treba
ručiteľské vyhlásenie považovať za platný právny úkon. Samotné nesprávne
označenie ručiteľa názvom Mestský úrad S., s uvedením správneho identifikačného
čísla žalovaného v 2/ rade, nespôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Z dosiaľ
vykonaného dokazovania, ako aj z celého obsahu ručiteľského vyhlásenia,
z okolností, za akých bol úkon vystavený, možno jednoznačne zistiť, že účastníkom
ručiteľského vyhlásenia bolo mesto S.. V ručiteľskej listine je uvedené, že ručiteľ
sa zaväzuje uhradiť dlh zo svojho účtu č. 27723-612, pričom majiteľom účtu bolo
mesto S. Táto skutočnosť bola známa všetkým zmluvným stranám, veriteľovi,
dlžníkovi aj ručiteľovi. Obdobne sa v obsahu ručiteľského vyhlásenia odkazuje
na záložnú zmluvu č. 2/93. Primátor mesta S., ako štatutárny orgán mesta, požiadal
mestské zastupiteľstvo o schválenie zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť
na zabezpečenie úveru poskytnutého žalovanému 1/ a mestské zastupiteľstvo
uvedený úkon uznesením č. 10/1992 schválilo. Z uvedených súvislostí jednoznačne
vyplýva, že ako ručiteľ vystupovalo mesto S., v mene ktorého konal primátor mesta
ako štatutárny orgán a nešlo o konanie mestského úradu, ako výkonného orgánu
mestského zastupiteľstva.
51 Obdo V 2/2006
Žalovaný 2/ žiadal dovolanie zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania a dovolanie je prípustné § 238
O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie je opodstatnené.
Podľa § 306 ods. 1 Obch. zák. veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok
v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je
potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť, alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj
záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.
Odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, že nebola splnená podmienka
doručenia písomnej výzvy dlžníkovi. Uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje
písomnú formu výzvy veriteľovi, nestanovuje však bližšie obsah výzvy ani spôsob,
akým sa má dlžníkovi doručiť. V súdnej, ale aj v bežnej právnej praxi (napr. Jaromír
Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Eurounion, s.r.o., Bratislava, 1994, str. 389,
Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákoník, komentář, C. H. Beck, 9. vydanie
2004, str. 799 a ďalšie) sa podanie žaloby, ktorou sa uplatňuje zaplatenie dlhu
považuje za kvalifikovanú výzvu dlžníkovi na splnenie. Jej účinky nastanú doručením
žaloby dlžníkovi. Žaloba bola dlžníkovi opakovane viackrát doručovaná na jeho
adresu a na adresu jeho likvidátora a vrátila sa z rôznych dôvodov na súd, ako
nedoručená. Napokon bola doručená 17. marca 2001. Ak výzva nebola doručená
skôr, je dňom doručenia výzvy uvedený deň a ním bola splnená podmienka
stanovená v § 306 ods. 1 Obch. zák. Okrem toho z rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplýva, že priamy dlžník – žalovaný 1/ v roku 2004 zanikol vymazaním
z obchodného registra po tom, ako bol pre nemajetnosť zrušený konkurz na jeho
majetok. Po značnú časť konania bol dlžník v konkurze, svoj záväzok nemohol splniť
pre úpadok a v čase rozhodovania odvolacieho súdu, pretože už neexistoval. Každá
z uvedených skutočností zbavovala veriteľa povinnosti, predtým než požiadal ručiteľa
o splnenie záväzku, vyzvať na splnenie dlhu dlžníka (§ 306 ods. 1, druhá veta).
61 Obdo V 2/2006
Vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 O.s.p.) už nebolo možné
žalobu zamietnuť z dôvodu, že dlžníka veriteľ na plnenie nevyzval.
Dovolací súd sa nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu, že ručiteľská
listina je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže ju urobil Mestský úrad S..
Správny je názor súdu prvého stupňa, že právnickou osobou, ktorá má spôsobilosť
na práva a povinnosti, je podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. Slovenskej národnej rady
o obecnom zriadení obec, ako samostatný samosprávny územný celok. Obecný úrad
je len výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu, zložený z pracovníkov
obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného zastupiteľstva
a starostu, ako aj ďalších zriadených orgánov obecného zastupiteľstva (§ 16). Podľa
§ 24 citovaného zákona to platí aj na obce vyhlásené za mestá, mestské
zastupiteľstvá a mestské úrady. Mestský úrad nie je právnickou osobou, nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti, ani spôsobilosť na právne úkony. Právne úkony
ním urobené nemôžu byť platné.
V úvode ručiteľskej listiny sa uvádza, že „Mestský úrad S., IČO: X., zastúpený
primátorom mesta K.“ a nasleduje text ručiteľskej listiny. V závere je listina opatrená
pečiatkou „Mestský úrad S.“ a podpísaná primátorom. Takéto označenie subjektu,
ktorý urobil sporný právny úkon, je rozporné. Na jednej strane sa ním označuje
mestský úrad, ktorý nie je právnickou osobou, zároveň je však k nemu pripojené
identifikačné číslo. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 540/2001 Z.z. identifikačné číslo
sa používa na jedno-značnú identifikáciu právnickej osoby a podnikateľa a má
evidenčný význam. V ručiteľskej listine uvedené identifikačné číslo patrí mestu S.
Mestský úrad identifikačné číslo pridelené nemá, keďže nemá právnu subjektivitu.
Za osobu, ktorá robila úkon, konal a listinu podpísal primátor, ktorý je predstaveným
mesta (nie mestského úradu) a jeho najvyšším výkonným orgánom. Primátor
zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám
a v majetkových vzťahoch mesta je štatutárnym orgánom (§ 13 ods. 4, písm. c/,
ods. 5 v spojení s § 24 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb.).
71 Obdo V 2/2006
Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí uverejnenom pod č. 9/2002
Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky zaujal stanovisko, že nepresnosti v označení účastníka zmluvy
nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Platí to
pre akýkoľvek právny úkon. V ručiteľskej listine uvedené identifikačné číslo patrí
mestu S.. Vzhľadom na výlučnosť identifikačného čísla a na text listiny, nemôže byť
pochýb o tom, že právny úkon neurobila iná právnická alebo fyzická osoba. Vylučuje
to pochybnosť o tom, či úkon urobilo mesto S., alebo iný subjekt majúci spôsobilosť
mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony (najmä právnická osoba).
K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí
uverejnenom pod č. 13/2003 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberá konaním
organizačnej zložky právnickej osoby v mene osoby, ktorej je zložkou.
Ak by znenie listiny napriek uvedenému pripúšťalo pochybnosti o tom, či
ručiteľské vyhlásenie urobilo mesto S., alebo mestský úrad, treba vychádzať z toho,
že mestský úrad, ako výkonný orgán primátora a zastupiteľstva, nemá spôsobilosť
na právne úkony. Pri úvahách o identite subjektu, ktorý sporný úkon urobil, treba
vychádzať z toho, že len jedna z týchto možností je v súlade s objektívnym právom.
Z dvoch uvedených alternatív treba vybrať tú, ktorá je v súlade s objektívnym
právom, teda tú, že úkon urobil subjekt, ktorý má spôsobilosť na právne úkony -
mesto S..
Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré vychádza z toho, že nebola splnená
podmienka pre uplatnenie práva proti ručiteľovi a ručiteľská listina je neplatná, lebo
pochádza od Mestského úradu S., spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolací súd vychádzajúc z uvedených záverov, sa už
nezaoberal ostatnými odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaniach žalovaných,
najmä otázkou neplatnosti ručiteľskej listiny pre rozpor s § 9 ods. 2
písm. c/ zákona č. 138/1991 Zb. (chýbajúci súhlas mestského zastupiteľstva)
a námietkou premlčania dlhu. Keďže v uvedených otázkach nezaujal stanovisko, ne-
81 Obdo V 2/2006
mohol správnosť jeho záverov dovolací súd preskúmať. Dovolací súd preto podľa
§ 243 b ods. 2 O.s.p. jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu