Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/49/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Vladimíra Maguru a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Ladislava

Górásza, v právnej veci žalobcu Z. A., bývajúceho v P. v dovolacom konaní zastúpeného

JUDr. A. H., advokátom v K., proti žalovanému T., a.s. P., Š., za účasti vedľajšej účastníčky

S. P., pobočka P., P. č. X., o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde

v Poprade pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove zo 6. decembra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému a vedľajšej účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Poprade (ďalej len „súd prvého stupňa“), rozsudkom zo 6. marca 2006

č.k. -205 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 435 000 Sk titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia. V časti úrokov z omeškania konanie zastavil a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 26 100 Sk a žalobcovi trovy

konania 124 869 Sk na účet jeho právneho zástupcu. Na základe vykonaného dokazovania

mal za preukázané, že dňa 10.9.1998 došlo k pracovnému úrazu žalobcu a to tak, že pri plnení

pracovných úloh odväzoval väzníky o dĺžke 14,6 m, pričom tieto väzníky žalobca otáčal

pomocou pákového prípravku do správnej polohy pre otrieskávanie a k úrazu došlo pri

prenášaní 5. a 6.-teho väzníka. K zraneniu žalobcu došlo takým spôsobom, že v prvej fáze

došlo k nárazu pohybujúceho sa kovového väzníka do ľavej časti tváre, kedy vznikli

zlomeniny očnice ľavej lícnej kosti, zlomeniny lebečnej spodiny vľavo a krvná podliatina na

hornom aj dolnom viečku ľavého oka. Následne došlo k odhodeniu žalobcu smerom doprava

a dole, a dopadu pravou záhlavovou oblasťou na stabilné väzníky na podložke, kedy vznikla

zlomenina záhlavovej kosti vpravo a pomliaždenie pravej pologule mozočku. Súd prvého

stupňa konštatoval, že žalobca nedbal o svoju bezpečnosť a zdravie pri práci tým, že sa

zdržiaval v nebezpečnej blízkosti prenášaného bremena. Ďalej zistil, že počas smeny, v čase,

v ktorom došlo k pracovnému úrazu, mal v krvi 1,8 promile alkoholu, čo bolo hodnotené

z medicínskeho hľadiska ako stredný stupeň opilosti. Žalobca sa stal rozhodnutím S. P.

pobočka P. zo dňa 21.6.1999 invalidným. Bolestné, ktoré bolo určené bodovým ohodnotením

na počet bodov 426, vo finančnom vyjadrení 12 787 Sk, bolo žalobcovi vyplatené vedľajším

účastníkom vo výške 35 %, t.j. 4 476 Sk, a to na základe šetrenia príčin ťažkého pracovného

úrazu. Súd priznal žalobcovi 10 – násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia

vypracovaného v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 22.6.2002, kde bolo

stanovené základné bodové hodnotenia na 1 450 bodov x 30 Sk x 10, čo predstavovalo

priznanú sumu 435 000 Sk. Pri stanovení výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia zohľadnil vek žalobcu, skutočnosť, že pre psychický a duševný stav nemá

možnosť sa zamestnať. Ďalej pri stanovení výšky zobral do úvahy mieru zavinenia žalobcu

spôsobeného požitím alkoholu. O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu i žalovaného

rozsudkom zo 6. decembra 2006 sp.zn. rozsudok okresného súdu zmenil tak, že

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu

141 225 Sk v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol návrh na ďalšie priznanie

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietnutý. Zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaného zaviazal zaplatiť štátu na

účet prvostupňového súdu súdny poplatok 8 472 Sk, v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav pokiaľ išlo

o existenciu pracovného úrazu, bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia

i bolestného a tiež, pokiaľ išlo o priznané 10 – násobné zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo

žalobcovi uhradené vo výške 35 %, t.j. pokiaľ išlo o sťaženie spoločenského uplatnenia vo

výške 11 025 Sk. Implicitne z toho vyplynulo, že žalovaný sa v zmysle § 191 ods. 2 písm.a/

zbavil zodpovednosti sčasti a to vo výške 65 %. Táto skutočnosť bola zrejmá

i z toho, že v rozsahu 35 % boli odškodnené iné nároky žalobcu, čo potvrdil i sám žalobca,

a ohľadom týchto neviedol žiadne iné spory proti žalovanému. Žalobca a žalovaný preto

uznali v tomto rozsahu svoju zodpovednosť za pracovný úraz. Z tohto vyplynulo, že aj

v prípade zvýšenia náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, žalobcovi prináležalo

odškodnenie v rozsahu 35 %, čo predstavuje pri 10 – násobku sťaženia spoločenského

uplatnenia vo finančnom vyjadrení 435 000 Sk, potom v 35 % – nom rozsahu zodpovednosti

žalovaného išlo o sumu 152 250 Sk, po odrátaní plnenia zo strany vedľajšieho účastníka vo

výške 11 025 Sk, bola odvolacím súdom priznaná žalobcovi zo strany žalovaného suma

141 225 Sk a v tomto smere zmenil výrok prvostupňového súdu. Vo zvyšku žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, podal

dňa 19. februára 2007 dovolanie žalobca, ktorý ho navrhol v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že konanie

je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm.b/, c/ ). Namietal nesprávny záver odvolacieho súdu ohľadom jeho

spoluzodpovednosti za škodu na zdraví, keď mal za to, že súd prvého stupňa túto skutočnosť

deklaroval pri stanovení primeranosti odškodnenia. Ak odvolací súd opätovne krátil priznanú

výšku odškodnenia o 65 %, dopustil sa tým v rozpore s

duplicitného krátenia. Mal za to, že i priznaný 10 – násobok zvýšenia základného bodového

hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia bol zásadne neprimeraný a nezodpovedajúci

naplneniu požiadavky poskytnutia spravodlivej súdnej ochrany práv žalobcu s ohľadom na

jednorázovosť odškodnenia, satisfakčný charakter odškodnenia, formu doživotného

zmiernenia zdravotných následkov a súčasnú súdnu prax. V ďalšom žalobca podrobne

rozoberal svoj názor, že o odškodňovaní bolesti a sťaženia

spoločenského uplatnenia je obsolétnym právnym predpisom, ktorý nezodpovedá súčasným

spoločensko – ekonomickým podmienkam, v kontexte ktorých by ju mal súd však vykladať.

V tomto smere poukazoval na viaceré rozhodnutia súdov.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Vedľajšia účastníčka vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že postup

odvolacieho súdu považuje za správny a navrhla dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý

rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je

dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu

preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný

uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242

ods. 1 ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch

uvedených v ustanovení až d/ Ak nejde o vady uvedené v

, neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba že by tieto vady

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená

a dovolateľ ani vo svojom dovolaní nenamietal, že by v konaní k uvedeným vadám došlo.

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho

viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa a k zmene jeho výroku v časti priznania

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a zamietnutiu žaloby vo zvyšku, je vecne

správne.

Z ustanovenia , ktorý nadobudol účinnosť dňa

1. augusta 2004 vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu

a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto

zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom,

sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Týmito doterajšími predpismi je aj o odškodňovaní bolesti

a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení vyhl.č. , vyhl.č. , vyhl.

č. a vyhl.č. (ďalej len vyhl.č. v znení neskorších

predpisov).

Podľa § 4 ods. 1 uvedenej vyhlášky sa sťaženie spoločenského uplatnenia odškodňuje,

ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony

poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie

jeho spoločenských úloh (ďalej len „následky“). Odškodnenie za sťaženie spoločenského

uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to

v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu

bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku (§ 6 ods. 1 vyhlášky).

Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši

až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený

na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti, a ktoré sú v dôsledku poškodenia

obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa

v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania

a ďalšieho sebavzdelávania, pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri

odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 2 vyhlášky

č. v znení neskorších predpisov).

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 vyhlášky sa výška odškodnenia za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia určuje sumou 30 Sk za jeden bod.

Z ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky vyplýva, že v prípadoch hodných osobitého zreteľa

môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť,

a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.

V danej veci odvolací súd sa správne stotožnil v dovolaním napadnutej časti jeho

rozsudku so záverom súdu prvého stupňa, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, že

vzhľadom na následky pracovného úrazu žalobcu, je dôvodné zvýšiť odškodnenie za sťaženie

spoločenského uplatnenia a to na 10 – násobok. Žalobcom požadované 75 násobné zvýšenie

nebolo dôvodné, vzhľadom k tomu, že u žalobcu po úraze došlo síce k zhoršeniu

psychického stavu a stal sa poberateľom invalidného dôchodku, na druhej strane však

nedošlo k takému obmedzeniu jeho rodinného a osobného života, vzhľadom na jeho

predúrazový spôsob života (nebol vrcholovým športovcom, nevenoval sa nadpriemerne

aktívne spoločenskému a kultúrnemu životu), ktoré by odôvodňovalo také mimoriadne

zvýšenie, akého sa dožadoval žalobca.

Správne odvolací súd vyhodnotil a v tomto smere zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorý túto skutočnosť zrejme opomenul, že zodpovednosť žalovaného bola ustálená na

35 %, ako to preukazuje obsah celého spisu, uhradenie jednotlivých nárokov v tomto pomere

zo strany vedľajšej účastníčky, výsledok šetrenia pracovného úrazu z hľadiska podstatného

zavinenia žalobcu, ktorý si spôsobil pracovný úraz v stave stredného stupňa opilosti.

V zmysle ( v znení noviel,

platný a účinný do 1. apríla 2002) organizácia sa zodpovednosti za škodu pri pracovnom

úraze zbaví sčasti, ak preukáže, že jednou z príčin škody bola opilosť postihnutého

pracovníka.

Žalobca svoje zavinenie nespochybnil a nenamietal v celom konaní ani výšku svojej

zodpovednosti, čo bolo v celom konaní pred súdmi nižších stupňov preukázané.

K výhradám žalobcu z hľadiska aplikácie vyhlášky č. súdmi, Najvyšší

súd Slovenskej republiky už uviedol (napr. v rozsudku sp.zn. ), že súd pri

aplikácii všeobecne záväzného právneho predpisu je povinný riadiť sa jeho ustanoveniami,

pokiaľ sa vzťahujú na prejednávanú vec. Súd nemôže nerešpektovať právny predpis

(interpretovať ho spôsobom, ktorý tento predpis neumožňuje) s odôvodnením, že daný

predpis je vývojom prekonaný (lebo nezodpovedá ekonomicko – sociálnym pomerom v čase

jeho aplikácie alebo výškam náhrad, poskytovaným v praxi súdov v iných konaniach,

prípadne súdmi iných krajín EU). Odvolaciemu súdu preto nie je možné vytknúť, že

postupoval podľa vyhlášky č. a že takýto jeho postup zakladá dôvodnosť

žalobcom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa

Z uvedeného vyplýva, že dovolací dôvod podľa nie je

daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré by mali za

následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

zmenil výrok súdu prvého stupňa, podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a vedľajšej účastníčke vzniklo právo na

náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd úspešnému žalovanému a vedľajšej

účastníčke náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože nepodali návrh na ich

priznanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2008

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :