Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/13/2006

Najvyšší súd 1 M Obdo V 13/2006

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,

JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej,

v právnej veci žalobcu: P., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. J., správca konkurznej

podstaty úpadcu H., zast. advokátom JUDr. V., o určenia poradia, na mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského

súdu v Bratislave z 22. novembra 2005 č. k. -47 a uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 č. k. -54 rozhodol

t a k t o :

Uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a uznesenie

odvolacieho súdu z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22.11.2005 č. k. -47

v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov

konania nepriznal ( ).

21 M Obdo V 13/2006

Na odvolanie žalovaného, smerujúceho proti výroku o náhrade trov konania,

odvolací súd uznesením zo 7.4.2006 č. k. -54 napadnutý výrok

potvrdil. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že z procesného hľadiska

zastavenie konania zavinil žalobca, kedy podľa je povinný

nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal, kto zavinil,

že sa konanie muselo zastaviť, lebo rozhodol podľa

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby mohol prihliadnuť k zváštnostiam

jednotlivých prípadov, kde by všeobecné ustanovenia o náhrade nákladov konania

boli tvrdé. Použitie ustanovenia platí aj v prípade, ak by hradenie

nákladov prináležalo podľa a ak ide o prípad hodný zvláštneho zreteľa.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona

o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov

konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich

s konkurzom.

Je nepochybné, že prejednávaná vec bola sporom, ktorý súvisel

s konkurzom.

Vzhľadom na uvedené osobitné ustanovenie zákona o konkurze a vyrovnaní

v konaniach proti správcovi v prípade úspešnosti žalobcu by trovy konania neboli

v konkurznom konaní uspokojené. Ide o ochranu správcu. Vzhľadom na zásadu

rovného postavenia účastníkov konania, odvolací súd túto okolnosť pokladal

za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , a preto správne náhradu

trov konania žalovanému nepriznal.

31 M Obdo V 13/2006

Ak súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania napadnutým

uznesením nepriznal, rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd podľa

uznesenie v napadnutej časti potvrdil.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa do výroku o náhrade trov konania, aj

proti uzneseniu odvolacieho súdu z podnetu žalovaného podal mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich v uvedenom

rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie

mimoriadneho dovolania uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, ak o náhrade trov

konania rozhodol podľa . V danom prípade sa totiž mal

riadiť ustanovením alinea prvá veta , z ktorého vyplýva,

že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy.

Takýto postup vyplýva aj z ustálenej právnej praxe, teda ak navrhovateľa

vezme návrh späť a nejde o prípad podľa druhá veta ,

z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je

povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R 49/1993).

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu

potvrdil. Okrem toho, že sa stotožnil s obsahom preskúmavaného rozhodnutia,

konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal, kto

zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Správnosť rozhodnutia krajského súdu

potvrdil s poukazom na ustanovenie a s ním spojené dôvody osobitného

zreteľa, pri existencii ktorých súd nemusí trovy konania priznať. Takýto dôvod súd

vzhliadol v ustanovení § 33 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého

z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou

v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. V tomto vyslovil

záver, že neakceptovaním tohto ustanovenia by došlo k narušeniu zásady

postavenia účastníkov konania, pričom uvedené ustanovenie označil za okolnosť –

dôvod hodný osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá , preto súd

náhradu trov konania žalovanému nepriznal.

41 M Obdo V 13/2006

Takýto záver súdu by mal opodstatnenie vtedy, pokiaľ by sa každé konkurzné

konanie malo skončiť zrušením spoločnosti úpadcu bez predpokladov na vykonanie

jej likvidácie, lebo po ukončení konkurzného konania úpadcovi nezostal žiadny

majetok, teda na základe rozhodnutia súdu o výmaze spoločnosti na základe § 68

ods. 4 vety druhej . Ak by taký výsledok konkurzu bol

nevyhnutný, tak priznaním nároku na náhradu trov v konaní, ktoré sa skončilo

v priebehu konkurzu, by súdnym rozhodnutím o trovách v prospech úspešného

účastníka vznikla nevymožiteľná pohľadávka, ktorú by nebolo možné úspešne

uplatňovať v konkurze s cieľom jej uspokojenia.

Okolnosť, že právo na náhradu trov konania priznané úspešnému účastníkovi

v spore o vylúčenie veci z podstaty nie je uspokojiteľné v konkurznom konaní, ako

dôsledok § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní, neznamená však,

že taká pohľadávka by nemala byť uspokojená po skončení konkurzného konania

po splnení rozvrhového uznesenia alebo v rámci likvidácie spoločnosti úpadcu, t.z.

v prípade, že po skončení konkurzu by jej zostal majetok. V takom prípade je možné

prihlásiť pohľadávku z titulu súdom priznanej náhrady trov konania po vstupe

spoločnosti úpadcu do likvidácie v zmysle ust. a nie je

priamo vylúčené jej uspokojenie z likvidačného zostatku. Naviac tieto pohľadávky

nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva

nezanikajú a je ich možné uspokojiť v súdnom alebo inom konaní za podmienky,

že dlžník bude existovať a bude mať majetok. Obdobný záver vyplýva aj

z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (zo súdnej

praxe 2/2003), ako aj z rozsudku toho istého súdu sp. zn. 1/2005.

Odpovede na otázky, či po skončení konkurzného konania zostane

spoločnosti úpadcu nejaký majetok, alebo či dôjde ku skončeniu konkurzu

s dôsledkom, že sa spoločnosť úpadcu pre nemajetnosť bude zrušovať bez

likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu, nemožno v konaní o vylúčenie

veci z podstaty vopred prejudikovať. Preto okolnosť, že prípadne priznaná náhrada

trov konania úspešnému účastníkovi vylučovacieho konania nebude uspokojiteľná

v konkurznom konaní, nie je dôvodom osobitného zreteľa, ani dôvodom

výnimočnosti prípadu v zmysle pre rozhodovanie o nepriznaní náhrady

51 M Obdo V 13/2006

trov konania.

Použitie ustanovenia § 150 musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam

prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu, ktorá musí byť v rozhodnutí i náležite

odôvodnená. Výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj

v okolnostiach na strane účastníka konania. Pri posudzovaní okolností hodných

osobitného zreteľa treba prihliadať tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov

k uplatneniu práva na súde.

Ak odvolací súd v danej veci rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150

, vec nesprávne právne posúdil ( ). Nesprávneho

právneho posúdenia sa dopustil aj prvostupňový súd, keď nesprávne aplikoval

ustanovenie právneho predpisu ( ).

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s obsahom mimoriadneho

dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ),

mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania.

V medziach podaného mimoriadneho dovolania preskúmal napadnuté uznesenia,

ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podanie tohto

mimoriadneho opravného prostriedku je dôvodné.

Vychádzajúc z konštantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na ktorú

správne poukazuje aj mimoriadne dovolanie a tiež napr. rozsudok z 28.6.2007

sp. zn. 1 M Obdo V 8/2006, dovolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje

so skutkovou, ako aj právnou argumentáciou generálneho prokurátora. Je

nepochybné, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2

druhá veta , že z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil

žalobca, a preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Preto súd prvého

stupňa pochybil, ak o náhrade trov konania rozhodol podľa § 141 ods. 1 písm. c/

, hoci do úvahy prichádzalo ust. . Vzhľadom na toto

pochybenie už ani neskúmal, či nie sú splnené podmienky na postup podľa § 150

61 M Obdo V 13/2006

.

Odvolací súd pochybenie súdu prvého stupňa sčasti napravil tým, že správne

poukázal na ust. a následne tiež správne postupoval v tom,

že skúmal, či vo veci nie sú splnené podmienky pre postup podľa ,

pričom dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle tohto

ustanovenia sú dané tým, že ust. § 33 ods. 1 ZKV vylučuje z uspokojenia trovy

účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach

súvisiacich s konkurzom.

Uvedený názor odvolacieho súdu je však nesprávny. Ustanovenie § 33 ods. 1

ZKV nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v akom prípade sú trovy

z uspokojenia vylúčené. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na rozhodnutie o náhrade

trov konania a nemôže byť použité ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa

, a to z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2

v spojení s , uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania a uznesenie odvolacieho súdu zrušil

a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. apríla 2008

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu