Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)092/375014.fc1617.pdf
PDF · 98.1 KB
No categories available
1MObdoV/13/2006
Najvyšší súd 1 M Obdo V 13/2006
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloženom
z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa,
JUDr. Jany Zemaníkovej, JUDr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Viery Pepelovej,
v právnej veci žalobcu: P., IČO: X., proti žalovanému: JUDr. J., správca konkurznej
podstaty úpadcu H., zast. advokátom JUDr. V., o určenia poradia, na mimoriadne
dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 22. novembra 2005 č. k. 5 Cbi 44/05-47 a uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 7. apríla 2006 č. k. 6 Obo 412/2005-54 rozhodol
t a k t o :
Uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a uznesenie
odvolacieho súdu z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 22.11.2005 č. k. 5 Cbi 44/05-47
v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP).
21 M Obdo V 13/2006
Na odvolanie žalovaného, smerujúceho proti výroku o náhrade trov konania,
odvolací súd uznesením zo 7.4.2006 č. k. 6 Obo 412/2005-54 napadnutý výrok
potvrdil. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinil žalobca, kedy podľa § 146 ods. 2 O.s.p. je povinný
nahradiť žalovanému účelne vynaložené trovy konania.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal, kto zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť, lebo rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Podľa § 150 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Citované ustanovenie umožňuje súdu, aby mohol prihliadnuť k zváštnostiam
jednotlivých prípadov, kde by všeobecné ustanovenia o náhrade nákladov konania
boli tvrdé. Použitie ustanovenia § 150 O.s.p. platí aj v prípade, ak by hradenie
nákladov prináležalo podľa § 146 O.s.p. a ak ide o prípad hodný zvláštneho zreteľa.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona
o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich
s konkurzom.
Je nepochybné, že prejednávaná vec bola sporom, ktorý súvisel
s konkurzom.
Vzhľadom na uvedené osobitné ustanovenie zákona o konkurze a vyrovnaní
v konaniach proti správcovi v prípade úspešnosti žalobcu by trovy konania neboli
v konkurznom konaní uspokojené. Ide o ochranu správcu. Vzhľadom na zásadu
rovného postavenia účastníkov konania, odvolací súd túto okolnosť pokladal
za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., a preto správne náhradu
trov konania žalovanému nepriznal.
31 M Obdo V 13/2006
Ak súd prvého stupňa žalovanému náhradu trov konania napadnutým
uznesením nepriznal, rozhodol vecne správne. Preto odvolací súd podľa
§ 219 O.s.p. uznesenie v napadnutej časti potvrdil.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa do výroku o náhrade trov konania, aj
proti uzneseniu odvolacieho súdu z podnetu žalovaného podal mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky a navrhol ich v uvedenom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie
mimoriadneho dovolania uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, ak o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. V danom prípade sa totiž mal
riadiť ustanovením § 146 ods. 2 alinea prvá veta OSP, z ktorého vyplýva,
že niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy.
Takýto postup vyplýva aj z ustálenej právnej praxe, teda ak navrhovateľa
vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta OSP,
z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R 49/1993).
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu
potvrdil. Okrem toho, že sa stotožnil s obsahom preskúmavaného rozhodnutia,
konštatoval, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania neskúmal, kto
zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Správnosť rozhodnutia krajského súdu
potvrdil s poukazom na ustanovenie § 150 OSP a s ním spojené dôvody osobitného
zreteľa, pri existencii ktorých súd nemusí trovy konania priznať. Takýto dôvod súd
vzhliadol v ustanovení § 33 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého
z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou
v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurzom. V tomto vyslovil
záver, že neakceptovaním tohto ustanovenia by došlo k narušeniu zásady
postavenia účastníkov konania, pričom uvedené ustanovenie označil za okolnosť –
dôvod hodný osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá § 150 OSP, preto súd
náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
41 M Obdo V 13/2006
Takýto záver súdu by mal opodstatnenie vtedy, pokiaľ by sa každé konkurzné
konanie malo skončiť zrušením spoločnosti úpadcu bez predpokladov na vykonanie
jej likvidácie, lebo po ukončení konkurzného konania úpadcovi nezostal žiadny
majetok, teda na základe rozhodnutia súdu o výmaze spoločnosti na základe § 68
ods. 4 vety druhej Obchodného zákonníka. Ak by taký výsledok konkurzu bol
nevyhnutný, tak priznaním nároku na náhradu trov v konaní, ktoré sa skončilo
v priebehu konkurzu, by súdnym rozhodnutím o trovách v prospech úspešného
účastníka vznikla nevymožiteľná pohľadávka, ktorú by nebolo možné úspešne
uplatňovať v konkurze s cieľom jej uspokojenia.
Okolnosť, že právo na náhradu trov konania priznané úspešnému účastníkovi
v spore o vylúčenie veci z podstaty nie je uspokojiteľné v konkurznom konaní, ako
dôsledok § 33 ods. 1 písm. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní, neznamená však,
že taká pohľadávka by nemala byť uspokojená po skončení konkurzného konania
po splnení rozvrhového uznesenia alebo v rámci likvidácie spoločnosti úpadcu, t.z.
v prípade, že po skončení konkurzu by jej zostal majetok. V takom prípade je možné
prihlásiť pohľadávku z titulu súdom priznanej náhrady trov konania po vstupe
spoločnosti úpadcu do likvidácie v zmysle ust. § 73 Obchodného zákonníka a nie je
priamo vylúčené jej uspokojenie z likvidačného zostatku. Naviac tieto pohľadávky
nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva
nezanikajú a je ich možné uspokojiť v súdnom alebo inom konaní za podmienky,
že dlžník bude existovať a bude mať majetok. Obdobný záver vyplýva aj
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 199/01 (zo súdnej
praxe 2/2003), ako aj z rozsudku toho istého súdu sp. zn. 1 M Obdo 1/2005.
Odpovede na otázky, či po skončení konkurzného konania zostane
spoločnosti úpadcu nejaký majetok, alebo či dôjde ku skončeniu konkurzu
s dôsledkom, že sa spoločnosť úpadcu pre nemajetnosť bude zrušovať bez
likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu, nemožno v konaní o vylúčenie
veci z podstaty vopred prejudikovať. Preto okolnosť, že prípadne priznaná náhrada
trov konania úspešnému účastníkovi vylučovacieho konania nebude uspokojiteľná
v konkurznom konaní, nie je dôvodom osobitného zreteľa, ani dôvodom
výnimočnosti prípadu v zmysle § 150 OSP pre rozhodovanie o nepriznaní náhrady
51 M Obdo V 13/2006
trov konania.
Použitie ustanovenia § 150 musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam
prípadu a musí mať vždy výnimočnú povahu, ktorá musí byť v rozhodnutí i náležite
odôvodnená. Výnimočnosť môže spočívať ako v okolnostiach danej veci, tak aj
v okolnostiach na strane účastníka konania. Pri posudzovaní okolností hodných
osobitného zreteľa treba prihliadať tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov
k uplatneniu práva na súde.
Ak odvolací súd v danej veci rozhodol o náhrade trov konania podľa § 150
OSP, vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ OSP). Nesprávneho
právneho posúdenia sa dopustil aj prvostupňový súd, keď nesprávne aplikoval
ustanovenie právneho predpisu (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP).
Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s obsahom mimoriadneho
dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 OSP),
mimoriadne dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania.
V medziach podaného mimoriadneho dovolania preskúmal napadnuté uznesenia,
ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podanie tohto
mimoriadneho opravného prostriedku je dôvodné.
Vychádzajúc z konštantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na ktorú
správne poukazuje aj mimoriadne dovolanie a tiež napr. rozsudok z 28.6.2007
sp. zn. 1 M Obdo V 8/2006, dovolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovou, ako aj právnou argumentáciou generálneho prokurátora. Je
nepochybné, že ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2
druhá veta OSP, že z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil
žalobca, a preto je povinný žalovanému nahradiť trovy konania. Preto súd prvého
stupňa pochybil, ak o náhrade trov konania rozhodol podľa § 141 ods. 1 písm. c/
OSP, hoci do úvahy prichádzalo ust. § 142 ods. 2 OSP. Vzhľadom na toto
pochybenie už ani neskúmal, či nie sú splnené podmienky na postup podľa § 150
61 M Obdo V 13/2006
OSP.
Odvolací súd pochybenie súdu prvého stupňa sčasti napravil tým, že správne
poukázal na ust. § 142 ods. 2 OSP a následne tiež správne postupoval v tom,
že skúmal, či vo veci nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 OSP,
pričom dospel k záveru, že dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle tohto
ustanovenia sú dané tým, že ust. § 33 ods. 1 ZKV vylučuje z uspokojenia trovy
účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s konkurzom.
Uvedený názor odvolacieho súdu je však nesprávny. Ustanovenie § 33 ods. 1
ZKV nerieši právo na priznanie trov konania, ale otázku, v akom prípade sú trovy
z uspokojenia vylúčené. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na rozhodnutie o náhrade
trov konania a nemôže byť použité ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa
§ 150 OSP, a to z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243i ods. 2
v spojení s § 243b ods. 1, 2 OSP uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania a uznesenie odvolacieho súdu zrušil
a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Juraj Seman, v. r.
predseda senátu