Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2ec/378752.e81ad2.pdf
PDF · 96.53 KB
No categories available
1ObdoV/57/2007
Najvyšší súd 1 Obdo V 57/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členov senátu JUDr. Juraja Semana, JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jany Zemaníkovej, v právnej veci žalobkyne JUDr. I., správkyni konkurznej podstaty úpadcu S., IČO: X., zastúpenej advokátom Mgr. Ing. V., proti žalovanému O., IČO: X., o zaplatenie 5 410 686 Sk s prísl., ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 68 Cb 86/97, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. februára 2007 č. k. 2 Obo 54/06-121, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. febru-
ára 2007 č. k. 2 Obo 54/06-121 sa z r u š u j e a vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16.1.2006 č. k. 68 Cb 86/97-98
vyhovel žalobe a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 5 410 686 Sk
s 18% úrokom z omeškania od 31.12.1999 až do zaplatenia a 210 340 Sk titulom
náhrady súdneho poplatku. Súčasne mu uložil zaplatiť na účet zástupcu žalobcu
47 300 Sk náhrady trov konania.
21 Obdo V 57/2007
Rozhodol tak s odôvodnením, že medzi S. a spoločnosťou J., bola uzavretá
11.2.1994 úverová zmluva č. 49 v znení dodatkov č. 1 a 2, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru v sume 10 000 000 Sk. Úverová zmluva bola zabezpečená
záručnou listinou z 10.12.1993, v spojení s dodatkom č. 1 z 12.1.1995. Z ich obsahu
vyplýva, že spoločnosť V. preberá ručenie do výšky 12 mil. Sk podľa ust. § 303
a nasl. Obch. zák. z úverovej zmluvy z 11.2.1994. Žalovaný sa zaručil, že v prípade
nedostatku finančných prostriedkov v požadovanej výške umožní žalobcovi inkaso
na bežnom účte ručiteľa aj na úkor debetu na bežnom účte. Rovnako v dodatku č. 1
k záručnej listine z 12.1.1995, ktorý bol uzavretý medzi žalovaným a spoločnosťou
V. sa žalovaný zaviazal, že v prípade porušenia splátkového plánu úveru č. 49
umožní v prospech žalobcu vykonať prednostné inkaso nesplatenej časti úveru
z bežného účtu ručiteľa, vykonať prednostné inkaso nesplatenej čiastky úveru
z bežného účtu ručiteľa, teda spoločnosti V., a to až do debetu tohto účtu.
Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaný sa jednostranným vyhlásením
z 12.1.1995 zaviazal, že v prípade porušenia splátkového plánu úveru č. 49 umožní
žalobcovi vykonať prednostné inkaso nesplatenej časti úveru z bežného účtu
spoločnosti V., a to až do debetu tohto účtu. Je nesporné, že týmto písomným
vyhlásením žalovanému vznikol záväzok, ktorý bol povinný na výzvu žalobcu splniť
za predpokladu, že záväzok nebol splnený pôvodným dlžníkom, t.j. spoločnosťou J..
Súd dospel k záveru, že žalovaný si záväzok nesplnil, preto žalobcovi vznikla škoda
až do výšky nesplatenej sumy, a preto žalobe vyhovel.
Na odvolanie žalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací
súd, vec prejednal a rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovanému 420 680 k náhrady trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že úprava inštitútu bankovej záruky má
vo vzťahu k úprave ručenia povahu osobitnej úpravy. Ide o zabezpečovací
prostriedok, ktorý je výlučne upravený v Obchodnom zákonníku. V zmysle § 313
Obchodného zákonníka banková záruka vzniká písomným vyhlásením banky
v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu
záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok, alebo sa splnia
31 Obdo V 57/2007
iné podmienky určené v záručnej listine. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom
predložená listina nemá požadované náležitosti, preto ju nemohol považovať
za bankovú záruku. Uviedol, že z obsahu predloženej „záručnej listiny“ z 10.12.1993
vyplýva, že ide o ručiteľské vyhlásenie ručiteľa V. podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka veriteľovi – S. Dodatok ručiteľského vyhlásenia uvedený v tomto
vyhlásení, ani dodatok č. 1 k záručnej listine z 12.1.1995 neobsahuje vyhlásenie
žalovaného o plnení, oznamuje záväzok „umožnenia inkasa“. Tieto dokumenty
obsahujú úpravu záväzkového vzťahu žalovaného a ručiteľa V. z mandátovej
zmluvy. Neobsahujú ani výšku bankovej záruky, t.j. záväzok zaplatiť určitú peňažnú
čiastku, spravidla na prvú výzvu a určenie osoby, v prospech ktorej by sa mala
banková záruka vydávať. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná listina nemá
náležitosti ručiteľského vyhlásenia vo vzťahu účastníkov tohto konania.
Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne
legitimovaný titulom bankovej záruky, ani ručiteľského vyhlásenia. Obsah
predloženej listiny nasvedčuje úprave práv a povinností medzi ručiteľom žalobcu, t.j.
spoločnosťou V. a žalovaným z mandátnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou V.
a žalovaným. Žalovaný nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu so žalobcom,
porušením ktorého by žalobcovi vznikla škoda, preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie. Žiadal napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania zdôvodnil poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd
mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že napriek náležitému ospravedlneniu
právneho zástupcu pojednávanie neodročil, ale vec rozhodol bez jeho prítomnosti.
Tvrdí, že v danom prípade neprítomnosť zástupcu žalobcu bola vopred
ospravedlnená z dôvodu pracovnej neschopnosti a zároveň zástupca požiadal
o odročenie pojednávania. Súčasne k dovolaniu pripojil žiadosť o ospravedlnenie
neúčasti a odročenie pojednávania zo 7.2.2007 a lekárske potvrdenie.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
41 Obdo V 57/2007
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O.s.p.),
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal
a po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu,
pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak bolo
rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní, ktoré bolo postihnuté niektorou
z procesných vád, vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p. Jedným z takých
nedostatkov je aj skutočnosť, ak postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorého dôvodu sa žalobca
v dovolaní dovoláva.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožnila realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Medzi práva, ktoré účastníkom konania zaručuje procesný predpis, patrí aj
právo účastníka zúčastniť sa pojednávania a na ňom uplatniť svoj vplyv na priebeh
a výsledok konania. Aby mohol účastník konania reálne využiť procesné práva,
ktoré mu dáva procesný predpis, musí mať možnosť zariadiť si svoje osobné
záležitosti tak, aby sa mohol pojednávania zúčastniť.
V prejednávanej veci sa pojednávanie odvolacieho súdu konalo 7.2.2007.
Zástupca žalobkyne faxovým podaním zo 7.2.2007 svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a požiadal o odročenie pojednávania.
Z obsahu zápisnice z pojednávania odvolacieho súdu zo 7.2.2007 vyplýva,
že žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila a jej právny zástupca sa ospravedlnil,
súd však žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, vec prejednal
v neprítomnosti účastníka a jeho právneho zástupcu.
51 Obdo V 57/2007
Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci došlo k procesnej vade, lebo
odvolací súd bez výslovného súhlasu žalobkyne prejednal vec v neprítomnosti jej
zástupcu, ktorý sa z dôležitého dôvodu (zdravotný dôvod) ospravedlnil a požiadal
o odročenie pojednávania. Ide o vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá
prípustnosť dovolania a je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto
vadou nemôže byť považované za správne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu
vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. apríla 2008
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu