Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/4/2008

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a členov sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Martina Piovartsyho na verejnom

zasadnutí v Bratislave 7. mája 2008 v trestnej veci obvineného Ing. P. G. pre trestný čin

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde v Prešove pod spisovou

značkou (sp. zn.) , o dovolaní, ktoré podal obvinený Ing. P. G., zastúpený

JUDr. A. N., advokátom v Prešove, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 8. marca 2007, sp. zn. , na základe dôvodu uvedeného v ustanovení § 371

ods. 1 písm. i/ v znení neskorších predpisov () a podľa

, a takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 8. marca 2007, sp. zn. ,

a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

bol porušený zákon

v ustanovení § 160 ods. 1 Tr. zák.

Tento rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e .

Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu v Prešove z 2. novembra 2006, sp. zn.

.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozsudky obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu v Prešove sa p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 2. novembra 2006, sp. zn. ,

obvinený Ing. P. G. bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu prijímania úplatku

a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,

že

ako riaditeľ prešovského odštepného závodu štátneho podniku N. od júna 1994

do 27. marca 1995 v Prešove pri uzatváraní zmlúv o ekonomickom prenájme dopravných

prostriedkov od nájomcov, ktorí boli v tom čase jeho podriadení, ako protihodnotu

za podpísanie zmlúv žiadal finančné čiastky, a to od J. V. sumu 50 000 Sk, ktorú mu tento

pri podpise zmluvy 29. júna 1994 aj odovzdal; od S. Ž. tiež sumu 50 000 Sk, ktorú mu tento

pri podpise zmluvy 30. júna 1994 aj odovzdal; od M. D. a J. P. tiež sumu 50 000 Sk, ktorú mu

M. D. 30. júna 1994 aj odovzdal; od M. K. sumu 50 000 Sk, pričom tento mu vyplatil

30 000 Sk; od J. L. sumu 150 000 Sk, ktorá mu vyplatená nebola, rovnako ako suma

100 000 Sk, ktorú požadoval od J. L..

Okresný súd podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil trest odňatia slobody

na šesť mesiacov, ktorého výkon podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil

s určením skúšobnej doby podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. na jeden rok. Bolo tiež rozhodnuté

o nárokoch poškodených na náhradu škody, a to zaviazaním obvineného podľa § 228 ods. 1

v znení neskorších predpisov na náhradu škody v prospech

S. Ž. v sume 50 000 Sk a M. K. v sume 30 000 Sk; podľa poškodení J. L.

a J. L. s ich nárokom boli odkázaní na občianskoprávne konanie.

Na základe odvolania obvineného konal vo veci aj Krajský súd v Prešove, ktorý

rozsudkom z 8. marca 2007, sp. zn. , podľa zrušil

rozsudok súdu prvej inštancie a na základe § 259 ods. 3 (v písomnom vyhotovení zrejme

nesprávne uvedený ods. 1) obvineného uznal za vinného zo spáchania trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom

základe uvedenom v rozsudku okresného súdu s vypustením tej časti, že nájomcovia boli

v tom čase obvineného podriadení.

Krajský súd obvinenému uložil rovnaký trest a rovnako rozhodol aj v otázke nárokov

poškodených na náhradu škody ako už predtým súd okresný, použijúc tiež ním aplikované

zákonné ustanovenia.

Obvinený Ing. P. G. (zastúpený obhajcom) na Okresnom súde v Prešove

27. novembra 2007 podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa domáhal

zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci krajskému súdu. Po postupe podľa § 379

ods. 1 bol dovolateľom ustálený dôvod dovolania podľa

písm. i/ , že totiž napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Obvinený namietal najmä to, že prenajímanie jázd motorových vozidiel štátnym

podnikom nie je možné označiť za obstarávanie veci všeobecného záujmu, a preto nebola

naplnená skutková podstata predmetného deliktu.

Pre absenciu časových súvislostí konanie obvineného (podľa jeho názoru) nie je

možné posudzovať ako pokračovací trestný čin, pričom odvolací súd nesprávne použil

ustanovenie Tr. zák. (v jeho znení podľa ).

Generálny prokurátor navrhol dovolaniu vyhovieť s tým, že v dobe spáchania skutok

obvineného nebolo možné právne kvalifikovať ako trestný čin.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval,

že dovolanie je prípustné ( ) a že nezistil dôvod

na rozhodnutie o odmietnutí dovolania z dôvodov uvedených v ;

v zmysle preto preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť jemu predchádzajúceho konania, a to

so zameraním na uplatnený dôvod dovolania ( ).

Najvyšší súd pritom dospel k záveru, že napadnutým rozsudkom krajského súdu

a v jemu predchádzajúcom konaní bol (v neprospech obvineného) porušený zákon

v ustanovení § 160 ods. 1 Tr. zák. v jeho znení účinnom v dobe, kedy malo byť

inkriminované konanie obvineného. Ide o znenie vyplývajúce maximálne zo

Z. z., hoci táto novela trestného kódexu sa dotkla len sankcie stanovenej za trestný čin

prijímania úplatku podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. Podstata tohto deliktu bola v tej dobe

nezmenená; tento spácha ten, kto v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu prijme

alebo si dá sľúbiť úplatok.

Pojem vec všeobecného záujmu bol vykladaný a modifikovaný judikatúrou, pričom

všeobecne bola prijatá mienka, že musí ísť o plnenie úloh, na ktorých riadnom a nestrannom

plnení má v princípe záujem celé občianstvo, resp. vo vtedajšom vyjadrení spoločnosť. Bol

prezentovaný zhodný názor, že musí ísť hlavne o činnosti v oblasti štátu či samosprávy, resp.

pri uspokojovaní všeobecne dôležitých ekonomických, zdravotných, sociálnych a iných

potrieb občanov, a to zásadného významu. Akcent na dôležitosť a zásadný význam činnosti,

ktorá bola chránená pred korupciou, v rozhodovanej veci bráni záveru, že interné hospodárske

zmluvy medzi subjektmi v zásade obchodnej praxe, predstavujú vec všeobecného záujmu.

Išlo o menej podstatnú sféru, v ktorej síce korupcia predstavovala negatívum,

v obchodnoprávnom vyjadrení o okolnosti odporujúce minimálne dobrým mravom,

ale adekvátny postoj v rovine trestného práva v tej dobe absentoval, lebo pojem obstarávanie

veci všeobecného záujmu nebol menený legislatívne či judikatúrou zásadného významu.

Tento záver sa opiera tiež o to, že v rovine trestnoprávnej korupcia v ekonomickom

sektore bola postihnutá osobitne až neskôr, a to novelou trestného kódexu vykonanom zák. č.

(účinnom od 1. septembra 1999), ktorou došlo k závažnejšej zmene úpravy

skutkovej podstaty príslušného deliktu.

Krajský súd sa s naznačenou otázkou bližšie nezaoberal, lebo jeho záver (vyplývajúci

z odôvodnenia písomného vyhotovenia jeho rozsudku), že podpisovanie zmlúv medzi štátnym

podnikom a živnostníkom je možné zaradiť medzi obstarávanie veci všeobecného záujmu,

nepokrýva celý rozsah problematiky.

Krajský súd teda nevzal do úvahy, že v dobe činu postihnutie obvineného podľa vtedy

účinnej trestnoprávnej úpravy nebolo reálne; úvahy o správnosti použitia neskoršej úpravy

z hľadiska trestu (v zmysle § 16 ods. 1 Tr. zák.) nemajú potom zásadný význam. Posúdením

konania obvineného podľa neskôr účinného zákona (z hľadiska doby spáchania činu)

pre neho nepredstavuje priaznivejší stav, ale opačne – porušenie zákona v ustanovení

upravujúcom skutkovú podstatu daného trestného činu v jej základe.

Najvyšší súd rezultujúc v tejto základnej problematike potom len poznamenáva, že nie

sú podstatné ďalšie námietky uvedené obvineným v dovolaní, najmä pokiaľ ide o aplikáciu

ustanovenia § 89 ods. 20 Tr. zák.; len na margo je potrebné konštatovať, že v dovolaní

uvedený názor v tomto smere nie je právne akceptovateľný.

Najvyšší súd na tomto základe považuje dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/

za preukázaný, lebo napadnutý rozsudok krajského súdu je založený

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, pričom však správnosť a úplnosť tohto

zistenia dovolací súd neskúmal.

Najvyšší súd potom podľa , vyslovil už

spomínané porušenie zákona, a to nielen rozsudkom krajského súdu, ale aj v konaní, ktoré

tomuto predchádzalo (vzhľadom na rezultát okresného súdu); zrušil tiež napadnutý rozsudok

a jemu predchádzajúci rozsudok súdu okresného ako aj nadväzujúce rozhodnutia. Podľa

bolo Najvyšším súdom následne Okresnému súdu v Prešove

prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 7. mája 2008

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová