Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
370/379844.8a0a9b.pdf
PDF · 117.4 KB
No categories available
3Cdo/25/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 25/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci úschovy zložiteľa V., a.s. v likvidácii, so
sídlom v T., pre príjemcov 1/ E., bývajúcu v Ž., 2/ M., bývajúceho v K., 3/ J., bývajúceho
v Ž., 4/ V., bývajúceho v Ž., 5/ J., bývajúceho v Ž., 6/ J., bývajúcu v Ž., 7/ E., bývajúcu v Ž.,
8/ J., bývajúcu v Ž., 9/ O., bývajúcu V., 10/ M., bývajúceho v Ž., 11/ T., bývajúceho v Ž., 12/
K., bývajúcu v Ž., 13/ V., bývajúcu v Ž., 14/ E., bývajúcu v Ž., 15/ A., bývajúcu v R., 16/
právnych nástupcov po nebohej M., rodenej T., naposledy bývajúcej v Ž. – 16/a A.,
bývajúcu V., 16/b E., bývajúcu v Ž., 16/c M., bývajúcu v Ž., 16/d J., bývajúceho v Ž.,
16/e A., bývajúceho v K., 17/ A., bývajúcu v Ž., 18/ J., bývajúceho v Ž., 19/ J., bývajúceho
v Ž., 20/ J., bývajúceho v Ž., príjemcovia 1/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/ a 18/ zastúpení JUDr.
M., advokátkou so sídlom v Ž., o vydanie predmetu súdnej úschovy v sume 1 860 900 Sk,
vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. Nc/a/163/1995, na dovolanie príjemcov 13/ V.,
14/ E., 15/ A., 17/ A., 19/ J. a 20/ J., všetkých dovolateľov zastúpených JUDr. A., advokátkou
so sídlom v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. augusta 2005 sp. zn. 8 Co
102/2005, takto
rozhodol:
Dovolanie V., E., A., A., J. a J. o d m i e t a .
Dovolatelia V. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť v lehote 3 dní trovy
dovolacieho konania príjemcom 1/ E. v sume 2 522 Sk, 4/ V. v sume 952 Sk, 5/ J. v sume 952
Sk, 6/ J. v sume 1 666 Sk, 7/ E. v sume 6 521 Sk, 8/ J. v sume 3 950 Sk, 9/ O. v sume 3 665
Sk, 10/ M. v sume 3 665 Sk, 12/ K. v sume 10 329 Sk a 18/ J. v sume 3 950 Sk, všetko na
účet advokátky JUDr. M., vedený v U., a.s., pobočka Ž., číslo účtu X. s uvedením
variabilného symbolu VS: X.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Žilina uznesením z 29. decembra 2004 č.k. Nc/a/163/1995-188
z predmetu úschovy zloženého zložiteľom V., a.s. v likvidácii, so sídlom v T. v celkovej sume
1 860 900 Sk na účet č. X., v.s. X., vedený v S., a.s. Bratislava, Mestská pobočka Ž., vydal
sumu 50 685 Sk a príslušné istiny E., bývajúcej v Ž., sumu 50 582 Sk a príslušné istiny M.,
bývajúcemu v K., sumu 104 245 Sk a príslušné istiny J., bývajúcemu v Ž., sumu 10 309 Sk
a príslušné istiny V., bývajúcemu v Ž., sumu 10 309 Sk a príslušné istiny J., bývajúcemu
v Ž., sumu 20 618 Sk a príslušné istiny J., bývajúcej v Ž., sumu 191 287 Sk a príslušné istiny
E., bývajúcej v Ž., sumu 103 064 Sk a príslušné istiny J., bývajúcej v Ž., sumu 90 945 Sk
a príslušné istiny O., bývajúcej v Ž., sumu 97 005 Sk a príslušné istiny M., bývajúcemu v Ž.,
sumu 97 005 Sk a príslušné istiny T., bývajúcemu v Ž., sumu 559 431 Sk a príslušné istiny
K., bývajúcej v Ž., sumu 31 326 Sk a príslušné istiny V., bývajúcej v Ž., sumu 31 326 Sk
a príslušné istiny E., bývajúcej v Ž., sumu 31 326 Sk a príslušné istiny A., bývajúcej v R.,
sumu 107 840 Sk a príslušné istiny M., bývajúcej v Ž., sumu 140 997 Sk a príslušné istiny A.,
bývajúcej v Ž., sumu 107 840 Sk a príslušné istiny J., bývajúcemu v Ž., sumu 12 330 Sk
a príslušné istiny J., bývajúcemu v Ž. a sumu 12 330 Sk a príslušné istiny J., bývajúcemu v Ž..
Súčasne upravil S., a.s. Bratislava, Mestská pobočka Ž., aby po právoplatnosti uznesenia
poukázala vyššie uvedené sumy príjemcom. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie § 185d
ods. l O.s.p., keď právni nástupcovia po bývalých pozemnoknižných vlastníkoch
vyvlastnených nehnuteľností v kat. území Ž. – ľavostranná hrádza parc. č. X. zapísaná
v komasačnom hárku č. X., parc. č. X., zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. X. si vzájomnou
dohodou poskytli súhlas na výplatu deponovanej sumy a zložiteľ túto dohodu akceptoval
a súhlasil s vydaním predmetu úschovy.
Na odvolanie V., E., A., J., J. a A. Krajský súd v Ž. uznesením z 30. augusta 2005 sp.
zn. 8 Co 102/2005 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zložiteľ
V., a.s., so sídlom v T. podal návrh na úschovu finančných prostriedkov za vyvlastnené
nehnuteľnosti pre V., pričom za vyvlastnené pozemky označil tie, ktoré sú uvedené
v komasačnom hárku č. X. ako parc. č. X. a k návrhu pripojil právoplatné rozhodnutie
Obvodného úradu životného prostredia Ž. č. 2/3557/94 z 15. februára 1995 a č. ŽP
1/1462/6/95 z 20. septembra 1995. Uznesením Okresného súdu Žilina z 22. augusta 1996 č.k.
Nc/a/163/1995-7 bolo návrhu vyhovené a suma 1 860 900 Sk bola prijatá do úschovy.
O výplatu predmetu úschovy sa v danej veci prihlásili právni nástupcovia po
pozemnoknižných spoluvlastníkoch ako i právni nástupcovia po komasačných vlastníkoch.
Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Okresného súdu Žilina
z 27. marca 2000 sp. zn. 16 C 173/93 a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. júla 2003 sp.
zn. 8 Co 1070/2002, 8 Co 1071/2002, z ktorých zistil, že predmetom týchto konaní nebolo
riešenie vlastníctva k parcele, za vyvlastnenie ktorej zložiteľ zložil do úschovy predmetné
finančné prostriedky. Keďže nebolo preukázané, že k vyvlastnenej parcele prebehla
komasácia, odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním V., ktoré odôvodnili vecnou
nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia ako i vadami konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd pri prejednávaní odvolania prehliadol, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo postihnuté vadou nepreskúmateľnosti, keďže v záhlaví
rozhodnutia neboli presne označení účastníci konania, a v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevysvetlil, prečo námietky odvolateľov v tomto smere nezohľadnil. Súčasne poukázali na to,
že uvedenou vadou je postihnuté aj rozhodnutie odvolacieho súdu, nakoľko jeho odôvodnenie
neobsahuje všetky hmotnoprávne aspekty namietané v odvolaní. Ďalej namietali, že súdy
v danej veci rozhodovali bez nariadenia pojednávania, čím nebola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Ďalej v dovolaní podrobne rozobrali vecnú
stránku prejednávanej veci. Dovolatelia preto žiadali, aby dovolací súd uznesenia súdov
oboch nižších stupňov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Príjemcovia 1/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/ a 18/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne. Námietky dovolateľov, že im bola odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. považovali za nedôvodné. Preto
navrhli, aby dovolací súd dovolaniu nevyhovel a priznal im náhradu trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolatelia v prejednávanej veci napadli dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce
uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239
ods. 2 O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto
rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa
rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo
v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo
výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska
prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak
je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom stanovené tak, že právne
významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám došlo, ale až jednoznačné
preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.
Dovolatelia tvrdia, že postupom súdov im bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či
účastník konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol
v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach [napr. na práve
vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu
a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), práve byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115
O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123
O.s.p.), prípadne práve na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2
O.s.p.)]. Zo spisu nevyplýva, že by v prejednávanej veci súdy v prípade dovolateľov
nerešpektovali niektoré z týchto práv.
V danej veci prvostupňový súd bez nariadenia pojednávania vydal 29. decembra 2004
uznesenie, ktorým rozhodol o vydaní predmetu úschovy príjemcom. Odvolací súd taktiež
rozhodol bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, čo odôvodnil § 214 ods. 2 písm. c/
Ak v danej veci obidva súdy nižšieho stupňa rozhodli nie na pojednávaní (§ 115 ods. 1
O.s.p.), v ich postupe nemožno vidieť naplnenie dovolacieho dôvodu (z hľadiska prípustnosti
a dôvodnosti zároveň) podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd, ktorý svojím
uznesením potvrdil uznesenie prvostupňového súdu bez nariadenia pojednávania, urobil tak
v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého pojednávanie na
odvolacom súde netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu. Podobne ani
uznesenie súdu prvého stupňa o vydaní predmetu úschovy podľa § 185d ods. 1 O.s.p.
nemožno považovať za prejednanie veci samej v zmysle ustanovenia § 115 ods. 1, za čiarkou
O.s.p.; nebolo preto potrebné (myslené ako zákonná povinnosť) nariadiť pojednávanie.
Z tohto dôvodu sa súdy nedopustili pochybení namietaných dovolateľmi, neporušili žiadne
ich procesné právo a neodňali im možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Z hľadiska dovolateľmi tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá podľa nich spočívala v nepreskúmateľnosti rozhodnutí súdov
oboch stupňov, treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti
tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu
prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto povahy je síce
relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,
sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda
konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté
procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (pozn.: dovolací súd napadnuté
rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolatelia ďalej v dovolaní namietali, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného
aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú
nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p.; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmaniu, a preto ani zohľadniť vecné nesprávnosti
rozhodnutia. Pokiaľ teda v danom konaní došlo k nesprávnosti tejto povahy, nie je možné ju
napraviť v konaní o dovolaní podanom v zmysle § 236 O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola
preukázaná existencia dovolateľmi namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
a neboli zistené iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že dovolanie podané V. je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 4 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné
dovolanie odmietnuť, nemohol sa dovolací súd zaoberať rozhodnutím odvolacieho súdu
z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní (procesne) úspešným príjemcom 1/, 4/, 5/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/, 12/
a 18/ vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti dovolateľom V., E., A., A., J.
a J., ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.). Úspešní účastníci v dovolacom konaní podali návrh na uloženie povinnosti nahradiť
im trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im
priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za právnu službu, ktorú poskytla
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny
určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky a zvýšil ju o daň z pridanej
hodnoty vo výške 19 % z odmeny (§ 18 ods. 3 vyhlášky) a súčasne pripočítal náhradu
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 190 Sk)]. E. priznal náhradu trov
dovolacieho konania v sume 2 522 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1
v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 1 960 Sk (2 450 Sk – 490 Sk) + náhrada
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 372 Sk], V. v sume 952
Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo
výške 640 Sk (800 Sk – 160 Sk) + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej
hodnoty vo výške 122 Sk], J. v sume 952 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1
v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 640 Sk (800 Sk – 160 Sk) + náhrada výdavkov
za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 122 Sk], J. v sume
1 666 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto
vyhlášky vo výške 1 240 Sk (1 550 Sk – 310 Sk) + náhrada výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu,
t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 236 Sk], E. v sume 6 521 Sk [sadzbu tarifnej
odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 5 320 Sk (6
650 Sk – 1 330 Sk) + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty
vo výške 1 011 Sk], J. v sume 3 950 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1
v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 3 160 Sk (3 950 Sk – 790 Sk) + náhrada
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 600 Sk], O. v sume 3 665
Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo
výške 2 920 Sk (3 650 Sk – 730 Sk) + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň
z pridanej hodnoty vo výške 555 Sk], M. v sume 3 665 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil
podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 2 920 Sk (3 650 Sk – 730
Sk) + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške
jednej stotiny výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 555 Sk], K.
v sume 10 329 Sk [sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto
vyhlášky vo výške 8 520 Sk (10 650 Sk – 2 130 Sk) + náhrada výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu,
t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty vo výške 1 619 Sk] a J. v sume 3 950 Sk [sadzbu tarifnej
odmeny určil podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 tejto vyhlášky vo výške 3 160 Sk
(3 950 Sk – 790 Sk) + náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu, t.j. 190 Sk + daň z pridanej hodnoty
vo výške 600 Sk].
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2008
JUDr. Daniela Sučanská, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: