Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
739/378714.291ce6.pdf
PDF · 99.4 KB
No categories available
5Obdo/2/2007
Najvyšší súd 5 Obdo 2/2007-218 Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. - S., a.s., Z. X.,
Bratislava, IČO: X. X. X., zastúpeného JUDr. M. F., advokátom so sídlom v Bratislave,
Ž., proti žalovanému B. L.
spol. s r.o., L., P., IČO: X. 687 539, zastúpenému JUDr. M. B., advokátom so sídlom
v Košiciach, Š., o zaplatenie 34 185 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde P.
pod sp. zn. 14Cb/302/1999, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 4Cob 63/06-191
zo dňa 19. októbra 2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom z 20. júna 2006 žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 34 185 Sk s 0,2% denným úrokom z omeškania, a to zo sumy
24 645 Sk od 28. júla 1998 do zaplatenia a zo sumy 9540 Sk od 27. augusta 1998 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania k rukám právneho zástupcu JUDr. M. F.,
advokáta, Ž., Bratislava, vo výške 18 790 Sk, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi účastníkmi sporu ide o obchodno-
právny vzťah, keďže predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie ubytovacích služieb.
Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o ubytovaní zo dňa 28. apríla 1998,
na základe ktorej žalobca vystavil faktúru č. 3303973 na sumu 9540 Sk splatnú dňa
26. augusta 1998 a faktúru č. 3303937 na sumu 24 645 Sk splatnú dňa 27. júla 1998,
pričom sa jednalo o ubytovanie za mesiac júl a august 1998. Pre prípad omeškania bola
dohodnutá výška úrokov z omeškania v zmysle článku III. bod IV. zmluvy. Súd mal
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola riadne uzavretá zmluva o ubytovaní
a s tvrdením žalovaného, že za neho uzatvárala zmluvu osoba, ktorá na to nebola
oprávnená, sa súd nestotožnil vzhľadom na § 15 ods.1, 2 Obchodného zákonníka,
čo jednoznačne potvrdil svedok A. H.. Žalovaný čiastočne plnil, keďže zaplatil cenu za
ubytovanie za mesiace máj a jún 1998 po dátume uzavretia zmluvy, a teda mal vedomosť
o tom, že existuje takáto zmluva. Nakoľko si žalovaný neplnil svoj záväzok včas a riadne,
dostal sa do omeškania a žalobca si mohol uplatniť dohodnutú výšku úrokov z omeškania
v zmysle článku III. bod 4. vo výške 0,2% denne z dlžnej čiastky. Preto ho súd zaviazal na
zaplatenie predmetnej istiny s príslušenstvom, ako aj úhradu trov konania žalobcu.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací na odvolanie žalovaného rozhodol tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania vo výške 2014 Sk k rukám zástupcu žalobcu JUDr. M. F., advokáta
v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca odôvodňoval svoj nárok na zaplatenie faktúr
v zmysle uzavretej zmluvy o ubytovaní č. 03/28/98 zo dňa 28. apríla 1998. Túto zmluvu
však za žalovanú obchodnú spoločnosť podpisoval A. H., ktorý bol podľa pracovnej
zmluvy z 1. augusta 1997 zamestnaný u žalovaného ako obchodno-technický zástupca.
Z výpovede A. H. vyplýva, že konal v zmysle poverenia na zastupovanie obchodnej
spoločnosti – žalovaného, ktorý mu dal konateľ spoločnosti
p. M. ústne. Teda zmluvu za žalovaného podpísal poverený pracovník a takáto zmluva
zaväzuje žalovaného, keďže A. H. ako zamestnanec žalovaného bol oprávnený uzatvárať
zmluvu o ubytovaní. Súd dospel k záveru, že ak tento zamestnanec mal k dispozícii
pečiatku žalovaného, tak sa predpokladá, že mal i súhlas s uzatváraním obchodných
zmlúv v určitom rozsahu za žalovanú spoločnosť. V čase uzavretia zmluvy zamestnanci
žalovaného potrebovali ubytovanie a toto ubytovanie bolo zabezpečené u žalobcu.
Splnomocniteľ – žalobca takéhoto zástupcu, ktorý by prekročil splnomocnenia
a oprávnenia vyplývajúceho z plnomocenstva, je viazaný len pokiaľ toto prekročenie
schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocniteľ konal, svoj
nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí,
že prekročenie schválil. Na základe predmetnej zmluvy o ubytovaní žalovaný mal právo
na poskytnutie prechodného ubytovania pre svojich zamestnancov na dohodnutú dobu.
Dohodnutou cenou v zmysle ustanovenia čl. III bodu 2 zmluvy o ubytovaní bola 75 Sk
za lôžko na deň plus DPH. Za mesiac august 1998 za 12 dní 120 lôžok patrí žalobcovi
náhrada za ubytovanie 9540 Sk a za celý júl 1998 patrí náhrada za 310 lôžkodní v cene
24 645 Sk. To bolo aj predmetom vyúčtovania žalobcu vo faktúrach č. 3303937
za júl 1998 a č. 3303973 za august 1998. Krajský súd sa stotožnil s rozhodnutím
prvostupňového súdu, a preto odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil
ako vecne správny.
Voči tomuto rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote.
Uviedol, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, a to tým, že odvolací súd konal
bez vedomosti o stanovisku žalobcu k odvolaniu. Žalovaný tiež nebol oboznámený
s obsahom vyjadrenia druhej procesnej strany. Odvolací súd doručoval krátkou cestou
právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávaní vyjadrenie žalobcu zo dňa 28.9.2006.
Pred rozhodnutím odvolacieho súdu oboznámil sa obsah spisu Okresného súdu v P.
s takýmto vyjadrením žalobcu. Až pred rozhodnutím odvolacieho súdu po prednese
právneho zástupcu žalovaného bolo konštatované, že v spise sa nachádzajúce písomné
vyjadrenie zo dňa 28. septembra 2006 sa netýkalo prejednávanej veci, ale iného konania
pre Okresným súdom vo Svidníku sp. zn. 1 Cb 190/2005. Napriek tomu, odvolací súd
konal a o odvolaní rozhodol. Ďalej uviedol, že úradným záznamom zo dňa 20.10.2006
bolo vyjadrenie k odvolaniu vo veci Okresného súdu vo Svidníku sp. zn. 1Cb 190/2005
vyradené zo spisu. Odvolací súd rozhodol o odvolaní bez poznania o skutočnom obsahu
vyjadrenia žalobcu, a teda žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s obsahom tohto
vyjadrenia a k nemu zaujať stanovisko. Tvrdí, že týmto postupom odvolacieho súdu bolo
znemožnené uplatniť v súdnom konaní procesné práva oboch účastníkov konania. Tiež
namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho konania. Navrhol,
aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 OSP) po zistení,
že dovolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 240 ods. 1), prejednal vec podľa
§ 242 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 243a ods. 1 OSP, a dospel k záveru,
že dovolanie nie je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP).
Dovolanie žalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania, preto do úvahy
prichádza len prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 OSP, ak by napadnuté
rozhodnutie bolo postihnuté niektorou z vád taxatívne uvedených v tomto ustanovení.
Prípustnosť dovolania v takomto prípade dovolací súd skúma nielen na námietku
účastníka konania, ale aj z úradnej povinnosti. V prejednávanej veci žalovaný v dovolaní
namieta, že mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom. Odňatie možnosti konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa § 237
písm. f/ OSP, vidí žalovaný v tom, že pred rozhodnutím odvolacieho súdu nebol
oboznámený s vyjadrením žalobcu k ním podanému odvolaniu.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky
súdny poriadok na obhajobu a ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.
V prejednávanej veci o takýto prípad nejde, pretože z obsahu spisu jednoznačne vyplýva,
že žalobca sa na odvolanie žalovaného písomne nevyjadril (čo napokon nie je jeho
povinnosťou, iba právom), urobil tak až na pojednávaní pred odvolacím súdom ústne do
zápisnice v prítomnosti zástupcu žalovaného, ktorý tak mal možnosť na jeho vyjadrenie
reagovať.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 OSP nie je daná tvrdením dovolateľa, že
rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád v tomto ustanovení uvedenou,
ale je prípustné len vtedy, ak rozhodnutie skutočne takouto vadou aj trpí. Pretože dovolací
súd nezistil v dovolaní namietané procesné pochybenie odvolacieho súdu a nezistil ani
existenciu iného dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 237 OSP, dovolanie
žalovaného podľa ust. § 218 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 4 OSP odmietol ako
neprípustné.
Úspešnému žalobcovi v dovolacom konaní nevznikli trovy dovolacieho konania,
preto mu dovolací súd nepriznal ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 13. mája 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: