Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/3/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr.Margity Fridovej a členiek senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr.

ĽubomíryKúdelovej, v právnej veci žalobcu N.I.E., S.G., X., B., zast. JUDr. S.B.,

H.X.,D.S., proti žalovanému T., s.r.o., L.X., P., IČO: X., zast. JUDr. S.L., N.X., S.Ľ.

o zaplatenie 751 122 HUF s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove č. k. -156 zo dňa 16. októbra 2006, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -156 zo dňa

16. októbra 2006 v napadnutej časti o 751 122 HUF a trov konania p o t v r d z u j e.

V časti úrokov z omeškania z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania v sume 10 495 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd, ako súd prvého stupňa, uložil

žalovanému, aby zaplatil žalobcovi sumu 751 122 HUF s 13,45% ročným úrokom

z omeškania od 1.1.2002 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadom úroku

z omeškania zamietol. Žalovanému uložil, aby zaplatil trovy konania tak, ako to

uviedol vo výroku. V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a zistil, že 5.7.2001 žalovaný ako mandant

a žalobca ako mandatár uzavreli zmluvu (pomenovanú ako mandátna zmluva),

predmetom ktorej bolo poskytovanie poradenských služieb mandatárom mandantovi,

a to ako pomoc pri získavaní prehľadu o trhu v Maďarsku a o existujúcom okruhu

zákazníkov, pomoc pri nadväzovaní kontaktov s týmito firemnými zákazníkmi

v Maďarsku, sprevádzanie mandanta na rokovaniach s týmito firemnými zákazníkmi,

pomoc pri stanovovaní optimálnej stratégie na rokovanie a pomoc pri tvorbe

cenových kalkulácií v rámci ponúk a pri obsahovom stvárnení ponúk. V bode 4

zmluvy sa žalovaný ako mandant zaviazal zaplatiť žalobcovi ako mandatárovi za jeho

služby paušálnu odmenu vo výške 4600 DEM s tým, že fakturáciu vykoná mandatár

najneskôr po troch mesiacoch. Faktúru je mandant povinný uhradiť do 30 dní po jej

obdržaní. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2001 do 31.12.2001. Faktúru

č. X. zo dňa 17.9.2001, splatnou 21.10.2001, žalobca žalovanému vyúčtoval odmenu

za služby vo výške 4600 DEM a 25% DPH pri kurze 1 DEM = 130,63 HUF, takto

faktúra znela na sumu 751 122 HUF. Vykonaným dokazovaním, vypočutím

konateľov účastníkov, súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu

mandátnej zmluvy podľa a nasl. Maďarskej republiky,

na použití ktorého sa účastníci dohodli v čl. 6/2. Podľa citovaných ustanovení

Maďarskej republiky, účinných v čase vzniku a trvania

záväzkového vzťahu medzi účastníkmi, mandátna zmluva je základným typom

takého správania, pri ktorom výkon činnosti nie je závislý na výsledkoch (§ 478 ods.

2 Maďarskej republiky). Z výsledkov vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalobca prinajmenšom vykonal pre žalovaného činnosť

dohodnutú v bode 1 a 2 predmetu mandátnej zmluvy, a to v oblasti pomoci

pri získavaní prehľadu o trhu v Maďarsku a o existujúcom okruhu zákazníkov

a pomoci pri nadväzovaní kontaktov s týmito firemnými zákazníkmi v Maďarsku. Túto

skutočnosť v prospech žalobcu potvrdili vyššie označené maďarské spoločnosti (č.l.

61 až 69). Preto žalobcovi patrí odmena aj za splnenie ktorejkoľvek dohodnutej

činnosti. Z vykonaného dokazovania síce vyplýva, že žalobca nedostatočným

spôsobom informoval žalovaného ako mandanta o plnení zákazky – činnostiach

dohodnutých v mandátnej zmluve, táto okolnosť však nespôsobuje neplatnosť

mandátnej zmluvy, ani nespôsobuje zánik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

dohodnutú odmenu. Ak totiž žalobca nesplnil povinnosť informovať žalovaného,

vzniká žalovanému nárok na náhradu prípadnej škody, ktorú si môže uplatniť

v samostatnom konaní. Krátenie odmeny zo strany žalovaného by prichádzalo

do úvahy iba vtedy, ak by dokázal, že výsledok dohodnutý v mandátnej zmluve

sa čiastočne alebo vôbec nedostavil z dôvodu zavinenia žalobcu. To však žalovaný

počas konania nepreukázal. Pre úplnosť súd uvádza, že ak žalobca nejakým

spôsobom porušil zmluvu (žalovaný sa bránil počas celého konania tým, že žalobca

z dohodnutého predmetu mandátnej zmluvy mu neplnil nič), žalovaný mal možnosť

od zmluvy odstúpiť – vypovedať ju podľa a nasl.

Maďarskej republiky, čo však nepreukázal. Súd preto žalobe vyhovel. Okrem istiny

si žalobca uplatnil aj 13,45% úrok z omeškania ročne z dlžnej sumy od 28.10.2001

do zaplatenia. Podľa Maďarskej republiky

v prípade peňažného dlhu, ak to právny predpis nestanovuje inak, alebo sa zmluvné

strany nedohodnú inak, dlžník je povinný od začiatku doby omeškania platiť úroky

v miere stanovenej ročným rozpočtovým zákonom aj vtedy, ak je inak dlh bezúročný.

Povinnosť platenia úrokov nastáva aj vtedy, ak dlžník svoje omeškanie ospravedlní.

Medzi účastníkmi nebolo sporným, že výška úrokov z omeškania pre prípad

omeškania s plnením peňažného záväzku dohodnutá nebola. Preto súd priznal

žalobcovi úrok z omeškania vo výške 13,45% ročne z dlžnej sumy, čo nie je

v rozpore ani s maďarským, ani slovenským právom. Úrok z omeškania priznal

od 1.1.2002, t.j. odo dňa nasledujúceho po zániku zmluvy, pretože mandátna zmluva

bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2001. Podľa § 478 ods. 4 Občianskeho

zákonníka Maďarskej republiky odmena je splatná pri zániku zmluvy. Žalovaný

sa dostal do omeškania so zaplatením až dňom 1.1.2002 a nie dňom 28.10.2001.

Súd preto v prevyšujúcej časti návrhu žalobcu ohľadne úroku z omeškania zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s .

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Uviedol, že nesúhlasí

s napadnutým rozhodnutím a má za to, že súd po tom, čo správne zistil skutkový

stav , nesprávne vec právne posúdil, keď síce použil správny právny predpis, ale

tento nesprávne vyložil, ako aj na základe vykonaných dôkazov dospel

k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom súdnej žaloby je zaplatenie faktúry

č. X., vystavenej po údajnom plnení mandátnej zmluvy zo dňa 5.7.2001. Žalovaný

v tomto konaní tvrdil, že žiadna z dohodnutých činností nebola vykonaná. Žalovaný

je v stave, keď tvrdil, že nič nebolo plnené a je len samozrejmé, že žiaden dôkaz

o neplnení sa nedal z jeho strany predložiť, nakoľko sa jednalo o negatívny dôkaz.

Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že niečo v skutočnosti aj plnil. Žalobca ako dôkaz

plnenia z mandátnej zmluvy predložil 3 listinné dôkazy, ktoré podľa žalovaného

nepreukazujú splnenie bodu 1, ani 2 zmluvy, a ktoré sa dajú vystaviť kedykoľvek,

pričom boli vystavené až v priebehu konania a neboli v čase vystavenia faktúry

a informácie žalovaného o plnení, pričom podľa žalovaného ani tieto listiny

nepreukazujú plnenie z mandátnej zmluvy. Poukazuje na to, že obchodné meno

žalobcu, uvedené v obchodnom registri, je iné, ako meno adresáta potvrdení, a teda

nie je zrejmé, či potvrdenie bolo vystavené žalobcovi. Aj keby boli uvedené firmy

oslovené, čo žalovaný pochybuje, nakoľko s ním nenadviazali žiadny kontakt, tak

toto nemožno považovať za „pomoc pri získavaní kontaktov so zákazníkmi

v Maďarsku“. Okrem toho žalobca nikdy o tejto skutočnosti neinformoval

žalovaného a žalovaný o údajnom odporúčaní nič nevedel. Súd v odôvodnení

rozsudku podľa názoru odvolateľa bez preukázania konštatoval, že žalobca

pre žalovaného vykonal činnosti pod 1.1. a 1.2. S týmto záverom súdu nesúhlasí

a má za to, že plnenie zo zmluvy nebolo preukázané. O tom, že žalobca nevykonal

pre žalovaného činnosti podľa mandátnej zmluvy, svedčí okrem iného aj

skutočnosť, že hoci zmluva bola uzatvorená do 31.12.2001, faktúra bola vystavená

už 17.9.2001, teda v čase, keď ešte neuplynula ani polovica dohodnutej doby

a žalobca neplnil a ani nepreukázal plnenie a žalovaného o ničom neinformoval.

Podľa žalovaného súd rozhodol nesprávne aj o úroku z omeškania, keď zaviazal

žalovaného na jeho zaplatenie od 1.1.2002, pričom podľa článku 4 bod 4.3.

mandátnej zmluvy, fakturáciu vykonáva poradca najneskôr po troch mesiacoch,

podľa žalobcu od skončenia právneho vzťahu, pričom bola dohodnutá lehota

splatnosti 30 dní od obdržania, pričom vôbec nebolo preukázané doručenie faktúry.

Žalovaný za tohto stavu nemôže byť v omeškaní. Podľa žalovaného nebola

preukázaná ani výška úroku z omeškania. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Žiada priznať aj trovy konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, prejednal odvolanie

žalovaného podľa a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné len

čiastočne, a to v časti týkajúcej sa výšky uplatneného úroku z omeškania. Z obsahu

spisu sa zisťuje, že žalobca okrem vyúčtovanej sumy 751 122 HUF si uplatnil aj

úroky z omeškania podľa slovenského práva upraveného v § 369 a § 502

vo výške 13,45% ročne, čo doložil úrokovými sadzbami,

poskytovanými V., a. s., univerzálna retallová pobočka v D.S. Medzi účastníkmi nie

je sporné, že uzavreli platnú mandátnu zmluvu, v ktorej v časti 6 bod 6.2. dohodli,

že pokiaľ táto zmluva neuvádza inak, pre príslušné zmluvné vzťahy platia príslušné

ustanovenia maďarského . Keďže mandátna zmluva je

v maďarskom právne upravená v , aj pre ostatné právne

vzťahy z toho vyplývajúce platia príslušné ustanovenia maďarského Občianskeho

zákonníka, teda aj ustanovenia o omeškaní s plnením dlhu. Podľa § 301 ods. 1

Maďarskej republiky v prípade peňažného dlhu, ak to

právny predpis nestanovuje inak, alebo sa zmluvné strany nedohodnú inak, dlžník je

povinný od začiatku doby omeškania platiť úroky v miere stanovenej rozpočtovým

zákonom, a to aj vtedy, ak je inak dlh bezúročný. Keďže súd v predmetnom prípade

výšku úrokovej miery v zmysle zákonnej úpravy nezisťoval a žalovaný to namieta,

odvolací súd postupoval podľa § 221 ods. 1

písm. h/ a ods. 3 a rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné v súlade s maďarským právom zistiť

výšku úroku z omeškania z dôvodne uplatnenej pohľadávky, v ktorej časti odvolací

súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Účastníci uzavreli mandátnu

zmluvu podľa práva Maďarskej republiky, kde si v predmete zmluvy dohodli,

že žalobca poskytne žalovanému 1.1. pomoc pri získaní prehľadu o trhu

v Maďarsku a o existujúcom okruhu zákazníkov, 1.2. pomoc pri nadväzovaní

kontaktov s týmito firemnými zákazníkmi v Maďarsku, 1.3. sprevádzanie objednáva-

teľa na rokovania s týmito firemnými zákazníkmi, 1.4. pomoc pri stanovovaní

optimálnej stratégie na rokovanie, 1.5. pomoc pri tvorbe cenových kalkulácií v rámci

ponúk a pri obsahovom stvárnení ponúk. Konkrétny spôsob, akým sa bude predmet

zmluvy realizovať a aká je forma účasti žalobcu na plnení zmluvy, účastníci

nedohodli. Zmluva obsahuje len veľmi všeobecné vymedzenie jednotlivých druhov

pomoci, pričom zmluvná odmena bola v časti 4 dohodnutá paušálnou sumou, čo

znamená, že aj pri splnení čo i len jedného bodu predmetu zmluvy vzniká žalobcovi

právo na zaplatenie odmeny. Vzhľadom na takto vymedzené zmluvné podmienky

bolo potrebné posúdiť, či konanie žalobcu, v ktorom telefonicky oslovil potenciálnych

zmluvných partnerov žalovaného, možno subsumovať pod niektorý bod vymedzený

v uzatvorenej dohode. Keďže išlo o oslovenie niektorých firiem, ktorých pozornosť

bola upriamená na žalovaného, čo je v spise ich potvrdeniami doložené a nie je

dôvod o ich vierohodnosti pochybovať, bolo potrebné posúdiť, či išlo o konanie,

ktoré vymedzovala zmluva pod bodmi 1 až 5. Ako už bolo uvedené, zmluva žiadny

spôsob realizácie, čo a v akom rozsahu treba za pomoc pri jednotlivých bodoch

považovať, neobsahovala, treba potom prinajmenšom pod bodom 1.2. dohodnutú

pomoc pri nadväzovaní kontaktov s firemnými zákazníkmi považovať za splnenú, aj

za predpokladu, že žalovaný sa o tom nedozvedel. Ako už prvostupňový súd

správne ustálil, porušenie povinnosti zo strany žalobcu informovať žalovaného nie je

dôvodom pre zánik povinnosti zaplatiť dohodnutú odmenu. Potvrdenia sú adreso-

vané žalobcovi v skrátenej forme jeho obchodného mena, ako je to aj uvedené

v bode 3. výpisu z obchodného registra. Keďže žalobca preukázal, že aspoň jeden

bod z mandátnej zmluvy voči žalovanému splnil, dôvodne sa domáhal zaplatenia

vymáhanej sumy. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd v tejto časti odvolaniu

žalovaného nevyhovel a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

v tejto časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142

ods. 1 a úspešnému žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania za dva úkony

právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu a účasť na nariadenom pojednávaní pred

odvolacím súdom po 4250 Sk + 19% DPH a dvakrát režijný paušál po 190 Sk, spolu

trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 10 495 Sk. Tieto boli priznané k rukám

právneho zástupcu žalobcu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 13. mája 2008

JUDr. Margita Fridová, v. r.

predsedníčka senátu