Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/5/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ľuboša Szigetiho, v právnej veci žalobcu: D. S., štátny príslušník Indie, aktuálne s miestom pobytu PT G., proti žalovanému: MV SR, MÚ, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MU-2122-10/PO-Ž/2006 zo dňa 28. novembra 2006, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -18 zo dňa 31. októbra 2007 v časti, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. MU-2122-10/PO-Ž/2006 zo dňa 28. novembra 2006, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa ustanovenia § 47 zákona o azyle do Indie, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -18 zo dňa 31. októbra 2007 v časti, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. MU-2122-10/PO-Ž/2006 zo dňa 28. novembra 2006, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa ustanovenia § 47 zákona o azyle do Indie, p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -18

zo dňa 31.októbra 2007 potvrdil rozhodnutie odporcu č. MU-2122-10/PO-Ž/2006 zo dňa 28. novembra 2006, ktorým žalovaný podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o azyle) žalobcovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a súčasne rozhodol, že sa na navrhovateľa nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa zákona o azyle do Indie.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že ekonomické dôvody, ktoré žalobca uviedol ako dôvody svojej žiadosti o azyl, nemožno považovať za dôvody na udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle. V súvislosti s otázkou návratu žalobcu do Indie poukázal na dostatočne zistený skutkový stav. Keďže žalobca neuviedol žiaden z dôvodov pre udelenie azylu podľa ustanovenia § 8 zákona o azyle, neprichádzala do úvahy ani kladná aplikácia ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o azyle. Zo správ Amnesty International a Human Rights Watch o Indii za rok 2006 vyplýva, že indickí občania sa môžu slobodne pohybovať po Indii a neúspešní žiadatelia o azyl sa pri svojich návratoch nestretávajú so žiadnym rizikom.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v časti, v ktorej bolo potvrdené

rozhodnutie žalovaného o tom, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia podľa ustanovenia § 47 zákona o azyle do Indie, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne odôvodnil potvrdenie rozhodnutia žalovaného v časti o tom, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Indie. V tej súvislosti poukázal na ustanovenie a o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že ak by sa vrátil do Indie, jeho život a osobná sloboda by boli ohrozené. Vyhostenie alebo vrátenie osoby, ktorá požiadala o azyl, je potrebné dôkladne preskúmať a to z dôvodu možných trvalých následkov, ktoré môže osoba mať z takého konania. Predovšetkým je potrebné si zaobstarať informácie z viacerých zdrojov potvrdzujúce skutočnosti, že naozaj, ak by došlo k vyhosteniu alebo vráteniu do krajiny pôvodu, nebude to mať za následok ohrozenie života alebo slobody danej osoby. Podľa názoru žalobcu, by si mal žalovaný zaobstarať najnovšie informácie z viacerých zdrojov a vyhodnotiť ich v súvislosti s možným návratom žalobcu do krajiny pôvodu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že na účely skúmania, či existujú prekážky vyhostenia alebo vrátenia žalobcu do krajiny pôvodu v zmysle ustanovenia § 47 zákona o azyle zistil, že prítomnosť takých prekážok sa u žalobcu nepotvrdila. Žalovaný sa touto otázkou podrobne zaoberal aj vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmavania súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa ustanovenia zákona o azyle do Indie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. mája 2008 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle a subsidiárne v o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta ). Ustanovenie o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia odporcu (ďalej len zákon o azyle) určuje žiadateľovi povinnosť počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu. Zásada non-refoulement bola upravená v ustanovení zákona o azyle tak, že žiadateľa, azylanta, cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídenca nemožno vyhostiť akýmkoľvek spôsobom alebo ho vrátiť na hranice územia štátu, kde by jeho život alebo osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov; to neplatí pre toho, koho odôvodnene možno považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo ktorý po tom, čo bol právoplatným rozsudkom uznaný za vinného z obzvlášť závažného trestného činu, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

Žalovaný pre riadne zistenie skutkového stavu veci vychádzal z informácií

o krajine pôvodu India, ktoré získal z pluralitných zdrojov: Amnesty International, Human Rights Watch, Úrad pre demokraciu, ľudské práva a prácu Ministerstva zahraničných vecí USA, týždenník Plus 7 dní, pracovná skupina Európskej komisie Eurasil. Súčasťou týchto správ boli okrem iných aj informácie o návrate neúspešných žiadateľov o azyl naspäť do Indie, ktorí po ich návrate do Indie nie sú mučení ani inak ohrození.

Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní

žalovaný aj súd prvého stupňa vychádzali, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalovaný riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u žalobcu existujú dôvody podľa § 47 zákona o azyle.

Odvolací súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu v otázke zákazu

vyhostenia alebo vrátenia ustanovením o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov, nakoľko v čase vydania rozhodnutia

odporcu (28. novembra 2006) bolo účinné ustanovenie zákona o azyle upravujúce podmienky pre aplikáciu zákazu vyhostenia alebo vrátenia osoby do krajiny pôvodu. Ustanovenie zákona o azyle bolo s účinnosťou od 1. januára 2007 novelizované a jeho znenie bolo zmenené nasledovne: „Na zlúčenie rodiny cudzinca s výnimkou prípadov uvedených v , 13b a 31a sa vzťahuje osobitný zákon 6a).“ Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia podľa piatej časti a nie je pokračovaním administratívneho konania. Pre súd je rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného, t.j. 28. novembra 2006 ( prvá veta ); skúma otázku, či správny orgán správne aplikoval vo svojom konaní a rozhodnutí v tom čase účinné ustanovenia príslušnej právnej normy.

Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že krajský

súd v napadnutej časti týkajúcej sa otázky zákazu vyhostenia alebo vrátenia žalobcu do krajiny pôvodu správne zistil skutkový stav a správne naň aplikoval ustanovenia zákona o azyle. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -18 zo dňa 31. októbra 2007 v napadnutej časti, ktorou bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného č. MU-2122-10/PO-Ž/2006 zo dňa 28. novembra 2006, že sa na žalobcu nevzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa ustanovenia zákona o azyle, ako vecne správny potvrdil ( ).

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a , keď účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 14. mája 2008

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová