Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
872/373906.e9b6fb.pdf
PDF · 109.72 KB
No categories available
7Sžso/2/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 Sžso/2/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej PhD.,
a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobcu Ústav na výkon trestu odňatia
slobody v Banskej Bystrici, Sládkovičova ul. č. 80 proti žalovanému Ústrediu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Špitálska ul. č. 8, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. októbra 2007, č. k.
23S/171/2007- 24, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo 17. októbra 2007 č. k. 23S/171/2007-24 z m e ň u j e a rozhodnutie
žalovaného zo 4. júla 2007, č. k. X, z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 17. októbra 2007, č. k.
23S/171/2007- 24, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo 4. júla 2007 č. k. X o povinnosti žalobcu zaplatiť
odvod vo výške 159 600 Sk, za nesplnenie povinného podielu zamestnávania počtu
občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1, písm. a/, zák. č. 5/2004 Z. z. o
27 Sžso/2/2008
službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách
zamestnanosti“) za rok 2006. Krajský súd dospel k záveru, že je rozhodnutie
žalovaného zodpovedá zákonu, lebo žalobcu treba podľa § 3 zákona o službách
zamestnanosti považovať za zamestnávateľa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, alebo
občianskych zamestnancov.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na
nové konanie. Poukázal na to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil,
nakoľko policajti nie sú jeho zamestnancami v pracovnom alebo obdobnom
pracovnom vzťahu, a preto nemá povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov
zamestnávať príslušný počet občanov s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti a ani vec riešiť
náhradným plnením. Túto povinnosť má len ako zamestnávateľ,
tzv. „zamestnancov zboru“, t. j. civilných zamestnancov, o počte ktorých podal
samostatný ročný výkaz. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 11 S 55/2006 z 25. októbra 2006, ktorý v podobnej veci
rozhodol tak, že práve s poukazom na to, že príslušníka zboru nemožno
považovať za zamestnanca na účely zákona o službách v zamestnanosti,
rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zrušil.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 11. decembra 2007 žiadal
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /podľa § 10, § 246c
a § 250ja OSP/ preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je
potrebné vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti zamestnávateľom na účely
tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej
jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území
37 Sžso/2/2008
Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom
pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona o zamestnanosti zamestnancom na účely tohto
zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo doktorand v dennej forme doktorandského štúdia.
Za zamestnanca na účely tohto zákona sa nepovažuje občan, ktorý vykonáva
činnosti pre právnickú osobu, ktorá plní voči občanovi povinnosti zamestnávateľa, ak
z povahy vykonávanej činnosti vyplýva, že nemôže byť obsadzovaná
prostredníctvom sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona.
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona zamestnávateľ je povinný
zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 písm. a);
ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov
o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1
písm. a) v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov.
Podľa § 14 ods. 1 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov
Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o štátnej službe príslušníkov“), policajtom (za policajtov sú v zmysle
§ 1 ods. 2 tohto zákona považovaní okrem iných aj príslušníci Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky) môže byť štátny občan Slovenskej republiky
starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je bezúhonný, spoľahlivý,
spĺňa stupeň vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený alebo
vymenovaný, je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.
Zdravotná spôsobilosť v prijímacom konaní sa preukazuje lekárskym
posudkom na základe vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom
odbore všeobecné lekárstvo v pôsobnosti ministerstva. Zdravotnú spôsobilosť
posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 222.
47 Sžso/2/2008
Z uvedených ustanovení zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že
zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov má určité povinnosti
v súvislosti so zamestnaním zdravotne postihnutých občanov, pričom v § 3 a § 4
definuje pojem „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ pre potreby tohto zákona. Túto
otázku žalovaný vo svojom rozhodnutí posúdil nesprávne, keď považoval všetky
fyzické osoby v služobnom aj pracovnom pomere u žalovaného automaticky za
„zamestnancov“ podľa § 4 ods. 2, pričom je zrejmé, že služba v policajnom zbore
nepatrí medzi činnosti, ktoré môžu byť obsadzované prostredníctvom
sprostredkovania zamestnania podľa tohto zákona, nakoľko policajtom, podľa
zákona o štátnej službe príslušníkov, môže byť štátny občan Slovenskej republiky
starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a okrem iných predpokladov je
aj zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.
Odvolací súd nepovažuje za správny právny názor krajského súdu, vyslovený
v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého žalobcu treba považovať za
zamestnávateľa bez ohľadu na to, či zamestnáva zamestnancov, na ktorých sa
vzťahuje zákon o štátnej službe, alebo občianskych zamestnancov. V danom
prípade policajta nemožno považovať za zamestnanca pre účely zákona o službách
zamestnanosti, pretože z povahy ním vykonávanej činnosti vyplýva, že funkcia
policajta nemôže byť obsadzovaná prostredníctvom sprostredkovania zamestnania
podľa tohto zákona a tiež že žalobca vo vzťahu k policajtom nie je
zamestnávateľom podľa § 3 zákona o službách zamestnanosti, pretože policajti
nie sú jeho zamestnanci v pracovnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ale sú
to zamestnanci štátu a žalovaný len plní úlohy zamestnávateľa a preto nemá
povinnosť vo vzťahu k počtu policajtov zamestnávať príslušný počet občanov so
zdravotným postihnutím podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona o službách
zamestnanosti a ani riešiť vec náhradným plnením podľa § 64. Túto povinnosť má
žalobca len ako zamestnávateľ tzv. občianskych zamestnancov, o počte ktorých
podal samostatný ročný výkaz.
Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s rozhodnutím krajského
súdu a uznal námietky žalobcu za dôvodné, nakoľko dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie a postup žalovaného nezodpovedajú zákonu.
57 Sžso/2/2008
Z dôvodu, že súd prvého stupňa jeho žalobu zamietol, hoci pre takýto postup
nebol právny dôvod, odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, avšak úspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko tento ich náhradu nežiadal, ani si trovy
konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 24. apríla 2008
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová