Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/55/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku

a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcu: S. zast.

JUDr. F., advokátom, Advokátska kancelária, V., proti žalovanému: Mgr. I., advokát,

Advokátska kancelária, K., správca konkurznej podstaty úpadcu V., zast. JUDr. L., advokátom,

Advokátska kancelária, M., o zaplatenie 20 637 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2008 č. k. – 71, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. januára

2008 č. k. – 71 p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy

konania v sume 3 389 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že žalobca svojou žalobou z 19.7.2002 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobcovi sumu 20 637 Sk s prísl., za služby spojené s užívaním bytov za obdobie od

1.1.2001 do 31.12.2001, ktoré sa nachádzali v bytovom dome O. a to na

základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 7.4.2000

a mandátnej zmluvy o výkone správy č. 5 -11/2000 zo dňa 22.11.2000 v zmysle ust. § 494 Obč.

zák. Okresným súdom Košice II bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal včas odpor

žalovaný a to pôvodný správca. Jeho námietka vyplývala z toho, že platobný rozkaz vydal vecne

nepríslušný súd s poukazom na ust. o konkurze

a vyrovnaní. Krajský súd ako súd prvého stupňa po tomto vykonal dokazovanie výsluchom

účastníkov konania, oboznámením uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu

a ostatných navrhovaných dôkazov s tým, že konkurzné konanie sa vedie pod sp. zn.

a pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. L. bol zbavený funkcie správcu a bol nahradený

novým správcom Mgr. I..

Poukázal ďalej na ust. § 70b ods. 1, § 31 ods. 1,2,3 a 5, § 29 ods. 1,2. Z výsledkov

dokazovania nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu bola sporná, resp. ju správca neuznal. Právny

zástupca žalovaného na pojednávaní 23.1.2008 nepoprel túto pohľadávku. Z listinných dôkazov

nevyplýva, že sa žalobca pred podaním žaloby dotazoval na svoju pohľadávku, prípadne že

o informáciu žiadal konkurzný súd. Konkurzný súd, ktorý vykonáva dohľad v zmysle § 12 ZKV

nad činnosťou správcu až v prípade, ak by zistil, že by správca neuznal pohľadávku proti

podstate vyzval by toho, kto si uplatňuje túto pohľadávku, aby proti správcovi podal incidenčnú

žalobu. Pre prípad budúceho vymáhania exekučným titulom, čo vyplýva z ust. § 29 ods. 2 a ods.

5 ZKV. Z dôvodu predčasnosti súd žalobu zamietol, keďže najprv musí byť nesporne

preukázané, že správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel. Rozhodnutie o náhrade trov

konania posúdil podľa . .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho tým, že sú tu skutočnosti,

že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým

zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd uvádza citáciu niekoľkých ustanovení ZKV, ale

zmätočne, keď postupne používa ustanovenia zák. o konkurze a vyrovnaní

platného pred 1.8.2000 ale súčasne cituje aj niektoré ust. platné po 1.8.2000. Žiadne z ust. ZKV

nezakazuje veriteľovi uplatniť svoju pohľadávku proti podstate aj žalobou na plnenie priamo

voči správcovi konkurznej podstaty. Naopak, podanie žaloby je možné na základe ust. § 31 ods.

1 ZKV, podľa ktorého je možné kedykoľvek počas konkurzného konania uspokojiť pohľadávku

proti podstate. V tomto prípade konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Ak by malo byť

odôvodnenie súdu o tom, že žaloba je podaná predčasne, správne nie je možné ho logicky

vykladať ani inak iba tak, že žalobca túto žalobu podať nemohol, teda ak jej zamietnutie súd

odôvodňuje iba jej predčasnosťou. V tomto prípade by musel hovoriť o porušení jedného zo

základných ústavných práv žalobcu a to konkrétne Článku 2 ods. 3 SR, ktoré určuje, že

každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Ďalej sa odvoláva na judikát NSSR 3 Obo

206/2006, podľa ktorého námietka žalovaného o predčasnosti žalobcovho podania žaloby na

plnenie, teda súdne uplatnenie pohľadávky proti podstate, ktorej výška a opodstatnenosť medzi

účastníkmi nie je sporná a ktorú možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu právne

neobstojí. Ďalej poukázal na judikát NS SR č. , podľa ktorého podanie žaloby

o plnenie pre pohľadávku proti podstate ZKV nevylučuje. Pohľadávka proti podstate sa totiž

nespravuje režimom ust. § 23 a § 24 ZKV, keďže sa do konkurzu neprihlasuje. Na základe toho

žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 637 Sk ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, alebo

rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.

V odvolacej odpovedi žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z jeho správnych

dôvodov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( , ), na pojednávaní

prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212

ods.1, ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový

súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil ( ).

Odvolací súd poukazuje na správne právne dôvody uvedené v prvostupňovom

napadnutom rozhodnutí a tie si v podstate osvojuje. K samotným dôvodom odvolania, prečo na

ne nemožno prihliadnuť pozitívne v prospech odvolateľa, k dôvodom prvostupňového súdu

dodáva ešte svoj názor. Nie je dôstojná polemika ohľadne ustanovení

o konkurze a vyrovnaní v znení platom v čase keď sa aplikácia tohto zákona realizovala, zvlášť

keď na strane oboch účastníkov vystupujú osoby práva znalé.

V úvode odvolania (č. l. 76 spisov) v tučne vytlačenom odstavci odvolateľ nárok zakladá

na tom čo „ZKV veriteľovi nezakazuje ....“ a k tomu treba dodať, že ani neprikazuje. Celá

sústava právnych noriem je stavaná na pozitívnych možnostiach alebo povinnostiach uplatnenia

práva alebo plnenia povinnosti a nie na negatívnych. Do tohto zapadá aj úplne pomýlený výklad

ustanovenia článku 2 ods. 3, SR , ktorý odcitoval odvolateľ v odvolaní a podľa ktorého

„každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“. Stačí jednoduchý argument, totiž že pokiaľ

zákon určité konanie ohľadne nejakého vzťahu nezakazuje a viaceré zainteresované subjekty

konajú protichodne (ale zákon im to nezakazuje), ktoré konanie má prioritu. V tejto časti je

potrebné oboznámiť sa s komentárom a pokiaľ ide o výklad ZKV, tiež s príslušným

komentárom, oba vypracované odborníkmi v príslušnom obore.

Nie je správne odvolávať sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vynesené v iných

veciach, tie platia pre to konanie, v ktorých boli vynesené a súd nimi v inom konaní nie je

viazaný. Nevedno, aký účel to má plniť, či ovplyvniť postup súdu, aby podľa toho rozhodol.

Máme kodifikovaný právny poriadok a je základom pre postup súdu pri rozhodovaní, na rozdiel

od anglo – amerického sudcovského práva COMMON LAW. Aj tam platia prísne zásady pri

výbere judikátov a nie postup v tejto veci zachovaný odvolateľom, keď sa odvoláva na mienku

sudcov, ktorá mu vyhovuje. Ak ich podáva ako prameň práva, prameň osvojenej právnej mienky

potom nie je potrebné uvádzať odkiaľ ten názor pochádza a dokladať ho nezáväznými listinami

(či rozhodnutiami) .

Okamih možnosti podania žaloby (aktio nata) je daný podľa toho, ako si to vyžaduje

konkrétna vec. Ak žalovaný nie je v plnení v omeškaní, ako je v tomto prípade a pritom sa

plneniu povinnosti nevzpiera niet dôvodu podať takú žalobu a ak je podaná súd ju zamietne

z dôvodu predčasnosti, ako to správne konštatoval prvostupňový súd. Ak žalovaný konal

v medziach zákona, žalobca nemá možnosť ho donútiť súdne, aby konal inak. Preto odvolací súd

napadnutý rozsudok potvrdil.

Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli preto mu ani nemohli byť priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 14. mája 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu