Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
047/376716.068b16.pdf
PDF · 121.75 KB
No categories available
2Obo/55/2008
Najvyšší súd 2 Obo 55/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanku
a členiek JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Anny Petruľákovej v právnej veci žalobcu: S. zast.
JUDr. F., advokátom, Advokátska kancelária, V., proti žalovanému: Mgr. I., advokát,
Advokátska kancelária, K., správca konkurznej podstaty úpadcu V., zast. JUDr. L., advokátom,
Advokátska kancelária, M., o zaplatenie 20 637 Sk s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 25. januára 2008 č. k. 12 Cbi 8/2006 – 71, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25. januára
2008 č. k. 12 Cbi 8/2006 – 71 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania v sume 3 389 Sk na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že žalobca svojou žalobou z 19.7.2002 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 20 637 Sk s prísl., za služby spojené s užívaním bytov za obdobie od
1.1.2001 do 31.12.2001, ktoré sa nachádzali v bytovom dome O. a to na
základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 7.4.2000
a mandátnej zmluvy o výkone správy č. 5 -11/2000 zo dňa 22.11.2000 v zmysle ust. § 494 Obč.
zák. Okresným súdom Košice II bol vydaný platobný rozkaz proti ktorému podal včas odpor
žalovaný a to pôvodný správca. Jeho námietka vyplývala z toho, že platobný rozkaz vydal vecne
nepríslušný súd s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. d/ zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní. Krajský súd ako súd prvého stupňa po tomto vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, oboznámením uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu
a ostatných navrhovaných dôkazov s tým, že konkurzné konanie sa vedie pod sp. zn. 1 K 235/96
a pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. L. bol zbavený funkcie správcu a bol nahradený
novým správcom Mgr. I..
Poukázal ďalej na ust. § 70b ods. 1, § 31 ods. 1,2,3 a 5, § 29 ods. 1,2. Z výsledkov
dokazovania nevyplýva, že by pohľadávka žalobcu bola sporná, resp. ju správca neuznal. Právny
zástupca žalovaného na pojednávaní 23.1.2008 nepoprel túto pohľadávku. Z listinných dôkazov
nevyplýva, že sa žalobca pred podaním žaloby dotazoval na svoju pohľadávku, prípadne že
o informáciu žiadal konkurzný súd. Konkurzný súd, ktorý vykonáva dohľad v zmysle § 12 ZKV
nad činnosťou správcu až v prípade, ak by zistil, že by správca neuznal pohľadávku proti
podstate vyzval by toho, kto si uplatňuje túto pohľadávku, aby proti správcovi podal incidenčnú
žalobu. Pre prípad budúceho vymáhania exekučným titulom, čo vyplýva z ust. § 29 ods. 2 a ods.
5 ZKV. Z dôvodu predčasnosti súd žalobu zamietol, keďže najprv musí byť nesporne
preukázané, že správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel. Rozhodnutie o náhrade trov
konania posúdil podľa § 142 ods. 1. OSP.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odôvodnil ho tým, že sú tu skutočnosti,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnych skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd uvádza citáciu niekoľkých ustanovení ZKV, ale
zmätočne, keď postupne používa ustanovenia zák. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní
platného pred 1.8.2000 ale súčasne cituje aj niektoré ust. platné po 1.8.2000. Žiadne z ust. ZKV
nezakazuje veriteľovi uplatniť svoju pohľadávku proti podstate aj žalobou na plnenie priamo
voči správcovi konkurznej podstaty. Naopak, podanie žaloby je možné na základe ust. § 31 ods.
1 ZKV, podľa ktorého je možné kedykoľvek počas konkurzného konania uspokojiť pohľadávku
proti podstate. V tomto prípade konajúci súd vec nesprávne právne posúdil. Ak by malo byť
odôvodnenie súdu o tom, že žaloba je podaná predčasne, správne nie je možné ho logicky
vykladať ani inak iba tak, že žalobca túto žalobu podať nemohol, teda ak jej zamietnutie súd
odôvodňuje iba jej predčasnosťou. V tomto prípade by musel hovoriť o porušení jedného zo
základných ústavných práv žalobcu a to konkrétne Článku 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré určuje, že
každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Ďalej sa odvoláva na judikát NSSR 3 Obo
206/2006, podľa ktorého námietka žalovaného o predčasnosti žalobcovho podania žaloby na
plnenie, teda súdne uplatnenie pohľadávky proti podstate, ktorej výška a opodstatnenosť medzi
účastníkmi nie je sporná a ktorú možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu právne
neobstojí. Ďalej poukázal na judikát NS SR č. 3 Obo 90/2007, podľa ktorého podanie žaloby
o plnenie pre pohľadávku proti podstate ZKV nevylučuje. Pohľadávka proti podstate sa totiž
nespravuje režimom ust. § 23 a § 24 ZKV, keďže sa do konkurzu neprihlasuje. Na základe toho
žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 637 Sk ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, alebo
rozsudok zrušil a vec vrátil na nové konanie.
V odvolacej odpovedi žalovaný navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť z jeho správnych
dôvodov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods.2, OSP), na pojednávaní
prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania rozhodnutia (§ 212
ods.1, § 214 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je právne dôvodné, prvostupňový
súd rozhodol vecne správne, preto jeho rozhodnutie potvrdil (§ 219 OSP).
Odvolací súd poukazuje na správne právne dôvody uvedené v prvostupňovom
napadnutom rozhodnutí a tie si v podstate osvojuje. K samotným dôvodom odvolania, prečo na
ne nemožno prihliadnuť pozitívne v prospech odvolateľa, k dôvodom prvostupňového súdu
dodáva ešte svoj názor. Nie je dôstojná polemika ohľadne ustanovení zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní v znení platom v čase keď sa aplikácia tohto zákona realizovala, zvlášť
keď na strane oboch účastníkov vystupujú osoby práva znalé.
V úvode odvolania (č. l. 76 spisov) v tučne vytlačenom odstavci odvolateľ nárok zakladá
na tom čo „ZKV veriteľovi nezakazuje ....“ a k tomu treba dodať, že ani neprikazuje. Celá
sústava právnych noriem je stavaná na pozitívnych možnostiach alebo povinnostiach uplatnenia
práva alebo plnenia povinnosti a nie na negatívnych. Do tohto zapadá aj úplne pomýlený výklad
ustanovenia článku 2 ods. 3, Ústavy SR , ktorý odcitoval odvolateľ v odvolaní a podľa ktorého
„každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané“. Stačí jednoduchý argument, totiž že pokiaľ
zákon určité konanie ohľadne nejakého vzťahu nezakazuje a viaceré zainteresované subjekty
konajú protichodne (ale zákon im to nezakazuje), ktoré konanie má prioritu. V tejto časti je
potrebné oboznámiť sa s komentárom ústavy a pokiaľ ide o výklad ZKV, tiež s príslušným
komentárom, oba vypracované odborníkmi v príslušnom obore.
Nie je správne odvolávať sa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vynesené v iných
veciach, tie platia pre to konanie, v ktorých boli vynesené a súd nimi v inom konaní nie je
viazaný. Nevedno, aký účel to má plniť, či ovplyvniť postup súdu, aby podľa toho rozhodol.
Máme kodifikovaný právny poriadok a je základom pre postup súdu pri rozhodovaní, na rozdiel
od anglo – amerického sudcovského práva COMMON LAW. Aj tam platia prísne zásady pri
výbere judikátov a nie postup v tejto veci zachovaný odvolateľom, keď sa odvoláva na mienku
sudcov, ktorá mu vyhovuje. Ak ich podáva ako prameň práva, prameň osvojenej právnej mienky
potom nie je potrebné uvádzať odkiaľ ten názor pochádza a dokladať ho nezáväznými listinami
(či rozhodnutiami) .
Okamih možnosti podania žaloby (aktio nata) je daný podľa toho, ako si to vyžaduje
konkrétna vec. Ak žalovaný nie je v plnení v omeškaní, ako je v tomto prípade a pritom sa
plneniu povinnosti nevzpiera niet dôvodu podať takú žalobu a ak je podaná súd ju zamietne
z dôvodu predčasnosti, ako to správne konštatoval prvostupňový súd. Ak žalovaný konal
v medziach zákona, žalobca nemá možnosť ho donútiť súdne, aby konal inak. Preto odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil.
Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli preto mu ani nemohli byť priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. mája 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu