Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
21c/378809.1f86bd.pdf
PDF · 88.44 KB
No categories available
2Toš/4/2008
N a j v y š š í s ú d 2 Toš 4/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu
v trestnej veci obžalovaného A. U. pre trestný čin prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2008 o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 3. marca 2008, sp. zn. PK-1T/36/2007, takto
rozhodol:
Podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa odvolanie obžalovaného
A. U. zamieta.
Odôvodnenie :
Napadnutým rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 3. marca 2008 sp. zn.
PK–1T/36/2007, bol obžalovaný A. U. uznaný za vinného z pokusu trestného činu
podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
na tom skutkovom základe, že
ako samostatný colný referent Colnej stanice K. Colného úradu Č. 21. októbra
2004 v kancelárii spoločnosti M. požiadal M. Š., zaoberajúcu sa prevádzkovaním
colného skladu v S., o presne nešpecifikovaný úplatok, „všimné“, pričom predstieral,
že za to zabezpečí, aby jej vedúci colnej pobočky M. Colného úradu Č. Ing. L. Š.
nerobil problémy pri colnom konaní v súvislosti s prevádzkovaním colného skladu
a následne 25. novembra 2004 v čase od 9.50 hod. v kancelárii spoločnosti M.,
opätovne pod tou istou zámienkou, požiadal konateľku M. Š. o poskytnutie úplatku,
a to už v konkrétnej výške 10 000 Sk mesačne.
Za to mu Špeciálny súd v Pezinku, podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu
výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného
roka. Zároveň mu podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 uložil trest zákazu činnosti vykonávať povolanie v orgánoch colnej
správy na dobu 3 (troch) rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie. V jeho písomných
dôvodoch uviedol, že svedecké výpovede S. a G., ktorými je usvedčovaný nie sú
pravdivé. Poukázal na to, že svedkyňa mu neodovzdala peniaze práve pre to,
lebo vedela, že by ich aj tak od nej nezobral. Taktiež uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu považoval za neprimerane prísny, pričom
trest zákazu činnosti je úplne nadbytočný. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a jeho spod obžaloby oslobodil.
Na podklade podaného odvolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej
republiky v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom zistil, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.
Špeciálny súd v Pezinku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné
dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por.
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por.
Prihliadol pritom na závery rozsudku tunajšieho súdu zo dňa
14. septembra 2007, sp. zn. 1 Tdo Vš 1/2007, pri rozhodovaní o právnej komunikácii
konania obžalovaného.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd
vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý tvrdil, že nikdy nežiadal peniaze, pokiaľ
hovoril so svedkom J. G. a svedkyňou Š. o úplatku,ju mienil vyprovokovať, a pokiaľ
by mu peniaze dala, bol by ju oznámil príslušným orgánom.
Z ďalších vykonaných dôkazov je nepochybné, že svedok Ing. L. Š., vedúci
pobočky Colného úradu v M. nepoveril obžalovaného,aby v jeho mene alebo pre
neho požadoval nejaké peniaze a bol prekvapený, keď mu túto okolnosť svedkyňa
M. Š. oznámila. Aj z výpovede svedka J. G. je zrejmé, že obžalovaný sa staval
do pozície akéhosi sprostredkovateľa, že vystupuje z poverenia svedka Ing. Š..
Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení
uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne
preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle
na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil by tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, ale k dokonaniu trestného
činu nedošlo.
Preto správne postupoval Špeciálny súd, keď uznal obžalovaného vinným
z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006, v zmysle záverov už vyššie citovaného rozsudku tunajšieho súdu
vzhľadom na viazanosť vysloveným právnym názorom.
K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové,
doposiaľ neuvádzané jeho tvrdenia, ale už v priebehu konania pred súdom
opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal
už súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Rozviedol, v čom spočívali rozpory
v jednotlivých výpovediach obžalovaného a svedkov a akým spôsobom ich súd
odstraňoval a jednotlivé výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil. Preto
aj odvolací súd považuje úvahy Špeciálneho súdu v Pezinku za správne
a presvedčivé. Ani najvyšší súd neuveril obrane obžalovaného, že iba mienil
svedkyňu usvedčiť z korupčného konania. V priebehu dokazovania nebolo
preukázané, že by sa obžalovaný snažil ovplyvňovať svojho nadriadeného
v prospech firmy svedkyne M. Š. a v zmysle záverov rozsudku tunajšieho súdu
nebolo ani preukázané, že by bol obžalovaný v čase skutku konal v postavení
verejného činiteľa.
Obranu obžalovaného jednoznačne vyvrátil svedok J. G., ktorý ani netušil,
že ich rozhovor je odpočúvaný, keď tvrdil, že obžalovaný požadoval
10 000 mesačne, s tým že ich firma nebude mať problémy s colnými úradmi.
Obdobne vypovedala i svedkyňa Š., pričom ich výpovede plne korešpondovali
s legálne získaným zvukovo - obrazovým záznamom.
K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že obžalovaný
nebol k trestnej činnosti vyprovokovaný, naopak on už pri prvom stretnutí
so svedkyňou Š. tejto naznačoval, že by mala poskytnúť „všimné“,
čo konkretizoval pri druhom stretnutí bez toho, že by ho k tomu svedkyňa
akýmkoľvek spôsobom navádzala.
Za daného stavu odvolanie obžalovaného považoval odvolací súd
za nedôvodné.
Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhoch a výmere trestov.
Uložené tresty zodpovedajú kritériám uvedeným v § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.
V uvedenom smere správne postupoval prvostupňový súd, keď popri
podmienečnom treste odňatia slobody uložil obžalovanému aj primeraný trest zákazu
činnosti, nakoľko sa skutku dopustil v súvislosti s výkonom jeho funkcie
samostatného colného referenta.
Takto uložené tresty sú dostatočné a povedú k resocializácii obžalovaného,
bez nutnosti pôsobiť na jeho prevýchovu nepodmienečným trestom odňatia slobody
s prihliadnutím na splnenie podmienok uvedených v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Z hore uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky
odvolanie obžalovaného A. U. za nedôvodné a zamietol ho podľa § 256
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 15. mája 2008
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: