Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/4/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Paludu

v trestnej veci obžalovaného A. U. pre trestný čin prijímania úplatku a inej

nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006,

na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. mája 2008 o odvolaní obžalovaného proti

rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 3. marca 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa odvolanie obžalovaného

A. U. zamieta.

Odôvodnenie :

Napadnutým rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 3. marca 2008 sp. zn.

PK–1T/36/2007, bol obžalovaný A. U. uznaný za vinného z pokusu trestného činu

podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006

na tom skutkovom základe, že

ako samostatný colný referent Colnej stanice K. Colného úradu Č. 21. októbra

2004 v kancelárii spoločnosti M. požiadal M. Š., zaoberajúcu sa prevádzkovaním

colného skladu v S., o presne nešpecifikovaný úplatok, „všimné“, pričom predstieral,

že za to zabezpečí, aby jej vedúci colnej pobočky M. Colného úradu Č. Ing. L. Š.

nerobil problémy pri colnom konaní v súvislosti s prevádzkovaním colného skladu

a následne 25. novembra 2004 v čase od 9.50 hod. v kancelárii spoločnosti M.,

opätovne pod tou istou zámienkou, požiadal konateľku M. Š. o poskytnutie úplatku,

a to už v konkrétnej výške 10 000 Sk mesačne.

Za to mu Špeciálny súd v Pezinku, podľa § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, uložil trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 mu

výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jedného

roka. Zároveň mu podľa § 49 ods. 1, § 50 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 uložil trest zákazu činnosti vykonávať povolanie v orgánoch colnej

správy na dobu 3 (troch) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný včas odvolanie. V jeho písomných

dôvodoch uviedol, že svedecké výpovede S. a G., ktorými je usvedčovaný nie sú

pravdivé. Poukázal na to, že svedkyňa mu neodovzdala peniaze práve pre to,

lebo vedela, že by ich aj tak od nej nezobral. Taktiež uložený trest odňatia slobody

s podmienečným odkladom jeho výkonu považoval za neprimerane prísny, pričom

trest zákazu činnosti je úplne nadbytočný. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu a jeho spod obžaloby oslobodil.

Na podklade podaného odvolania obžalovaného Najvyšší súd Slovenskej

republiky v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu

predchádzalo, pričom zistil, že odvolania obžalovaného nie je dôvodné.

Špeciálny súd v Pezinku vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné

dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením

a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá

ustanovenie

Prihliadol pritom na závery rozsudku tunajšieho súdu zo dňa

14. septembra 2007, sp. zn. , pri rozhodovaní o právnej komunikácii

konania obžalovaného.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd

vysporiadal s obhajobou obžalovaného, ktorý tvrdil, že nikdy nežiadal peniaze, pokiaľ

hovoril so svedkom J. G. a svedkyňou Š. o úplatku,ju mienil vyprovokovať, a pokiaľ

by mu peniaze dala, bol by ju oznámil príslušným orgánom.

Z ďalších vykonaných dôkazov je nepochybné, že svedok Ing. L. Š., vedúci

pobočky Colného úradu v M. nepoveril obžalovaného,aby v jeho mene alebo pre

neho požadoval nejaké peniaze a bol prekvapený, keď mu túto okolnosť svedkyňa

M. Š. oznámila. Aj z výpovede svedka J. G. je zrejmé, že obžalovaný sa staval

do pozície akéhosi sprostredkovateľa, že vystupuje z poverenia svedka Ing. Š..

Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení

uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom

vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne

preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré

bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle

na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uviedol niekoho do omylu

a spôsobil by tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, ale k dokonaniu trestného

činu nedošlo.

Preto správne postupoval Špeciálny súd, keď uznal obžalovaného vinným

z pokusu trestného činu podvodu podľa § 8 ods. 1, § 250 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006, v zmysle záverov už vyššie citovaného rozsudku tunajšieho súdu

vzhľadom na viazanosť vysloveným právnym názorom.

K odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že nejde o nové,

doposiaľ neuvádzané jeho tvrdenia, ale už v priebehu konania pred súdom

opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal

už súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení. Rozviedol, v čom spočívali rozpory

v jednotlivých výpovediach obžalovaného a svedkov a akým spôsobom ich súd

odstraňoval a jednotlivé výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil. Preto

aj odvolací súd považuje úvahy Špeciálneho súdu v Pezinku za správne

a presvedčivé. Ani najvyšší súd neuveril obrane obžalovaného, že iba mienil

svedkyňu usvedčiť z korupčného konania. V priebehu dokazovania nebolo

preukázané, že by sa obžalovaný snažil ovplyvňovať svojho nadriadeného

v prospech firmy svedkyne M. Š. a v zmysle záverov rozsudku tunajšieho súdu

nebolo ani preukázané, že by bol obžalovaný v čase skutku konal v postavení

verejného činiteľa.

Obranu obžalovaného jednoznačne vyvrátil svedok J. G., ktorý ani netušil,

že ich rozhovor je odpočúvaný, keď tvrdil, že obžalovaný požadoval

10 000 mesačne, s tým že ich firma nebude mať problémy s colnými úradmi.

Obdobne vypovedala i svedkyňa Š., pričom ich výpovede plne korešpondovali

s legálne získaným zvukovo - obrazovým záznamom.

K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného treba podotknúť, že obžalovaný

nebol k trestnej činnosti vyprovokovaný, naopak on už pri prvom stretnutí

so svedkyňou Š. tejto naznačoval, že by mala poskytnúť „všimné“,

čo konkretizoval pri druhom stretnutí bez toho, že by ho k tomu svedkyňa

akýmkoľvek spôsobom navádzala.

Za daného stavu odvolanie obžalovaného považoval odvolací súd

za nedôvodné.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhoch a výmere trestov.

Uložené tresty zodpovedajú kritériám uvedeným v § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák.

V uvedenom smere správne postupoval prvostupňový súd, keď popri

podmienečnom treste odňatia slobody uložil obžalovanému aj primeraný trest zákazu

činnosti, nakoľko sa skutku dopustil v súvislosti s výkonom jeho funkcie

samostatného colného referenta.

Takto uložené tresty sú dostatočné a povedú k resocializácii obžalovaného,

bez nutnosti pôsobiť na jeho prevýchovu nepodmienečným trestom odňatia slobody

s prihliadnutím na splnenie podmienok uvedených v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Z hore uvedených dôvodov považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolanie obžalovaného A. U. za nedôvodné a zamietol ho podľa § 256

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 15. mája 2008

JUDr. Peter H a t a l a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: