Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/29/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

na neverejnom zasadnutí konanom 15. mája 2008 v Bratislave v trestnej veci

obvineného G. R., pre trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého

posudku podľa Tr. zák. (

v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005), o dovolaní

obvineného G. R., podaného prostredníctvom obhajcu JUDr. L. J., proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2006, č. k. -241, rozhodol

t a k t o :

Podľa sa dovolanie obvineného G. R.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 16. mája 2006, sp. zn.

, bol obvinený G. R. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 28. mája 2001 na Okresnom úrade justičnej polície Policajného zboru

v Liptovskom Mikuláši ako svedok v trestnej veci obvineného Ing. J. R., narodeného

X., číslo konania O. po zákonnom poučení svedka okrem iného i o právnych

následkoch krivej výpovede pred vyšetrovateľom uviedol: „...sa K. s týmito dvomi

mužmi hádal... ...slovný konflikt prerástol do fyzického napadnutia, a to medzi K. a

jedným z tých dvoch mužov. Už neviem, kto ten fyzický konflikt začal, kto koho udrel,

bola to podľa mňa bežná bitka, ale viem, že zrazu sa p. K. ocitol na zemi,...“ a dňa 5.

novembra 2001 na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši na hlavnom pojednávaní

číslo konania vo veci obžalovaného Ing. J. R., narodeného X., po

zákonnom poučení ako svedok vypovedal: „...Bol som svedkom konfliktu medzi

pánom K. a dvomi mužmi, ktorých neviem popísať, trvám na tom, čo som vypovedal

pred vyšetrovateľom... Videl som, ako pán K. vybehol, vyzeralo to, ako by ich chcel

napadnúť... ...jeden z tých mužov udrel pána K., on potom spadol...“, hoci to nebola

pravda.

Za to mu bol podľa § 175 ods. 1 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere

10 000 (desaťtisíc) Sk, pričom pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť

úmyselne zmarený mu bol podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. uložený náhradný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jeden) týždeň.

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 25. októbra 2006, č. k.

-241, bolo odvolanie obvineného proti citovanému rozsudku podľa

( v znení neskorších predpisov) zamietnuté.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal obvinený G. R. písomným

podaním z 19. marca 2007 (doručeným súdu prvého stupňa 20. marca 2007)

prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. L. J. (v zmysle doloženého

plnomocenstva) dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci

odvolaciemu súdu na nové konanie a rozhodnutie. V dovolaní namietal naplnenie

dovolacieho dôvodu podľa , a

Konkrétne namietal, že v pôvodnom konaní nebol náležite zistený skutkový

stav veci v zmysle a súdy oboch stupňov nevykonali všetky

dôkazy potrebné k náležitému zisteniu skutkového stavu, resp. aj dôkazy, ktoré boli

vykonané neboli uskutočnené procesne obhájiteľným spôsobom. Takto nesprávne

boli vykonané výsluchy svedkov V. K., M. L., M. L. a D. M., keď títo síce boli pred

súdom vypočutí, ale len ohľadne toho, či v skoršom trestnom konaní vypovedali

pravdivo, zatiaľ čo obvinenému a jeho obhajcovi nebolo umožnené položiť svedkom

akúkoľvek otázku smerujúcu k overeniu pravdivosti ich výpovedí v skoršom trestnom

konaní. Záver o nepravdivosti svedeckých výpovedí obvineného preto nie

je podložený o dôkazy vykonané v posudzovanom trestnom konaní.

Naviac uvedeným spôsobom boli vypočuté osoby, ktoré v skoršom konaní

vypovedali proti (v tomto konaní odsúdenému) J. R., zatiaľ čo návrhy

na vypočutie osôb vypovedajúcich v jeho prospech boli zamietnuté, čím došlo

k porušeniu článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, podľa ktorého obvinený má právo dosiahnuť predvolanie

a výsluch aj svedkov vo svoj prospech. V konaní však boli vykonané len dôkazy

svedčiace v neprospech obvineného.

Súd prvého stupňa taktiež nevykonal jemu predložený vecný dôkaz –

videonahrávku z miesta činu, ktorá mala odhaliť nepravdivosť výpovedí svedkov

v skoršom trestnom konaní. Tým podľa neho došlo k zásahu do jeho práva

na obhajobu a spravodlivé súdne konanie.

Ďalej poukázal na to, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí odvoláva

aj na výpoveď svedka M. zo skoršieho trestného konania. Táto osoba však

v predmetnom konaní v postavení svedka nevypovedala, v dôsledku čoho

sa rozhodnutie opiera o dôkaz, ktorý nebol vykonaný.

Napokon vyjadril názor, že v posudzovanom konaní je potrebné

pre preukázanie nepravdivosti výpovede obvineného zo skoršieho trestného konania

opätovne vykonať tie svedecké výpovede, ktoré majú preukazovať nepravdivosť

výpovede obvineného, pričom nemožno sa uspokojiť len s poukazom

na odsudzujúce rozhodnutia vydané v skoršom konaní, v ktorom mal obvinený

nepravdivo vypovedať. Tento záver vyvodil zo skutočnosti, že právne záväznou

je len výroková časť súdneho rozhodnutia, v dôsledku čoho odôvodnenie rozhodnutia

nemôže byť podkladom pre prijatie záveru o nepravdivosti posudzovaných

svedeckých výpovedí. Žiadny dôkaz zhromaždený v trestnej veci odsúdeného J. R.

staršieho nie je preto možné použiť v trestnej veci obvineného G. R. V tejto súvislosti

poukázal aj na uznesenie najvyššieho súdu z 19. januára 1999, sp. zn. ,

podľa ktorého dôkazy vykonané pred vznesením obvinenia jednému

zo spoluobvinených, nie je možné použiť v trestnom konaní vo vzťahu k tomuto

spoluobvinenému.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa

dovolateľ uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za založené na nesprávnom

právnom posúdení veci z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu veci,

ako aj z dôvodu nesprávneho použitia ustanovenia § 175 Tr. zák. na posudzovaný

prípad. Ak by totiž súd vykonal dokazovanie už vyššie uvedeným spôsobom, zistil by,

že výpovede svedkov zo skoršieho trestného konania, ktoré majú obvineného

usvedčovať z nepravdivej výpovede (výpovede svedkov V. K., M. L., M. L. a D. M.)

sú nepravdivé, plné vnútorných rozporov a tendenčné na rozdiel od druhej skupiny

dôkazov potvrdzujúcej tvrdenia obvineného (výpoveď svedkov Ing. J. R. st., Ing. J. R.

ml., G. R., M. M., B. S., Ľ. K. a L. Z.). V ďalšom dovolateľ podrobne analyzoval prvú

skupinu svedeckých výpovedí s poukazom na konkrétne rozpory a nelogickosti

spochybňujúce ich hodnovernosť – takto napr. svedkyňa M. nemohla vidieť

v nočných hodinách pri stretnutí dvoch osvetlených protiidúcich vozidiel

do vnútorných priestorov protiidúceho motorového vozidla, existuje pochybnosť

o zaujatosti tejto svedkyne voči Ing. J. R. st. vzhľadom na ich osobné spory a pod.

V konečnom dôsledku celkovo spochybnil závery skoršieho trestného konania, keď

uviedol, že dokazovaním nebolo dokonca vylúčené ani to, že páchateľom skutku

z 23. novembra 2000 bol sám obvinený, čo vyvoláva otázku či v tomto konaní mal

vôbec vystupovať ako svedok a nemal byť spoluobvineným. Taktiež podľa neho

v tomto konaní nebolo vyvrátené, že sa stal obvineným opisovaný incident medzi

(v tomto konaní) poškodeným K. a dvomi neznámymi mužmi.

V závere poukázal na to, že dve výpovede obvineného, pre nepravdivosť

ktorých je trestne stíhaný, sú obsahovo identické a nie sú medzi nimi rozpory.

Len na základe porovnania ich obsahu nemožno dospieť k záveru

o ich nepravdivosti. Napokon vyslovil názor, že posudzované svedecké výpovede

neopisujú tú istú udalosť, nakoľko neopisujú konflikt medzi (poškodeným) K.

a (obžalovaným) Ing. J. R. st.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre v Liptovskom Mikuláši. Okresný prokurátor

sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne konštatuje, že dovolanie proti

napadnutému uzneseniu je prípustné ( a ) a bolo

podané oprávnenou osobou ( ) v zákonom stanovenej

lehote ( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v

až , ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. g/ a písm. i/ v posudzovanom prípade naplnené neboli,

a to z nasledovných dôvodov.

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným

spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí

uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.

Vo vzťahu k namietanému dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1

písm. i/ je nevyhnutné konštatovať, že obvinený namietal výlučne

nesprávnosť skutkových záverov súdov oboch stupňov a tiež hodnotenie vykonaných

dôkazov z pohľadu ustanovenia , Z ustanovenia

ods. 1 písm. i/ vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia,

na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný v danom

prípade posudzovať ani úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi

oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie v tomto konaní

vykonaných dôkazov. Vo vzťahu k dovolacej námietke o nesprávnosti právnej

kvalifikácie posudzovaného skutku, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že jeho právne posúdenie v rozsudku súdu prvého stupňa je správne. Podstatou

správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť)

bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia)

odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný

prezumovať. V posudzovanom prípade skutok právoplatne ustálený v tzv. skutkovej

vete výrokovej časti rozsudku okresného súdu obsahuje všetky zákonné znaky

trestného činu krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175

ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Ostatné v dovolaní vytýkané chyby rozhodnutí súdov oboch stupňov

v pôvodnom konaní, ako aj konania, ktoré im predchádzalo, sa týkali dovolacích

dôvodov uvedených v , Základom dovolacích

námietok v tomto smere bol názor dovolateľa, že v posudzovanom trestnom konaní,

ktorého predmetom je trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého

posudku podľa § 175 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obvineného G. R., má byť v podstate

vykonané dokazovanie v rozsahu skoršieho trestného konania vedeného Okresným

súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , v ktorom bol trestne stíhaný Ing. J.

R. st. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. a v rámci ktorého

mal ako svedok nepravdivo vypovedať obvinený G. R.

Uvedený názor dovolateľa je však nesprávny a okresný súd v pôvodnom

konaní nepochybil, keď ohľadne nepravdivosti výpovede obvineného G. R. vykonal

dokazovanie (okrem iného) aj „len“ čítaním zápisníc o výsluchu svedkov zo skoršieho

konania bez toho, aby tieto osoby ako svedkov opätovne predvolával

aj v posudzovanom trestnom konaní. Predmetom dokazovania totiž v posudzovanom

trestnom konaní nie je preukazovanie okolností skutku otca obvineného Ing. J. R.

z 23. novembra 2000, pre ktorý bol v skoršom konaní odsúdený, ale výlučne konanie

obvineného G. R., ktorý mal v tomto konaní nepravdivo vypovedať.

Tento záver vyplýva už samotnej povahy trestného činu krivej výpovede

a nepravdivého znaleckého posudku, keď spáchanie tohto trestného činu je vždy

spätý s iným skorším konaním, v ktorom osoba obvinená z krivej výpovede

vystupovala v procesnom postavení svedka. Pre zistenie naplnenia znakov skutkovej

podstaty uvedeného trestného činu obvineným je preto nevyhnutné preskúmanie

aj skoršieho trestného konania, avšak len z tohto hľadiska, či v ňom obvinený ako

svedok pred súdom a vyšetrovateľom uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá mala

podstatný význam pre rozhodnutie v tomto konaní. Takéto zistenie je možné

len preskúmaním spisového materiálu zo skoršieho konania (v danom prípade spisu

Okresného súdu Liptovský Mikuláš so sp. zn. ).

Okresný súd preto správne vykonal dokazovanie oboznámením spisového

materiálu zo skoršieho konania vrátane podstatných svedeckých výpovedí (č. l. 159

spisu) ako listinný dôkaz podľa ( v znení

neskorších predpisov). Napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj rozhodnutie

súdu prvého stupňa, ktoré sú založené (okrem iných dôkazov) aj na svedeckých

výpovediach zo skoršieho konania, sú preto založené na dôkazoch, ktoré boli súdom

vykonané zákonným spôsobom (čítaním listinných dôkazov).

Pokiaľ ide o skupinu svedkov, ktorý boli v posudzovanom trestnom konaní

vypočutí, avšak len k tomu, či v skoršom konaní boli ako svedkovia riadne poučený

a vypovedali pravdu bez toho, aby sa vyjadrovali k skutkovým okolnostiam

zo skoršieho trestného konania, je potrebné konštatovať, že ich vypočutie

na hlavnom pojednávaní bolo nadbytočné a pre objasnenie veci nepodstatné,

i keď súd prvého stupňa bol povinný vykonať a vykonával tieto dôkazy na základe

pokynu nadriadeného súdu po zrušení skoršieho rozsudku v tejto trestnej veci.

Nevypočutím iných svedkov zo skoršieho konania obdobným spôsobom preto

nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu a námietka dovolateľa, že týmto

boli vykonané len dôkazy svedčiace v neprospech obvineného je preto

neopodstatnená.

Právo na obhajobu obvineného nebolo zo strany súdov v pôvodnom konaní

porušené ani zamietnutím návrhu obvineného na oboznámenie ním predloženej

videonahrávky z miesta činu, nakoľko tento dôkaz mal smerovať výlučne

k objasneniu skutku, ktorý bol predmetom iného už právoplatne skončeného

trestného konania.

Dovolacie námietky spochybňujúce správnosť odsudzujúcich súdnych

rozhodnutí vydaných v skoršom konaní (sp. zn. ) vyhodnotil dovolací súd

ako nedôvodné, nakoľko ich právoplatným odsudzujúcim výrokom o vine Ing. J. R. st.

boli súdy v posudzovanom trestnom konaní viazané (9 ods. 1 ),

čo napokon uvádza v dovolaní aj sám dovolateľ. Tvrdenie dovolateľa, že právne

záväzný pre súd v posudzovanom konaní je len výrok (a nie aj odôvodnenie) týchto

rozhodnutí je síce správne, avšak je potrebné uviesť, že dôkazy zo skoršieho

konania boli vykonané aj v posudzovanom trestnom konaní, a to ako listinné dôkazy,

pričom tieto hodnotili súdy v posudzovanom konaní samostatne. Podkladom

pre rozhodnutie súdov v predmetnom konaní preto nebolo odôvodnenie rozhodnutí

zo skoršieho (iného) konania, ako nesprávne uvádza dovolateľ, ale uvedené listinné

dôkazy.

Rovnako nesprávny je aj názor dovolateľa, podľa ktorého dôkazy zo skoršieho

konania nemožno v predmetnom konaní vôbec použiť. Naopak, práve a len týmito

dôkazmi (ktoré v predmetnom konaní mali povahu listinných dôkazov) možno

preukázať trestnú zodpovednosť obvineného za nepravdivé svedecké výpovede.

Dovolateľom citované rozhodnutie najvyššieho súdu z 19. januára 1999, sp. zn.

, je v kontexte posudzovaných otázok neaplikovateľné, nakoľko

k prejednávanej veci nemá žiadny vzťah.

Právne bezvýznamnou je napokon aj dovolacia námietka, že obe svedecké

výpovede obvineného zo skoršieho konania boli nerozporné a obsahovo identické.

Nepravdivosť dvoch svedeckých výpovedí obvineného totiž nespočívala v zmene

týchto výpovedí v priebehu konania (napr. v neskoršom popretí pravdivosti skoršej

výpovede), ale v tom, že k útoku na poškodeného K. došlo neznámymi dvoma

osobami s cieľom zbaviť trestnej zodpovednosti za tento útok Ing. J. R. staršieho.

Dvakrát identicky zopakovaná lož – pred vyšetrovateľom a neskôr pred

súdom – nevylučuje spáchanie trestného činu krivej výpovede.

Napokon celkom neopodstatnenou je i polemika dovolateľa s tým, či vôbec

v pôvodnom konaní obvinený vystupoval, resp. mal vystupovať ako svedok.

Zo spisového materiálu zo skoršieho konania (zápisníc o výsluchu svedka) je zrejmé,

že v tomto konaní vypovedal ako svedok a nie v žiadnom inom procesnom

postavení. Otázkou, či mal alebo nemal byť v uvedenej trestnej veci spoluobvineným,

neboli súdy oprávnené sa vôbec zaoberať, čo vyplýva z tzv. obžalovacej zásady,

na ktorej je trestný proces v právnom poriadku Slovenskej republiky založený

(, / v znení neskorších

predpisov/).

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ a tak podľa

uznesením dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 15. mája 2008

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: