Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/114/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci v právnej veci žalobcu P.,

zastúpeného Mgr. R., proti žalovanénu v I. rade M., žalovanému v II. rade Ing. V.,

zastúpenému JUDr. V., o zaplatenie sumy 700 000 Sk na odvolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. – 199 zo dňa 2. apríla 2007,

takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v II. rade na účet právneho zástupcu

trovy odvolacieho konania vo výške 7109 Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému v II. rade trovy konania vo výške 66 757 Sk.

V odôvodnení uviedol, že uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

-178 zo dňa 18. októbra 2006 bolo konanie voči žalovanému v II. rade

zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanému v II. rade.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvá veta , podľa ktorého

ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť

jeho trovy. Podľa citovaného ustanovenia možno zavinenie posudzovať iba v zmysle

procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, pretože by sa jednalo

o posudzovanie návrhu vo veci samej a súd by aj po zastavení konania skúmal, či

žaloba bola podaná dôvodne. V konkrétnom prípade žalobca nepreukázal, že žalobu

zobral späť pre správanie žalovaného, preto nesie zavinenie na zastavení konania

voči žalovanému v II. rade. Súd sa zároveň nestotožnil s názorom žalobcu, že

na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie , keď dôvod hodný

osobitného zreteľa videl žalobca v tom, že bol nútený podať žalobu na žalovaného

v II. rade, aby zistil, či tento konal za seba alebo žalovaného v I. rade. Sporové

konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá je dôsledkom chápania účastníka

konania ako pána sporu. Je preto výhradne na žalobcovi, koho označí v návrhu ako

žalovaného. Konanie žalobcu potom nemôže ísť na škodu toho účastníka, ktorý bol

v spore žalobcom označený ako žalovaný bez toho, aby bol v spore pasívne vecne

legitimovaný a ktorému v dôsledku toho vznikli trovy konania v súvislosti s uplatňo-

vaním obrany voči podanej žalobe. Súd prvého stupňa preto žalovanému v II. rade

priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku

za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, ako aj trovy právneho

zastúpenia v zmysle príslušných ustanovení vyhl. č.

Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie.

Uviedol, že žalobca je zmenkovým veriteľom zo zmenky výstavcu ., ktorá bola

avalovaná spoločnosťou M.. Za M., konal v čase podpisovania zmenky žalovaný

v II. rade. Žalobcovi nebolo pre správanie žalovaného v II. rade jasné, či žalovaný

v II. rade mal na tento úkon zmocnenie a či mal úmysel konať za zastúpeného, a tiež

jednoznačne nevedel, kto je zmenkovým ručiteľom. Nemal preto inú možnosť ako

podať návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu aj proti žalovanému

v II. rade, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Žalobca bez zbytočného odkladu

po nepochybnom preukázaní, že avalom bol žalovaný v I. rade, zobral svoju žalobu

voči žalovanému v II. rade späť. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení danej veci

pochybil pri právnej interpretácii ustanovenia , keď ho vykladal

reštriktívnym spôsobom na ťarchu žalobcu pri nedodržaní základných výkladových

pravidiel, uznávaných v právnej teórii. Žalobca má za to, že v konaní boli dané

okolnosti, hodné osobitného zreteľa či už pre aplikáciu § 146 ods. 2 veta druhá alebo

Súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ods.

2 alebo rozhoduje vždy s prihliadnutím na skutočnosť, či bol

návrh podľa názoru súdu podaný dôvodne, a to aj s ohľadom na hmotné právo

apliko-vateľné na vzťahy účastníkov konania, čo je jeden z dôvodov pre rozhodnutie.

Nemožno predsa pri zachovávaní zásady poctivého obchodného styku pripustiť, aby

pri tak formálnom prejave, ako je zmenkové vyhlásenie, bol veriteľ trestaný za to, že

bol dlžníkom uvedený do stavu objektívnej právnej neistoty tým, že zástupca dlžníka

nedodržal pri vypĺňaní zmenkového prehlásenia zákon, a preto veriteľ nemohol

vedieť, kto je skutočne dlžníkom.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému

v II. rade náhradu trov konania neprizná.

Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu považuje rozhodnutie

súdu prvého stupňa za správne. Podľa neho samotný žalobca v odvolaní pripúšťa,

že pri podávaní návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu si nebol istý,

ktoré osoby sú zmenkovými ručiteľmi podľa ním predloženej vlastnej zmenky. Táto

skutočnosť však vyplývala už zo samotného vizuálneho preštudovania zmenky,

žaloba bola preto v podstate zmätočná. Žalobca je zodpovedný za presné označenie

všetkých účastníkov konania a nie je prípustné, aby sa právna neistota žalobcu

v osobách avalistov odstraňovala až v začatom súdnom konaní. Napadnuté uznese-

nie navrhuje potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1

a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca podal dňa 20. decembra 2004 návrh na vydanie zmenkového

platobného rozkazu voči žalovanému v I. rade M.., Martin a Ing. V. ako žalovanému

v II. rade. Podaním zo dňa 26. augusta 2005 vzal žalobca voči žalovanému v II. rade

žalobu späť, v dôsledku čoho súd prvého stupňa uznesením č. k.

zo dňa 18. októbra 2006 konanie voči žalovanému v II. rade zastavil.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania voči

žalovanému v II. rade v zmysle prvá veta , podľa ktorého ak

niektorý účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho

trovy. Zastavenie konania voči žalovanému v II. rade zavinil v danom prípade

žalobca, keďže ho označil za účastníka konania na strane žalovaného napriek tomu,

že žalovaný v II. rade v spore nebol vecne pasívne legitimovaný.

Ak žalobca vezme žalobu späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta

, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je

povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Otázka zavinenia podľa prvej vety § 146

ods. 2 sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Skutočnosti, uvádzané

žalobcom v odvolaní, týkajúce sa vecnej stránky sporu, sú preto v danom prípade

irelevantné.

Žalobca v odvolaní tiež namieta, že v danom prípade existujú aj dôvody,

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd v zmysle nemusí výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Aplikácia tohto ustanovenia však

prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na prizna-

nie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho

zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom

výnimočné okolnosti, ktoré v danom prípade neboli zistené.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške

7109 Sk (odmena právneho zástupcu žalovaného v II. rade za jeden úkon právnej

služby podľa , , vyhl. č. ).

Keďže advokát žalovaného v II. rade je platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho

odmena je zvýšená o uvedenú daň (§ 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 27. februára 2008

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

.